Musí sa dlho hľadať, kým sa nájdu manželské páry, ako to náhoda chcela u týchto dvoch ľudí. Narodení v jednom roku, zaľúbili sa nielen do seba, ale aj do toho istého športu, horolezectva. Obidvaja boli členovia národného družstva a našli sa na sústredení československých horolezcov, obidvaja dosiahli na domácich a zahraničných horách vynikajúce výkony, obidvaja boli vyznamenaní odznakom Majstra športu, boli aj na tých istých expedíciách v zahraničí, no a čo nesmieme zabudnúť, obidvaja boli a Olina stále je, členmi slovenského horolezeckého spolku JAMES.

Teraz, presne po piatich rokoch, v tejto prílohe Jamesáku venovanej 80 rokom JAMESu, Vám ako ťažiskový článok predkladáme pohľad na históriu nášho výškového horolezectva. Nie je to náhodné. Roky končiace jedničkou sú pre náš spolok akési magické, vznik spolku v roku 1921, pred 30 rokmi stáli naši horolezci v roku 1971 na prvej našej osemtisícovke, na Nanga Parbate, pred 25 rokmi urobili veľmi ťažký prvovýstup na Makalu, v roku 1981 dobyli Kangchenjungu. Potom prišiel na rad aj Everest.

Pod vplyvom dojmov z účasti na medzinárodných majstrovstvách ZSSR v skalolezení sa s určitými rozpakmi začínajú aj u nás udomácňovať súťaže takéhoto typu. Prvé propagačné preteky v skalnom lezení na čas sa uskutočnili 6. a 7. mája 1972 na Jastrabích skalách pri Sološnici. Štartovalo 41 mužov a 9 žien z bratislavských oddielov za účasti asi 300 divákov. Z Bratislavy sa prostredníctvom lezcov rozširuje skalolezenie na celé Slovensko a pokusne i do niektorých krajov Čiech a Moravy. Okrem okolia Bratislavy sa konajú preteky aj v iných oblastiach Slovenska.

Lezenie na skalkách je dnes evidentne najpopulárnejšou horolezeckou disciplínou - aspoň medzi mladými lezcami. Namiesto úvodu do problematiky sme vybrali rozkošnú poviedku o lezení na Beckove z pera Alana Formánka.

Výpis z denníka Mikuláša Mlynárčika: 82. túra -14. augusta 1921 - nedeľa
Odchod s Karolom Piovarcsym a Jurajom Koromzayom ml. pre zlé počasie až o 8.00 hod. ráno z Téryho chaty. Celé okolie bolo takmer neviditeľné pre neustále sa šíriacu hmlu. Po odchode s mojimi priateľmi v turistike upúšťame od zlezenia hrebeňa medzi sedlom Téryho a Lomnického štítu a miesto toho robíme radšej jeden prvovýstup v juhozápadnej stene Lomnického štítu.

Prvé lyže priviezol do V. Tatier lekárnik Karol Cornides z Nórska v roku 1865 (Tatranské noviny 1960). Prvým užívateľom lyží bol Dr. Mikuláš Szontagh, ktorý si v roku 1876 priviezol tiež jeden pár lyží opäť z Nórska.