8. októbra 2013, rok od odistenia tejto zaujímavej línie na Ostve som si našiel čas na jej PP prelez. Cesta má bouldrový charakter. Po prvej botanickej dĺžke spoločnej s Dieškom naberá vlastný smer a to hneď dosť zhurta. Túto prvú ťažkú dĺžku považujem za kľúčovú. Je celkom dlhá a vstupenkou do nej je krásny "fontáčovský" boulder s tromi nitmi závislý na dobrom trení. Podmienky mi priali, lepšie trenie ani nemohlo byť.

8. 9. 2013, sme s Ivanom Kapušanským urobili voľný prelez Šmída na pravú vežu Lomnického rebra. V ceste je prekvapivo dobrá skala, teda okrem kľúčovej dĺžky, ktorá vedie veľkým žltým výlomom. Cesta je nárezom s príchuťou seriózneho alpinizmu. V nákrese je dosť nepresností. Štvorkové dĺžky sú asi o stupeň ťažšie. Trojková nástupná polica, ktorá je vstupom do kľúčového lezenia, sa pravdepodobne odporúčala do doliny.

Posielam info o novej ceste v Granátovej stene, ktorú sme spolu s Tonkom Suchým pripravovali od jesene a nakoniec aj toho roku koncom júla preliezli. Cesta začína asi 15 metrov vpravo od cesty č.5 (ľavý zárez do kotla - podľa Bobošovho sprievodcu). Cesta má 12 dlžok, ponúka pekné lezenie v dobrej skale.

V Gerlachovskom kotli sa nachádza kus naozaj luxusnej žuly. 2.8.2013 sme sa po rozlezení v krásnej ceste od Janka Kořínka a Ivana Staroňa (Vamos a la placa, VI+), rozhodli pre vlastnú líniu v pravej časti Čertovej veže.... Nástup do kotla trvá cca 1,5 hodiny zo Sliezskeho domu. Asi 15 minút po magistrále smerom na Batizovské pleso po prvú výraznú suť. Suťou a zlomiskami ďalej do kotla. Cesta bola prelezená štýlom OS a na jej opakovanie stačí sada friendov, čoky, skoby.

V severnej stene Veže pod Skokom sme v júli spravili jednu novú cestu a nástupový variant. V ceste "Ľavá hrana Z steny" je možné vynechať prvé dve dĺžky a nastúpiť variantom priamo cez previsnutý kútik obťažnosti okolo 7, odistené nitmi a aj štand pod kľúčovou dĺžkou je na 2 nitoch. Nová cesta "Aurora borealis" ide platňami severnej, cca 100-metrovej steny. Nástup je ten istý ako horeuvedený variant, pri 3. nite odbočiť vľavo a pokračovať platňou na štand.

V dňoch 16-17 Jula 2013 sme preliezli novu cestu v západnej stene Lomnického štítu. Cesta vedie v ľavej časti steny, medzi cestami Puskáša a Čunasa. Ma 5 dĺžok a začína výrazným kutom vpravo od Puskáša. Po 2 dĺžkach prechádza do platne a cez spary pod výrazný previs. Previs oblieza sprava a križuje Orlowského cestu. Posledna dĺžka vedie platňami medzi výraznými kútmi s krasnym dolezol na vrcholovy hrebeň.

Je to môj názov viacročného projektu poľských lezcov, v streche vzdušného ľadu. K názvu od autorov sa neviem dopátrať. Línia ma uchvátila pri lezení Triatlonu. Ľad tam nevisel, ale šnúrka označujúca projekt áno. OK, tabu. Znovu ma to začalo pokúšať pri lezení Útoku na špicu hitparády.

Vo štvrtok 14. februára 2013 navštívil Paľo Rajčan s Paľom Šulákom drytoolovú oblasť neďaleko Zakpaného, Podhale. Rajčanovi sa na tretí pokus podarilo vyliezť cestu Bafomet, v 30-metrovom strope, klasifikácie M14. Cesta sa nachádza v jaskyni, kde je tma a lezie sa s čelovkou.

V nedeľu sme v biednych podmienkach a neistom počasi, preliezli voľne štýlom OS technickú poľskú cestu z roku 2010, v Stene pod limbou. Stena pod Limbou je pokračovaním Steny pod Skokom, ktorá sa nachádza v Mlynickej doline a sú okrajovými stenami pod západným svahom Patrie. Cesta je ideálna na zimné lezenie a samotné lezenie je vyrovnané.

Dňa 26. 1. 2013 sme sa odvážili ísť preliezť prvý tatranský tip od Paľa Jackoviča. V sobotu ráno, v hoteli pri Popradskom plese si vychutnávame kávičku a pozeráme sa na žltú platňu v Ostrve. Už o malú chvíľu stojíme pod ňou a prvú dĺžku naťahuje Riči, pekne si v nej vychutnal delikátne trávové a limbové tatranské lezenie.

Na základe nápadu Paľa Jackoviča a jedného z našich čitateľov z ďalekej Ameriky Olega Fečanina by sme chceli uverejňovať v každom čísle nášho časopisu rubriku tatranské tipy. Išlo by o cesty obľúbené a pekné, ale aj extrémne pre tých najlepších, v zime zimné, v lete letné.

Všetko sa to začalo fotkou na webe od Janka Kořínka, fotkou vytečeného ľadu v strede steny Galérie Ganku. Jeden telefonát s Mišom a bolo rozhodnuté, ideme do toho. Neskôr sa na povrch začali vyplavovať otázky, či je to vôbec reálne, či to nie je len tenká nebezpečná glazúrka s visiacimi ciagľami, ktoré sa s nami pri prvom seknutí budú porúčať do doliny...

V minulej jeseni a zimnej sezóne 2011/2012 sa nám v Tatrách podarilo preliezť aj niekoľko ciest, ktoré sme nenašli v žiadnom z dostupných slovenských, či poľských sprievodcov, a myslíme si, že ide o prvovýstupy. S faktom, že tieto cesty nie sú nikde publikované, sme sa neuspokojili, a tak sme pátrali ďalej.

23. 10. 2012 sa Paľovi Jackovičovi podarilo po 32 rokoch lezenia vyliezť 1000. cestu vo Vysokých Tatrách. Ta tisíca bola Žltý komín na Nižnú Slavkovskú baštu klasifikácie 5+.

V horúcom beztričkovom počasí októbrového babieho leta sa 20. 10. 2012 podarilo Mirovi Peťovi (Sportrysy.sk, Icebreaker, SHS James, HK Jasná) so spolulezcom Matúšom "Kukom" Kostkom preliezť jednu z najťažších ciest v Tatrách - Jet stream.

Dňa 6. 10. 2012 sme s Janom Mierkom liezli, takmer zabudnutú cestu Zóla Demjána na Jastrabiu vežu. Cesta na 10 dĺžkach nijako neoplýva skobami je ich tam asi 5. Dĺžky su pomerne vyrovnané, poskytujú lezenie od rozbitých kútov s biedným istením po monolitické platničky.

Dňa 18. 9. 2012 sme s Radičom, (Radovan Mikuláš) vyliezli novú cestu v juhovýchodnej stene Lomnického štítu tak posielam krátke info a nejakú fotku. V pondelok 17. 9. som stál pod stenou (bohužiaľ sám). Aby mi do utorka ubehol čas vyliezol som prvé dve dĺžky a potom si len tak užíval Tatranský vzduch.

Závidim Marošovi Červienkovi s Katkou ich sedem týždňov v Chamonix. Držím im prsty, aby sa im takéto leto podarilo aj budúci rok. A čo my starší „domasedi“???

Dňa 28. 8. 2012 sa Jožovi Krištoffymu (HUDYteam, Beal, Martinus.sk, SHS JAMES) so spolulezcom Martinom "Loyzom" Kováčom podarilo voľne preliezť najťažšiu tatranskú cestu Jet Stream 10-/10. Jedná sa o prvé opakovanie tejto cesty.

V rámci pripravovaného sprievodcu SV steny Slavkovského štítu chcel by som uverejniť zopár informácií hlavne ohľadne nových ciest, ktoré sme na jednotlivé steny vyliezli. Tá príprava a spracovanie trvá dlhšie ako som predpokladal, ale chcem aby to bolo jasné ako Malý Kežmarák.

Tak by som aj ja niečo pripojil ku tohtoročnej, už pomaly odchádzajúcej zime. Koncom novembra 2011 som sa s Rišom vybral do Furkotskej doliny, kde sme na Kozej stene vyliezli cestu Kozí zárez – komín, 6- . Bolo to ešte také čakanie na zimu, kedy sme používali predovšetkým len holé ruky a hroty mačiek.

S Rudim sme sa rozhodli 17. 3. 2012 preliezť cestu Chrudimská, V A2, na Malý Kežmarský Štít. Skala bola tmavá čistá, trávy suché nedržali, to málo snehu bol vysypaný cukor, teplo, takže všetko bolo voľné, samé lokrovisko. Precvičili sme morál, použili svaly, fučali, až sa to podarilo preliezť voľne.

Ďuri Švingál a Adi Zvara spravili dňa 17. marca 2012 prvé voľné prelezenie Bimbovej cesty vo Velickej stene, navrhnutá klasifikácia je M9-.

Zima v Tatrách bola veľmi „zaujímavá“, čo sa podmienok týka. Hneď 18. 11. 2011 som sa s Adamom vrhol spraviť novú cestu v Čiernej Javorovej doline na Malú Snehovú vežu. Dva dni sme bojovali so suchými trávami. V jedenástej dĺžke Adam spadol a odtrhol sa mu cepín. Zostúpili sme dole, nič nestrácame, vrátime sa späť. Cestu máme rozrobenú zatiaľ v obťažnosti M7.

Cez víkend 28 a 29. 1. 2012 som si bol zaliezť v Tatrách v okolí Popradského plesa, tak posielam dve videá a nejakú fotku. V sobotu som bol v Mengusovskej doline na Galérii Satana a v nedeľu v Zlomiskovej doline na Tupej.

24. 9. 2011, niekde vysoko v SZ stene Galérie Ganku: Dofrasa, zase je to mokré! Dokonca ešte viac než pred tromi týždňami, keď sa nám to s Martinom nejakým zázrakom podarilo aspoň skrokovať.

Cez víkend 24. - 25. 9. 2011 bola dvojica Dino Kuráň (SHS JAMES, HK MANIN, NORTHLAND, KAYLAND) a Peťa Škrovánková vo Vysokých Tatrách. Podarilo sa im voľne vyliezť štýlom OS v Galérii Ganku cestu Ďurana - Pochylí, pôvodne 4+ A2.

15. 9. 2011 dvojica Andrej a Ján Haršány z Hk Skoba Trnava nastúpili do V steny Gerlachovskeho štítu z cieľom vyliezť prvovýstup v krásnych platniach napravo od cesty Matray - Rybanský.

Lezenie preplnené číslami ma tento rok nejako neberie. Pekné ľahšie línie idú do popredia, sem tam si však odskočím s kamarátmi na nejaký tažší (pre mňa) projektík v horách pre dávku adrenalínu. Toho je vždy nedostatok :-). Tentokrát bol zámer skôr projektový.

Po letnom oddychu dostal Mišo Sabovčik konečne chuť na tatranské lezenie. 4. 9. preliezol s Ivanom Kapušanským Direttissimu na Malý Kežmarák.