Lezenie preplnené číslami ma tento rok nejako neberie. Pekné ľahšie línie idú do popredia, sem tam si však odskočím s kamarátmi na nejaký tažší (pre mňa) projektík v horách pre dávku adrenalínu. Toho je vždy nedostatok :-). Tentokrát bol zámer skôr projektový. Nakoniec ale skončil romanticky na vrchole Kostolíka v Batizovskej doline.

  
Kostolík. / Ďuri v kľúčovom mieste 2. dĺžky. / Adi v 3. dĺžke.

Začalo to všetko minulý rok, keď sme boli s Maťom liezť Kadilaka na JZ stenu Gerlachu. V nedeľu nám ostal voľný čas a nám sa zaľúbila línia vedúca kútmi na Kostolík. Po dvoch dĺžkach sme to však zapichli a ja som mohol zaradiť túto líniu na zoznam projektov. Lezenie začalo krásnou pevnou skalou a vyústilo do perfektného kúta s veľmi tenkou špárkou. Trošku sme to počistili lebo nám bolo jasné, že sa sem vrátime. Aj keď Kostolík nevyniká svojou výškou, napriek tomu má dominantné postavenie v Batizovkej doline.
Na jar tohoto roku sa nám z Ďurim nejako začal plniť zoznam projektov, či už letných alebo zimných. Zoznam bolo treba zase vyprázdniť. Na jar sa nám podarilo vyliezť nadhernú líniu Drei Grazien v oblasti Dachsteinu. Tuto linku sme však v zozname ešte ponechali. Na rad mal prísť môj projekt s Maťom. Volný čas a počasie celé leto nie a nie sa zosúladiť. No jeseň v Tatrách vie vzdy zlepšiť náladu.

Plný energie a odhodlania som sa zrazu konečne ocitol opäť pod Kostolíkom v spoločnosti Ďura a Mana. Prvá dĺžka na pohodičku ako som si ju pamätal. Drúhu som hneď poslal Ďura nech si ju skúsi na Flash, keď som to tam už minulý rok počistil. V kúte sa nachádza exkluzívny zlom v tvare písmena L. V hrane zlomu je dobré najprv založit čoka a frienda, nadýchnuť sa, oprieť nohy do hladkej platne a poď ho von zo zlomu do tenkej špárky na pol článku. Ďuri hneď pochopil, že nohám bude dnes treba veriť. Preliezol kľúčove miesto s prehľadom a doliezol už ľahší kút až na posledný štand z minulého roka. Kút môže prekvapiť skôr morálovo ako lezecky.
Následne som sa zase vedenia ujal ja a vydal som sa do neznáma... Kútik, prelez cez hranu s pätou pri rukách, dalšia rovnaká hrana, previštek a výlez ala tuleň bez nôh zase cez hranu. Dalšia dĺžka bola hotová. Také jednoduché to však nebolo. Lišajníky vedia hlboko nahlodať morál a neraz som sa 5 - 10 minút odhodlával do bouldra s 2 - 4 metrovým odlezom s potencionálnym pádom na policu alebo do platne.

Tu sa nám tažké skončilo a nasledovalo pekné romantické lezenie až na vrchol. Dali sme si tatranku ako v reklame a užívali výhľady smerom na Gerlach osvietený zapadajúcim slnkom. Stálo to zato. O jeden projekt menej. No neni projekt ako projekt, preto budeme takéto línie zakladať skôr do zoznamu romantických... :-) Možno ide o prvovýstup možno nie... Dobrý pocit to však nikomu nepokazí :-).

 
Ďuri v 2. dĺžke. / Na vrchole zľava Adi, Mano a Ďuri. Foto: Mano Grajciar.

La Bomba, 130 m, 7+ (6/6+, 7+, 7, 5)
(lezené možno skôr)
M. Grajciar, M. Smatana, J. Švingál, A. Zvara
potrebný materiál: čoky, skoby, friendy

Adi Zvara

viac foto