Zima v Tatrách bola veľmi „zaujímavá“, čo sa podmienok týka. Hneď 18. 11. 2011 som sa s Adamom vrhol spraviť novú cestu v Čiernej Javorovej doline na Malú Snehovú vežu. Dva dni sme bojovali so suchými trávami. V jedenástej dĺžke Adam spadol a odtrhol sa mu cepín. Zostúpili sme dole, nič nestrácame, vrátime sa späť. Cestu máme rozrobenú zatiaľ v obťažnosti M7.

   
Adam v ťažkom traverze vŕta nit 11. dĺžka, Malá Snehová veža. / Mišo v ceste Tatarka-Jurečka. / Mišo, kľúčová dĺžka cesty Elegancia.
 
Piata dĺžka za M7, Malá Snehová veža. /  Erik v ceste Old scaut.

V decembri som sa vybral s Erikom Rabatinom opäť do Čiernej Javorovej a vyliezli sme cesty Tatarka – Jurečka IV+/V-, a neskôr Old Scaut V+. 
Potom prišiel Silvester a my vieme, že liezť sa bude dať iba pred silvestrovskou nocou. Na Brnčalku prichádzame v predstihu a 30. 12. v zložení Adam Kadlečík a Lukáš Meňhart a ja preliezame voľne cestu Elegancia M7+ a na ďalší deň La šarapatu M7.

Prečítajte si, čo o tom napísali bratia Češi na svojom blogu.

   
Lukáš v ceste Elegancia. / Adam v ceste Elegancia. / Mišo v ceste Beneš-Súlovský.
  
Adam v Beneš-Súlovský. / Cesta Beneš-Súlovský. / Mišo v prvej dĺžke prvovýstupu za M7, Kačací Mních.

V trojke sa nám to osvedčilo a tak sa neskôr vraciame na Brnčalku s úmyslom vyliezť cestu Beneš-Súlovský  V+/A2. Za dva dni sme ledva vyliezli  5 dĺžok. Takú ťažkú vyrovnanú a morálovú cestu sme dlho neliezli. Obtiažnosť bola do M7. Náš neúspech môžeme zvaliť hlavne na zlé podmienky.

Potom prišlo sústredenie, podmienky hore sú stále zlé. So Smolom sa šantíme na tisovských  ľadíkoch – Mrozek, Adin úsmev a Oči plné ľadu. Na ďalšie podnikanie nás povzbudila pomoc pri organizácii afterpárty ženského medzinárodného zrazu horolezkýň na Lysej poľane. Hore v Bielovodskej som mal veľké oči, nemá má už kto krotiť. Pokúšame sa o voľný prelez Diretisimi na Kačacieho mnícha. Podmienky nás sklamali, no aspoň sme si nacvičili kľúčovú dĺžku k voľnému prelezu cca M9. V príjemnej chatovej atmosfére pri peci a večne vriacom čaji prežívame ďalšie dni. Nakoniec sa hecneme a aj napriek veľkej zime balíme veci na bivak a ideme vydrtiť novú líniu na Kačacieho mnícha. Po prvom dni tri ťažké dĺžky do M7 a bivak v mínus 27°C. Druhý deň sa dostávame k myslenému najťažšiemu úseku našej línie, no tá krásna previsnutá škára už dávno nie je panenská. Začínam v nej hákovať, cvakám frend, starú skobu, ktorá vyzerá dôveryhodne, stúpam do čakana, ktorý mám zaťatý v machoch, zakladám ďalšieho frenda a zrazu padám a trhám všetko čo mám založené. Kú..a prečo? Vystrašený a o to viac navnadený doleziem späť  ku štandu. Chcem pokračovať ďalej, no keď sa prebudím zo šoku zistím, že to nepôjde.  Ľavý  bok ma po páde neskutočne bolí. Radšej sme zlanili a ledva som doskackal na chatku.

  
Lukáš tretia dĺžka za M7. / Cesta zárezom. / Bivak.

Po krátkej rehabilitácii sa nám 4. 3. podaril s Erikom konečne pekný  výkon. V Javorovej doline sme čistým štýlom (M7-) preliezli cestu zárezom na Rohový hrebeň pôvodne V-/A1. Po 10 hodinách lezenia sme sa dostali do Predného Rohového sedla. Pekná odmena takmer na konci sezóny.

Michal Sabovčík, SHS  JAMES, ClimBeer team, www.benesport.sk