V jarných dňoch uskutočnila trojica Katka Ovseníková, Mates Hulej (Patagonia) a Rasťo Križan (Mammut, Garmont) výstup v lokalite Skalnaté pleso z Huncovského sedla hrebeňom na vrchol Veľkého Kežmarského štítu kl. II. Na zostup si vybrali známu exponovanú „Tatarkovú“ cestu v západnej stene štítu, pokladanú za jednu z najťažších lyžiarskych túr v Tatrách (strmosť do 55°). Pre urýchlenie zostupu použili lyže.

Tomáš Mrázek (Ocún, Rock Pillars), působil dva týdny na skálach v okolí Nice. Zaměřil se převážně na OS lezení a podle toho to vypadá.

Dňa 1. 5. 2005 sa Adamovi Ondrovi podarilo preliezť povestnú cestu Ochcaný kapesník, 8a, na Alternatívnej stene štýlom OS. Podľa autora Kapesníku Tomáša Pilku sa jedná o 1. OS prelez. Vzhľadom k charakteru cesty ide o veľmi dobrý výkon.

Na stretnutí na Maníne sa predbežne dohodli dve letné akcie družstiev otvorené pre všetkých záujemcov: Piesky - Labské údolie a Chamonix.

Tomáš Mrázek (Ocún, Rock Pillars), vylezl tento týden (11. - 17. 4. 2005) 2x 8b+ na OS. Jedná se o cestu Karisma 8b+, 30-ti metrová vytrvalostní cesta v oblasti Mišja peč s bouldrem na začátku. Karisma se nachází přímo v centrální části stěny. Druhá cesta se jmenuje Bastila, taky se řadí mezi dlouhé a vytrvalostní, ale je o něco lehčí než Karisma, kterou Slovinci povyšují až na 8c.

V priateľskej atmosfére sa vo štvrtok 14. 4. uskutočnilo 1. kolo dvojboja Budíček preteky Múr Alpinus s rekordnou účasťou. V sobotu 16. 4. sa v ideálnom počasí konalo 2. kolo na Pajštúne. Zúčastnilo sa ho 15 lezeckých dvojok.

Již včera 4. 4. 2005 Tomáš Mrázek pokusoval cestu Martin Krpan, obtížnosti 9a. Ale úspěch se dostavil až dneska ve třetím pokuse, kdy už není moc síly.

Ďalšie extrémne zjazdy z alpských trojtisícoviek v rakúskej oblasti Goldberggruppe uskutočnila štvorica slovenských skialpinistov v zložení Ivana Filová, Katka Ovseníková, Bohuš Štofan a Vlado Dubecký.

Prvý raz od roku 2000 sa víťazom ankety o Horolezca roka stal čistý skalkár, športový lezec Ďuro Repčík. Práve preto znie trochu zvláštne označenie Horolezec roka, ale je to len „terminus technicus“. A že sa ním može stať športový lezec, to len ukazuje prístup Jamesu k veci, poukazuje na naozajstnú rovnoprávnosť všetkých horolezeckých disciplín, od skaliek až po osemtisícovky. Doterajšími víťazmi ankety boli Miro Piala za rok 2000, Dino Kuráň za rok 2001 a Dodo Kopold za roky 2002 a 2003.

Koncom marca sa podarila Tomášovi Mrázkovi (Ocún, Rock Pillars), pekná "reťazovka". Počas 6 lezeckých dní vyliezol v slovinskom Ospe 6 ciest od obtiažnosti 8c.

Sezónu 2004 si môžeme zaknihovať ako jednu z najúspešnejších v slovenskom horolezectve za posledné roky. Napriek tomu, že skoro kompletná súčasná špička bola v lete na spolkovej expedícii v Karakorame, zaznamenali sme veľmi dobré výstupy v Dolomitoch na Tre Cime, ale aj na žulových útesoch v Nórsku. Sezóne však dominuje výkon zo skaliek. Proces za 9a vo Višňovom od Juraja Repčíka nie je len prvou cestou tejto obtiažnosti na Slovensku, ale zároveň najvyššou obťiažnosťou, akú kedy lezec zo Slovenska dosiahol, obtiažnosťou, ktorá patrí do úplnej svetovej špičky. A to je v našom športovom lezení historický úspech.

Jednou z najťažších mixových ciest v Tatrách je Útok na špicu hitparády klasifikácie II/5 M7+. Prvá dĺžka vedie kolmými ľadmi a postupne prechádza v skalnato-trávny terén. Na štande sú dva nity pod veľkým previsom.

Po 11 dňoch nacvičovania v jednom mesiaci sa manželskej dvojici Josune Bereziartu a Ricardovi Otegi podarilo spraviť prvý voľný priestup cesty Yeah Man v S stene Grand Pfad v skupine Gastlosen, Bernese Oberland vo Švajčiarsku.

Ako súčasť ich plánu preliezť 7 bigwallov na 7 kontinentoch sa podarilo bratom Enekovi a Ikerovi Pou z Baskicka spraviť celkove druhý a prvý voľný priestup Bravo les Filles, 600 m cesty na Tsaranoro Kely na Madagaskare. Prvovýstup spravil v roku 1999 čisto ženský tím v zložení Nancy Feagin, Lynn Hill, Beth Roden a Kath Pyke.

Po dvojdňovom pochode sme sa dostali pod Torres del Brujo. Boli tu už talianski a španielski horolezci. Oznámili nám, že prístupový ľadovec pod Brujo je vo veľmi zlom stave a v podstate sa nedostali pod stenu. Chvíľu nám trvalo, kým sme sa zorientovali a našli si cestu cez ľadovec.

Rok po vylezení cesty Sul filo della notte, ( 570m, 7c+, Larcher, Paissan a Oviglia) sa Maurizio Oviglia vrálil do kaňonu Taghia v pohorí Atlas v Maroku tentokrát bez vŕtačky. So svojou ženou Ceciliou Marchi a Simonom Sartim chceli zopakovať Les Rivieres purpes (600 m, 7b+, Petit, Piola, Robert, 2003) a Les Axe du Mal (600 m, 7c, Petit, Piola, 2004).

Dňa 23. augusta Maurizio Manolo Zanolla a Ricardo Sky Scarian spravili obidvaja voľný priestup Cani Morti, ich cesty z roku 2003 v S stene Campanile Basso di Lastei, Pale di San Martino v Dolomitoch. Minulý rok cesta zostala nedokončená a táto dvojica sa v auguste vrálila, aby ju voľne doliezla.

Dvaja známi americkí lezci Thad Friday a Josh Wharton vyliezli na jeseň tohto roku v oblasti Black Canyon v Gunnison, štát Colorado, 3 bigwally za 21 hodín. Dvojica začala zostupovať do kaňonu o pol piatej ráno 25. septembra. Najprv vyliezli cestu Southern Arete, 5.10+, za nieco vyše šesť hodín.

Markus Bedler spravil v rakúskej oblasti Schleierwasserfall novú cestu Gwagus Maximus za 9a. Bol to 15 rokov starý projekt od Gerharda Horhager a nachádza sa v strede hlavného sektora. Veľa známych lezcov ako Alex Huber, Klem Loskot, Stefan Fürst, Toni Lamprecht... sa pokúšalo projekt preliezť, ale bezúspešne.

Dňa 30 septembra 2004 spravil taliansky horolezec Mauro Bubu Bole prvé voľné prelezenie jeho projektu v JZ stene Torre Trieste v Dolomitoch. Cesta má 20 dĺžok, 900 metrov a Bubu ju venoval na pamiatku Patrickovi Berhaultovi a vedie takmer priamo stredom steny. Kľúčová dĺžka má 50 metrov a je to technické lezenie po stiskoch klasifikácie 8a.

Dňa 5.2.2005 sa uskutočnili prvé majstrovstvá Českej republiky v ľadovom lezení na Tanvaldskom Špičáku, kde sme mali trojnásobné zastúpenie. Dodo Kopold, Gabo Čmárik a Maťo Grajciar bojovali na 12 metrovej ľadovej veži. Bronzovú medailu si napokon po vyrovnanom finále odniesol Dodo a Maťo vyhral preteky na rýchlosť. Akcia mala veľmi dobrú atmosféru a divácku podporu.

Po 15 rokoch, kedy sa Ben Moon dostal na špicu svetového športového lezenia, spravil tretí priestup bouldra The Ace klasifikácie V13 v anglickej oblasti Stanage.

Bristká dvojica Nick Bullock a Stuart McAleese spravila tretie opakovanie a pravdepodobne prvé voľné prelezenie 10 ročného prásku Omega na Petit Jorasses v Chamonix. Nick Bullock sa o cestu pokúšal aj minulú zimu, ale pri páde v 10. dĺžke si zlomil členok.

Willovi Gadovi z Kanady sa podarilo zopakovať jednu z najtažších mixových ciest na svete The Game, klasifikácie M13 v oblasti Cineplex v Alberte. Will liezol bez dlhých ostrôh na päte, ktoré sa v poslednom čase používali pri ťažkých mixoch. Gadd je kritikom technických trikov, ktoré umožňujú no hand resty v previstnutých cestách.

Ako každý rok, tak aj tento bude francúzsky časopis Montagnes Magazine vyhlasovať najlepší horolezecký výstup. Slávnostné ceremoniál sa uskutoční 25. februára v Grenoble.

V piatok dňa 14. 1. 2005 o 13.15 sa dvojici horolezcov Simone Morovi, Taliansko a Piotrovi Morawskému, Poľsko podarilo vystúpiť na hlavný vrchol osemtisícovky Šiša Pangma (8027 m). Liezli bez kyslíka a bez pomoci výškových nosičov.

Rok 2004 bol pre moravského mladíka Adama Ondru (ročník 1993) veľmi úspešený. Okrem toho, že vyliezol na skalách veľa ťažkých ciest, (1 x 8c, 5 x 8b+, 7 x 8b, 10 x 8a+ OS...), rovnako žal úspechy aj na pretekoch.

Ahoj, už sme v Chile, je tu strašné teplo, po tých mrazoch -10 u nás je tu 35 stupňov v tieni, letisko vo Viedni riadny chaos, mali sme asi 120 kg nadváhu, podarilo sa nam s tým prejsť, v Santiagu sme boli asi 5 hodín a frčali vlakom na juh do San Fernanda.

Už dlho pred Vianocami som mala jeden plán: Prežiť ich v kľude a bez stresu, ale čo bolo hlavné, nepribrať vianočné kilečká. Ale ako to dosiahnuť, keď som taká maškrtná a zjem čo vidím? Najlepšie je asi niekde zmiznúť. Na skaly, kde inde. Lenže v zime je zima všade a veľa alternatív oblastí s dobrým (hlavne rýchlym) prístupom v Európe nie je.

Slnkom zaliate Chamonix a 10-dňový plech. Je tomu tak! Ani sa nestihneme otriasť z cesty a už Gabovi ukazujem náš cieľ, severnú stenu Grandes Jorasses. Možno robíme chybu, že do toho ideme opäť tak zhurta, ale ja si stále hovorím, že sa rozlezieme v prvých dĺžkach a potom to už pôjde. A keď nie, tak zaberieme viac. Všetko je predsa v hlave...