V dňoch 22. 7. - 28. 8. 2011 trojica horolezkýň z Ruska a Ukrajiny Marina Kopteva, Galina Čibitok a Anna Jasinskaja strávili 38 dní v SZ stene Great Trango Tower (6238m). Podarilo sa im spraviť novú cestu Paralelnij Mir klasifikácie VI+ 6b A3. Táto trojica nedávno získala aj ruský Piolet d'Or ako vôbec prvý čisto ženský tím.

 
SZ stena Great Trango. Foto: Vlado Linek.

Great Trango Tower po prvýkrát vyliezli v roku 1977 Dennis Hennek, Jim Morrissey, John Roskelley, Galen Rowell a Kim Schmitz. Nachádza sa pri ľadovci Baltoro Glacier v Karakorame.
Patrí medzi najvyššie skalné steny na svete. Paralelnij Mir vedie medzi Ukrajinskou cestou (VI 5.11 A4, 1950m, Lavrinenko-Mogila-Yarechevsky-Zhilin, 2003)  a Lost Butterfly (VII 5.10 A4+, Berecz-Nadaski-Tivadar, 1999). Názov cesty v ruštine je rovnaký ako cesta z roku 1999 vpravo od Lost Butterfly, Parallel Worlds (VII 5.11 A4), ktorú spravili Alex Lowe, Jared Ogden a Mark Synnott.

Trojica mala v stene 9 táborov. Na prvom konci sa striedali, jedna liezla, druhá istila a tretia ťahala. Cesta sa dá rozdeliť do 4 častí: voľná, technická, ľahká a mixovo-technické lezenie. Prvá časť má 18 dĺžok s voľným lezením do francúzskych 6b. Druhá má 20 zväčša technických dĺžok za A2 a A3. Kopteva si myslí, že by to išlo voľne tak za 7b. Tretia časť je ľahká a bezpečná, voľné dĺžky na rameni medzi dvoma stenami obťažnosti 5b alebo 5c. Posledných 8 dĺžok mixovo-technických vedie na vrchol headwallu. Tím doliezol na vrchol 25. 8 po 35 dňoch lezenia. Zvyšné tri dni zlaňovali, čo je podľa nich najnebezpečnejšia časť ich cesty. Počas zostupu už nič nejedli, došli im zásoby potravín.

Na začiatku výstupu mali dobré počasie. Po prelezení prvej voľnej časti sa pokazilo a začalo snežiť. Posledných 10 dní liezli vo veľkej zime. Búrky mali aj jednu výhodu, zabezpečili im vodu počas výstupu. Trojica nemala pri výstupe žiadny konflikt. V roku 2010 spolu vyliezli na Amin Brakk, 5850 m.