Dňa 25. 9. 2011 sme boli na Homoli. Tvrdenie, ktoré nikoho nijakovsky nezaskočí ani priveľmi nezaujme. Napriek tomu je táto krátka úvaha o lezení na tomto krásnom stometrovom skalnom bloku vyčnievajúcom v strede Zádielskej tiesňavy venovaná aj tým, ktorých toto vyhlásenie nezaujme.

Teda boli sme spolu s Ivom Vydrom na Homoli. Teda podľa závažnosti a uskutočnenia podniku bude správnejšie, keď napíšem, že Ivo Vydra bol so mnou na Homoli.

 
Ivo Vydra na štande. / Ivo v ťažkom...

Ivo mal v pláne zopakovať pár dní starú, ešte celkom teplú Embyho cestu s príznačným názvom a zároveň odkazom „Welcome to my Life“. Keďže Ivo bol rozhodnutý všetky štyri dĺžky dať na prvom konci, dnes som bol ako aktívne protizávažie.  Embymu sa podarilo medzi mnohými skvostami nájsť ešte miesto, logické a pritom nenásilné a vtesnal medzi Bimbovu a Terru Inominatu svoju štvordĺžkovú pozvánku do jeho života. Ak sem napíšem, že dĺžky sú po poradí v obťažnostiach 7+, 9-, 8+ a 9- , pár ľudí vzdychne “jááj , deväť mínus, ojój, to ja v živote nebudem liezť“. Iných pár ľudí pozrie a povie si “ čo to sem píšu – to leziem OS na rozlez“.
Lenže nie je 9- ako 9-. A zvlášť ak niekto nepozná pomery v Zádieli. Pre zainteresovaných je to iste potešujúca správa a dôvod k zaslaniu blahoprajnej sms-ky Ivovi. Pre mňa, je to zase vyjadrenie obdivu Embymu, že sa mu podarilo nájsť takú líniu a ako prvý ju prebiť. (O Ivovi ani nehovorím-teda nepíšem.) A v neposlednom rade mi táto cesta dnes poslúžila ako lakmusový papierik na posúdenie toho, kto vie a kto nevie liezť. Z dnešnej etapy mi vyšlo, že sa z odchovanca sitnianskych líšť a previsnutých dierok, nikdy nestane zádielsky rajbasový mastič. Ivovi sa podaril prvý RP prelez a ja som len v nemom úžase čumel na rajbasy za 9- a v úplne hornom som sa náhle pustil na udici do hurónskeho smiechu, pretože preliezť daných pár krokov po ničom mi pripadalo ako dosť podarený žart a ani vo sne som si nevedel predstaviť, ako by som to mohol prebiť. Iva som videl pri práci a verte, že sa to dá.

 
Hore stenou Homole. / Línia cesty Welcome in my Life. Foto: Rasťo Šimko.

Každopádne bol krásny deň, slnko svietilo na nás – čo sme viseli v Zádieli, Turniskách, Čimách, Tsaranore, Cimai či Volxe. Určite bolo pekne všade... Ale my sme boli na Homoli a určite na Homolu ešte pár krát pôjdeme. A prídite aj Vy – všetci čo sa chcete schuti zasmiať :-).

Rasťo Šimko