vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov  singingrock apollo  
sport-outdoor
sirjoseph
camp 
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    vht    priamo registrovaní    pre kluby  
  redakcia    archív    inzercia    pálivé chyty    predplatné    tréning    poviedky  
 index » horolezec » pálivé chyty  Správa Vysokých Tatier  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Odhlásiť    Nedeľa 19.05.2024   english version
 Prvý voľný prelez cesty 40 rokov pre Falier na Marmolade
17.08.2010 12:10 | 9300x |
  

Jeden z najsledovanejších horolezeckých serverov www.planetmountain.com priniesol zaujímavú správu o prvom voľnom preleze slovenskej cesty 40 rokov pre Falier v južnej stene Marmolady, ktorú v roku 1993 vyliezli Igor Koller a Dino Kuráň.

So zvolením našich priateľov z tohto webu prinášame doplnené info aj my. Viac fotografií a originál správy.

   
Oliver Renzler lezie ako druhý 6. dĺžku (vľavo a v strede). / Roland Mittersteiner v kľúčovej 7. dĺžke.
  
Pohľad dolu škárou 8. dĺžky. / Roland pri zlanovaní na 4. štande.

Talianski horolezci Roland Mittersteiner a Oliver Renzler z Južného Tyrolska spravili prvý voľný prelez cesty 40 anni per rifugio Falier. Pôvodne technická cesta (asi 15 metrov A2 v 7. dĺžke, pozri nákres) má teraz voľnú klasifikáciu 7c+ (6c, 6c, 6b/c, 6b, 7c+, 7b, 7c+, 7a, 5c/6a). Voľný prelez sa Rolandovi a Oliverovi po dvoch predchádzajúcich pokusoch podaril 4. augusta 2010.
Cesta sa nachádza na Sloňom pilieri a po voľnom preleze celej línie (7. dĺžku za 7c+ dali voľne po vylezení cesty a zlanení) toto talianske duo vymenilo skoro 20 ročné pôvodné 8 mm nity za solídnejšie 10 milimetrové. Naviac v druhej 7c+ dĺžke pridali kvôli bezpečnosti nit hneď nad štandom. Mittersteiner a Renzeler popisujú cestu ako nádherné lezenie so skalou, ktorá je takmer všade veľmi pevná. Prvé 4 dĺžky, ktoré netreba podceniť, sú rozcvičkou pred špárovým systémom so zaujímavým rozmanitým lezením vedúcim na vrchol piliera. Mittersteiner a Renzler poukazujú na to, že obťažnosť  bola podstatne odlišná od pôvodnej klasifikácie, ktorú našli v sprievodcovi – pozri nové topo tejto cesty. Po 17 rokoch je tu konečne prvý voľný prelez tejto cesty, o ktorom sa určite bude v budúcnosti rozprávať. Jedna vec je istá - nedávny výstup Rolanda Mittersteinera a Olivera Renzlera je dôležitý. A skôr či neskôr sa niekto pustí do tejto cesty opäť a spraví kompletný súvislý voľný priestup. A podobne ako blízka La Cattedrale, ktorá sa po prvom voľnom priestupe od Pietra dal Pra okamžite stala modernou klasikou, aj voľný priestup 40 rokov pre Falier otvára tieto možnosti. Je to dobrá výzva. Rokmi sa lezecká výkonnosť zvýšila nielen na skalách ale aj v horách a to dramaticky.
 
40 anni per Falier podľa Mittersteinera a Renzlera

Línia cesty je pôsobivá, špára, ktorá vedie centrálnym pilierom, je rozpoznateľná aj z chaty. Pred dvoma rokmi Roland túto cestu skúsil po prvýkrát, ale keďže na druhom konci mal naviazanú svoju priateľku, nemal „gule“ preliezť prvých 10 metrov z prvej dĺžky.
Vrátil sa sem znovu s Oliverom, s ktorým lezie od roku 1986, a veľmi rýchlo doliezli do prvých skutočných problémov. A opäť na to nemali gule... Od druhého nitu (zrejme v 5. dĺžke) je veľmi dlhý odlez... Chceli sa však presvedčiť, či by vrch šiel voľne, vyliezli vhĺbením vpravo (Enola Gay) na vrchol piliera.  Našli zlaňák a zlanili cestou, vyskúšali kroky, ktoré oklasifikovali za 8a so 6 metrovým odlezom zo štandu.
Ďalší rok, ďalší pokus. Na začiatku augusta boli v ceste znova. Bolo už pomerne neskoro, ale tento raz mali so sebou vŕtačku. Vysoko motivovaný Roland vyliezol hneď prvé dve ťažké dĺžky voľne (zrejme 5. a 6. dĺžku, ktoré vyliezli voľne aj prvovýstupcovia, ale pravdaže pri osadzovaní nitov a čistení škár len AF). Podarilo sa im zatĺcť postupové skoby, doliezli k prvému nitu nad štandom a o 19.30 zlanili dole. 4. augusta 2010 sme vyrazili o 6.00 od auta, šliapali sme 2 hodiny s ťažkými batohmi.  Na striedačku sme doliezli pod kľúčovú dĺžku. Hneď sme nad štandom osadili nit. Prečo zbytočne riskovať? Potom s niekoľkými sedeniami Roland preliezol celú dĺžku a čistil skalu. Perfektný malý kút viedol do sokolíkovej špáry, ktorá pokračovala ďalšou jasnou špárou. Oliver, ktorý liezol druhý, našiel ľahšiu sekvenciu a narovnal to. Ale pred RP prelezom sme chceli doliezť až hore. Ďalšia dĺžka vyžadovala úplnú koncentráciu. 40-metrové 7a odistené frendami. Posledné finále, ľahké 6a, boli sme celkom odrovnaní. Vŕtačku sme nechali o dve dĺžky nižšie. Zlanili sme kľúčovou dĺžkou, osadili nejaké frendy a čoky a vymenili staré nity. Boli sme riadne unavení. Ale táto dĺžka nás nemohla zastaviť. Nakoniec to nebolo 8a, ale 7c+, ale ťažšie ako 7c v La Cattedrale alebo ako 7c v ceste Larcher-Vigiani. Oliver to skoro dal RP, na rad prišiel Roland, ktorý sa do toho tak nabudil, že preliezol ťažkú 15- metrovú pasáž a doliezol na štand. Konečne, to bolo radosti, opäť bolo 19.30. Začali sme zlanovať a rýchlo vymenili nity v prvom 7c+ v 5. dĺžke. A takisto sme pridali na každý štand jeden nit. Teraz je cesta psychicky ťažká, ale bezpečná. Veľa zdaru ďalším lezcom. Očakávame rýchly OS prelez horolezcom s „gulami“.

  
Oliver v plnej zbroji. / Nino a Agnese del Bon na chate Falier v roku 1993.

Takmer 20 rokov po prvovýstupe si Igor spomína na tie augustové dni: „ Cesta je krásna, ťažká, v kolmej stene, na niektorých miestach previsnutá, preto je vysilujúca, netypická pre Marmoladu. Dobre sa číta, že aj takí majstri ako Roland a Oliver boli po preleze zničení. Prvovýstup sme spravili za 3 dni. Medzi nimi sme museli vždy oddýchnuť. Pri druhom pokuse sme vyliezli vysoko až do 7. dĺžky. Nemali sme už ani dosť nitov, ale Dino vyliezol celú ťažkú časť. Zotmelo sa a bivak v slučkách sa nám ani trochu nepozdával, nemali sme inú možnosť ako zlaniť. Neboli sme len unavení, ale mali sme hlavne úplne zničené prsty, odlúpené nechty od neustáleho čistenia škár zanesených zemou. Preto sme sa cestu rozhodli dokončiť s tým, že na posledný štand zlaníme zhora z police. Všetko ťažké sme už mali vylezené a bolo treba doliezť dve ľahšie dĺžky. Na policu sme vyliezli cestou Don Quixote, zlanili na štand, Dino doliezol ľahší zvyšok 7. dĺžky, ja nádhernú čistú škáru v 8. dĺžke, ktorá išla celá odistiť frendami a čokmi, a celkom ľahkou dĺžkou sme sa dostali na vrchol piliera. Zhora sme neosadili ani jedno istenie, ale je dôležité povedať, že prvovýstup sme neurobili v jednom záťahu zo zeme.
Teší ma, že Mittersteiner a Renzler cestu tak vysoko hodnotia. Iste je zaujímavé porovnať si náš originál nákres s tým novým po voľnom prelezení. Dino Kuráň bol už v tom čase skúsený horský vlk, liezli sme spolu už tretí rok, a klasifikáciu mal občas dosť tvrdú. Presne si spomínam, že prvá dĺžka bola aj pre neho veľmi nepríjemná, zle zaistená, trochu lámavá, fakt tvrdý alpinizmus, 7-, ale nie skalkárske. Ďalšie tri dĺžky podľa mňa nie sú tak ťažké, ako udáva Roland. Prvá kľúčová bola 5. dĺžka, tam Dino perfektne zabojoval. Odlez zo štandu s jedným nitom a ďalšími frendami založenými v škáre pri nohách, do previsnutého dierkového terénu bolo riadne psycho. Háčiky, osadenie nitov. AF to dal Dino za 8, takže pri RP preleze sa tým 7c+ nečudujem. No ale práve mi zavolal Dino zo Chamonix a hneď komentoval, že 5. dĺžka nemôže byť viac ako 7b+, ľudia vraj starnú, viac sa boja, tak všetko ide hore... Asi je na tom niečo pravdy, psychika hrá veľkú úlohu. Doistiť tento štand bolo veľmi rozumné. Nitmi sme šetrili aj preto, že sme ich sekali ručne a to odoberá množstvo síl. Škára v 6. dĺžke bola krásna, ale musel som ju stále čistiť od zeme, trávy a špiny, tak som si celkom dorazil prsty. To 7b v tejto dĺžke sa mi zdá dosť prehnané. O dĺžke s technickým lezením som už písal. S nitom na doistenie sme s Dinom pre voľné prelezenie hneď uvažovali. A táto dĺžka za 7c+ sa aj Dinovi silne pozdáva. Ale musí byť nádherná, technický kútik na začiatku, tenké škárky nad tým a riadny kopec. Tak teraz už fakt len nastúpiť zdola a dať to na jeden záťah a pre majstrov možno aj OS, ako hovorí Mittersteiner.

  
Igor Koller vo 4. dĺžke v roku 1993. / Dino Kuráň na začiatku 5. dĺžky v roku 1993.

Ešte poznámka k Rolandovi Mittersteinerovi. Je to jeden z najvýkonnejších marmoladských lezcov. Robil prvé opakovania a prvé voľné prelezy mnohých našich aj Giordaniho ciest. Bezpochyby najznámejšie a najdôležitejšie sú prvé opakovania a voľné prelezy Framu po Rybu a Giordaniho Andromedy, obidve zhruba za 7c, Andromeda s dlhými odlezmi a istenie bez nitov. Rolandova vlastná najťažšia nová cesta je v JZ stene Marmolady za sedlom Ombretta, kde je slabo zaistená dĺžka za 7c a cesta zrejme zatiaľ nemá opakovanie.

A nakoniec prečo ten názov cesty – 40 rokov pre Falier. Práve v tom roku chatári z chaty Falier, Nino a Agnese del Bon, ktorí boli našimi, a nielen našimi, druhými marmoladskými rodičmi, oslavovali neuveriteľných 40 rokov pôsobenia na tejto chate. Pozri obrázok z tých dní. Nino už žiaľ nežije, zomrel pred pár rokmi, Agnese sa stále dobre drží v dedinke pri Agorde a na chate je ich syn Dante a hlávny kápo jeho manželka Franca. Rodinná sága pokračuje.

Igor Koller

Pôvodná schéma z roku 1993, červeným je nová klasifikácia z roku 2010.




Vlado Linek © 1999 - 2024 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  30809642