Fredrik Ericsson sa dňa 6. 8. 2010 zabil pri páde v Bottlenecku na K2. Švédsky horolezec liezol s rakúskou horolezkyňou Gerlinde Kaltenbrunner, ktorá bezpečne zostúpila do BC. Jej manžel Ralf Dujmovits poskytol detaily z nehody.

Fredrik Ericsson na K2.

Dňa 6. 8. 2010 sa Fredrik a Gerlinde pokúsili vystúpiť na K2. Fredrik v Bottlenecku spadol a jeho spolulezkyňa mohla už len sledovať dráhu jeho pádu. Po ťažkom zostupe sa jej podarilo dostať do BC.
Pred rokom sa pri pokuse zlyžovať K2 v Česenovej ceste zabil Fredrikov spolulezec Michal Fait z Talianska. Fredrik Ericsson vtedy ukončil expedíciu ale na svoj sen neprestával myslieť. Na K2 sa vrátil tento rok. A keď spadol na začiatku Hrdla lyže mal pripnuté na batohu.
Ráno 6. 8. o 1:30 sa Fredrik spolu s Treyom a Gerlinde vydali spoločne na vrchol Camp IV na ramene K2. Počasie bolo od 23.00 zlé a tak zvyšných 6 horolezcov sa rozhodlo zostať. Silný vietor a zlá viditeľnosť boli príčinou ich rozhodnutia. Charly Gabl z Innsbrucku im potvrdil večer predtým, že počasie by sa malo v priebehu druhej polovice noci vylepšiť a tak táto trojica vyrazila smerom na vrchol. O 7:00 Gerlinde hlásila z Bottlenecku: že už len ona a Fredrik postupujú hore v pokračujúcej zlej viditeľnosti a studenom vetre. Trey sa vrátil. O hodinu neskoršie cca o 8:10 Gerlinde zdesene hlásila: Fredrik spadol a ona zostupuje dole, aby ho našla. O chvíľu hlásila, že našla jednu Frederikovu lyžu. Fredrik pravdepodobne pokračoval v páde ďalej smerom na tábor III. V ďalšom hlásení Gerlinde vravela, že Fredrik liezol prvý, nenaviazaný, chcel zabiť skobu a spraviť štand vpravo od Bottlenecku. Bol v hlbokom snehu a pravdepodobne sa šmykol a nezastavil pád.
Gerlinde pokračovala v zostupe v zlej viditeľnosti. Okolo 9:00 stretla Dareka Zaluskeho a Fabrizia Zangrilliho, ktorí vystupovali z ramena.  Moja veľká vďačnosť patrí tejto dvojici, ktorá išla v týchto ťažkých podmienkach Gerlinde naproti. Krátko potom sa všetci traja vrátili do Campu IV.
Zatiaľ ruský horolezec Jurij Jermaček začal zostupovať z ramena smerom ku Campu III, videl cca 800 metrový svah vedľa výstupovej trasy. Podarilo sa mu zbadať Fredrikove nehybné telo cca 400 metrov diagonálne nad táborom III (7200 m) a možno aj jeho batoh. Skúsený Jurij pokračoval v zostupe, ale zistil, že traverzovanie k Fredrikovi je veľmi nebezpečné s rizikom lavín a pádu ľadu. Okolo 16.00 miestneho času Fredrikov otec usúdil, že nie už potrebné ďalej riskovať a že Fredrikove telo treba  nechať tam s výhľadom na jeho obľúbené kopce Čogolisa a Laila Peak.
Musíme sa rozlúčiť s neuveriteľne milým človekom. Fredrick Ericsson bol pravdepodobne najlepším horolezcom v základnom tábore a bol veľmi obľúbeným. Rád rozdával dobrú náladu, bol vždy optimistom a jeho záľuba v horolezectvo a extrémne zjazdy bola nákazlivá a inšpirujúca. Milý Fredrik, bol si správny chlap a necháš po sebe fantastické spomienky. Naše myšlienky a sústrasť patrí tvojim rodičom, príbuzným a priateľom.

Ralf Dujmovits z K2-Base Camp

zdroj: planetmountain.com