V dňoch 16. - 23. 8. 2003 sa konal vysokohorský tábor detí, ktorý poriadala Horoškola James. Zúčastnilo sa ho 15 detí vo veku od 11 do 15 rokov. Všetci spolu sme sa stretli až na Chate pri Zelenom plese.

My sme si to vyšliapali, len batohy nám vyviezol chatár za čo mu veľmi pekne ďakujeme. Po príchode sme sa ubytovali. Deti do hromaďáku, dospelí do izby. Veľkú radosť z toho mali deti, pretože neboli pod kontrolou. Už takú veľkú radosť asi nemali ich spolubývajúci. Chudáci nevedeli, čo ich čaká. Ešte pred večerou sme si povedali, čo asi budeme počas celého týždňa robiť. Večer sme prežili v pohode. Ale teraz už bolo dosť môjho prejavu. Ostatné už pohľadom detí.

1. deň

Po rannom budíčku a energetických raňajkách sme sa nachystali na aklimatizačnú turistiku. Vzali sme si obedové balíčky a čosi pred pol deviatou sme vyrazili na cestu. Pri prvej zástavke nám Milan vymenoval všetky okolité vrchy a kopce. Po vyše dvojhodinovej ceste sme asi hodinu oddychovali na chate Plesnivec. Podaktorí (ako Brambora) si dali klobásu a pokračovali sme do Belianskej jaskyne. Najkrajšia bola sintrová a kvapľová výzdoba. Osviežili sme sa nanukmi a autobusom sme sa odviezli do žľabu. Odtiaľ až na chatu na Zelenom plese sme šliapali peši. Po výdatnej večeri sme sa osprchovali a išli oddychovať.
Michaela Bošáková, 14 rokov

Mne sa najviac páčila Jánošíkova príhoda. Hrozne ma boleli nohy. Chutili mi maliny. Bolo mi príjemne v jaskyni. Po túre mi hrozne smrdeli nohy.
Matthew Banáry, 11 rokov

Dnes sme išli na celodennú túru. Išli sme na chatu Plesnivec a odtiaľ sme išli do Belianskej jaskyne. V Belianskej jaskyni bolo asi 860 schodov a bolo tam päť stupňov. Keď sme stadiaľ išli hrozne ma boleli nohy. Kúsok sme prešli a kúsok sme išli autobusom. Potom sme ešte tak 2.45 hodiny išli na chatu peši. Bola to hrôza.
Michal Cihák, 12 rokov

2. deň

Opäť boli skoro raňajky. Potom sme šli liezť. Rozdelili sme sa do troch skupín. Prvá bola amatéri (prvýkrát liezli). Druhá už liezla trochu a tretia fakt liezť vedela. Učili sme sa zlaňovať, viazať uzly a iné veci. Na obed sme došli k chate. Niečo sme sprášili a išli hrať volejbal. Nedalo sa povedať, že by to bola hra, ale snažili sme sa. Zase ideme na skaly. Opäť nejaké tie bouldre, teda cesty. Dve tri cesty a bolo dosť, lebo bol večer. Ľahká večera, polievky a nejaké druhé. Potom bol zasa volejbal. Teda hádzanie lopty. A už je večer. Sme v klubovni a píšeme toto. Potom neviem čo budeme robiť. Asi viazať uzly a nejaký ten test. A to je všetko za dnes.
Kubo Kováčik, 14 rokov

Po raňajkách sme sa vybrali na boulder liezť. Okolo celej skaly boli čučoriedky, tak sme sa vracali modrí. Párkrát sme spadli, ale pozviechali sme sa. Potom sme mali bitku o jedlo. Walťo dal pár vyvoleným čokoládu. Mentos nedostal a tak sa naštval. A tak si večer schovával tatranky medzi nohy. Walťo táral pri slohu 2 na 3 a všetci sa smiali. Na večeru sme mali fazuľačku, na šťastie spím pri okne. Voda je stále studená (hlavne v plese).
Samo Švolík, 13 rokov

3. deň

Walter nám hneď z rána spravil cool fotky. Po raňajkách sme sa nachystali na túru a po umytí tváre Wildovým jazykom (to je domorodý pes) sme vyšli na chodník. Pri červených plesách nás dostihla hmla a celou cestou sme videli len končok nosa a horko-ťažko vyteperili do sedla. Odtiaľ bolo na Jahňací štít len na skok. Dole sme sa podaktorí dostali do nálady. Potom sme s nejakými típkami hrali volejbal. Po večeri nás nečakane odkomandovali na boulder a po menšej makačke sme prešli na čítanie horolezeckých príhod. Zase sa budeme večer musieť tlačiť ako sardinky.)
Samo Sámel, 15 rokov

Išli sme hneď ráno na Jahňací štít. Dlhšiu chvíľu sme išli strmými  kamennými (prírodnými) schodmi. Potom sme išli normálnou cestou.  Pokračovali sme reťazami na hrebeň a z hrebeňa na štít. Bolo nám strašne zima. Chvíľu sme tam zostali a najedli sa. Potom sme išli strmými kopcami dole. Dole reťazami som stretla jedného Angličana. A keď sme boli dole, tak sme hrali s jedným Nemcom a dvoma Holanďanmi volejbal. To bola sranda. Máme nového kamaráta z Čiech. Večer sme išli bouldrovať.  Čítali sme si knižku a za chvíľu ideme písať test z uzlov.
Barbora Mahdalová, 11 rokov

Zasa som vstal a zasa som sa naraňajkoval. Umývať sa mi nechcelo. Dnes sme si to vyšliapali na Jahňací štít. Bola tam zima a dosť fúkalo. Viditeľnosť bola na sto metrov. Vychádzali  sme to aj schádzali po reťaziach. Bola to sranda. Došli sme dolu a za chvíľu sme sa navečerali. Walťo nám povedal, aby sme si zobrali teplé veci a prilby. Najprv sme išli pozerať na slimáka ako lezie bez mádža.  Každý sa čudoval, ako Walťo vedel, že tam ten slimák bude. Potom sme šli liezť na ten kameň, na ktorom sme už boli. Vyliezol som každú jednu cestu a Miša čítala horolezecké príhody. Keď dočítala začalo pršať a tak sme išli do chaty.
Marek Holec, 12 rokov

4. deň

Už si nespomínam ako bolo ráno. Aha. Keďže pršalo, tak sme boli dopoludnia na chate. Zaujímavá bola hra, rozoberanie chaty traverzovaním na čas. Chata našťastie ostala stáť. Po dobrom obede sme išli na výlet do Kopského sedla. Po ceste sme našli pekný bouldrovací kamienok. Jedna cesta tam bola veľmi pekná. Potom sme pokračovali smerom k nášmu sedielku. Šľapáčik to bol nie moc veľký. Večer sme si zahrali volejbal.
Kristína Slivková, 18 rokov

Súťažili sme hlavolamy a potom pamäťovku. Bolo to takto: 1 medveď, 2 motýľ, 3 žaba, 4 mačka, 5 ryba, 6 korytnačka, 7 myš, 8 holubica, 9 králik, 10 sova, 11 lev, 12 somár, 13 žralok, 14 slon, 15 prasa, 16 pes.
Potom sa konala súťaž v lezení. Kubo bol 1., ja 2. a Paľo 3. Potom sme mali obed „BUCHTY“. Išli sme na Kopské sedlo, ktoré oddeľuje Vysoké Tatry od Belianskych. Keď sme sa vrátili išli sme hrať volejbal.
Dominika Kováčiková, 12 rokov

5. deň

Dnes bol môj najobľúbejší deň celého tábora. Išli sme liezť na Žeruchy. Ku skale sme sa dostali tým istým chodníkom , ktorý ide na Jahňací štít. Potom sme odbočili na neznačkovaný chodník, ktorý nás dovedie pod skalu. Obliekli sme si úväzy a išli liezť. Prvý išiel Milan a natiahol lano na prvú cestu. Tú som liezol ako tretí, bola celkom ľahká. Dušan natiahol lano na kút. Ale potom Milan natiahol lano na veľmi krásnu platňu, ale aj ťažkú. Túto cestu som si veľmi užil aj keď sa mi triasli nohy, keď som sa pozrel dole. Večer som sa umyl a šiel spať.
Pavol Loffay, 12 rokov

Dnešné ráno sa nezačalo veľmi zle. Bolo celkom pekne, naraňajkovali sme sa  a pobalili sme sa na túru a lezenie. Cesta bola náročná aj s horolezeckými vecami. Bola to dobrá zábava. Akurát sa nám tam rozpršalo. Bolo smutné počasie. Museli sme skladať mokré laná. Keď poriadne pršalo, museli sme skladať mokré laná čo bol veľký špás. Mohli sme vyliezť 4 cesty, bola to sranda. Keď poriadne pršalo museli sme vytiahnuť pršiplášte. Poriadne sme zmokli. Pri ceste naspäť sa nám šmýkali skaly, pod nohami aj hlina. Cez cestu tiekol potok. Podvečer sme si zahrali krátky volejbal. Dnes bol pohodový deň.
Martina Rudolfová, 14 rokov

Dnes sme liezli na skaly Žeruchy. Liezol som tri cesty, všetky som vybúšil. Dosť pršalo. Prišli sme na večeru. Potom sme hrali vresling. Teraz píšem test. Nechce sa mi písať.
Matúš Benkovský, 13 rokov

6. deň

Po raňajkách  sme išli na Baranie sedlo. Cesta bola hnusná. Skoro stále sme išli hore kopcom a po sutine. Išli sme cez veľkú Zmrzlú dolinu. Bol tam aj sneh. Išli sme po reťaziach. Zo sedla bol pekný výhľad na nejaké plesá a Teryho chatu. Cestou dole sme trochu zlaňovali a potom sme išli po reťaziach. Najhoršie bolo jedno povolené oko, ktoré držalo reťaz. Skoro vypadlo, tak som sa chytila skaly a tá sa tiež veľmi hýbala. Nakoniec neviem ako som sa dostala dole. Dole bola zima. Počkali sme na ostatných a išli sme dole do chaty. Na ďalšej zastávke nás strašili, že nebudeme mať večeru. Mali sme ju. Mali sme mäso s ryžou. Ale hnusní vegetariáni mali vyprážaný syr, na ktorý sme sa celý týždeň tešili.
Jana Mikulová, 11 rokov

Posledný deň bol najkrajší. Išli sme najdlhšiu a najťažšiu túru. Bola tam krásna strmá skala, že sme museli ísť po reťaziach. Keď sme prišli na chatu najedli sme sa a zbalili sme sa. Už sa teším domov.
Michal Štrbka, 11 rokov

V sobotu sme zbalili batohy a pekne peško išli na Bielu vodu, kde sme sa rozlúčili a vybrali každý svojim smerom -  domov.

Jana Kováčiková