Dňa 23. mája 2018 zomrel v Mníchove po dlhej chorobe Ján Banko. Jamesák telom i dušou, veľký lyžiar, prvý spolulezec Vlada Tatarku, emigrant po roku 1968, ale až do smrti Banskobystričan a milovník hôr. Milovníkom hôr zostane aj po smrti, lebo jeho popol na jeho prianie bude rozprášený nad švajčiarskymi Alpami. Aj to svedčí o tom, že Janko bol skutočne svojrázny, neopakovateľný a aj preto nám bude veľmi chýbať a nikdy na neho nezabudneme. Česť Tvojej pamiatke!

Jana Banku poznalo na Slovensku len pár Bystričanov vrátane Zdena a Oľgy Zibrínovcov, ktorým bol veľkým priateľom, pár Tatrancov. Asi to bolo aj tým, že zmizol v emigrantskej vlne po roku 1968. A potom sa zrazu sám okolo roku 2010 prihlásil, objavil, stal sa neodmysliteľnou súčasťou jamesáckych týždňov. Bolo to veľké obohatenie celej jamesáckej komunity, mladším otvoril nepoznané stránky jamesáckej histórie, starším obnovil krásne spomienky na najkrajšie roky života. A neúnavne písal, do Jamesáka – Horolezca, na náš web a do Vetroplach magazínu. S mnohými z nás sa stal tak blízkym priateľom, ako keby sme sa poznali od narodenia. Janko sa narodil 23. 3. 1937, dožil sa teda pekných 81 rokov. A to mal v sebe povymieňané skoro všetko, čo lekári vymeniť mohli. Bol neuveriteľným príkladom optimizmu a neuveriteľným bojovníkom za život. Janko, vďaka za všetko!