O 9.15 ráno 30. 5. 2004 vystúpila na vrchol Everestu trojica ruských horolezcov Pavel Šabalin, Ilia Tuhvatullin a Andrej Marijev, čím dokončili prvovýstup v S stene Centrálnym pilierom. Následne stála na vrchole aj ďalšia dvojka Viktor Volodin a Viktor Bobok. Vedúcim expedície bol Viktor Kozlov.

Veľká ruská expedícia prišla do base campu na konci marca. Na výstupe neustále pracovali na striedačku dvoj – trojčlenné družstvá lezcov. Podarilo sa im preliezť priamu líniu 600 m vysokou skalnou baštou. Napriek silnému sneženiu, vetrom a zlej viditeľnosti pokračovali Rusi húževnato ďalej. Preliezli cez Yellow Band, vybudovali tábor III vo výške 7800 m, tábor IV v 8300 m a tábor V priamo pri slávnom Druhom výšvihu vo výške 8600 m. Úspešné ruské trio prežilo vo výške nad 8600 m tri dni a dve noci bez spacákov s 2 kyslíkovými bombami na hlavu na prežitie.
Bol to už tretí ruský pokus za poslené tri roky o prelezenie novej priamej cesty vľavo od
Hornbeinovho kuloáru.
Poslednú novú vylezenú cestu v S stene Everestu spravili v roku 1984 austrálski horolezci Tim Macartney-Snape a Greg Mortimer Nortonovým kuloárom bez použitia kyslíka.

Cesty v severnej stene:
1. Čínska cesta S a Sv hrebeňom, 1960, Qu Yinhua, Wang Fuzhou, Gong Bu
2. Messnerova cesta, 1980, Reinhold Messner
3. Nortonov kuloár direct, 1984, Tim Macartney-Snape, Greg Mortimer, Austrália
4. Ruská cesta Centrálnym pilierom, 2004, Pavel Šabalin, Ilia Tuhvatullin a Andrej Marijev
5. Hornbeinov kuloár direct, Japonská cesta, 1980, Tsuneo Shigehiro, Takshi Ozaki
6. Juhoslovanská cesta Z hrebeňom, 1979, J. Zaplotnik, A. Stremfelj, S. Belak

Zdroj www.mountain.ru