„Všetci máme obľúbené miesta, pevne spojené so zážitkami, náladami, atmosférou, ktoré sme v nich prežili”.
„..., spomienky ma vrhajú späť na miesta, kde sa more dotýka skál, kde je moje nahé telo ponorené do najjasnejších farieb, odtieňov blankitu, zelene, šede a striebra“.
Pondelok, 26. 4. 2004 - Hvarská polícia deportuje bosanských robotníkov, ktorí mi majú na ďalší týždeň vybudovať v Cliffbase záchod. Nie hocijaký, riadny splachovací.
V utorok 27. 4. 2004 začínam sám kopať septickú jamu, večer padám od únavy a tak to pokračuje deň čo deň až do začiatku festivalu. Je to moje vrcholné staviteľské dielo, zmes fušerizmu, profesionalizmu a architektonickej avantgardy.
Medzitým v sobotu 1. 5. 2004 prichádzajú prví lezci z Anglicka, Dominic Gill a Jake Carner. Z času na čas mi pri výstavbe záchoda pomáhajú. Nikdy som neveril, koľko môže byť na takom záchode práce. Bude ale skvelý, s výhľadom na lezecké cesty, s veľkou septickou jamou. Dominik ho aj krstí, je smutný, keď mu hovorím, že v tejto súvislosti si ho navždy zapamätám. „Budeš si ma pamätať len ako sračku?” Vo štvrtok 6. 5. 2004 prichádzajú muzikanti, skvelí hudobníci formácie Zzub v štýle drum and base. Pohľad na basistu je zdrvujúci, ani nevie kde je, cesta bola dlhá a náročná, sprevádzaná hýrením. Začíname s hudobnými skúškami, ktoré Jake nazýva PRE WARM UP PARTY.
Takže festival má dobrú hudbu, zopár lezcov a ohlásený je výkvet anglického DWS so called X1SPORT teamu, Timm Emmet, Leo Houlding, Klem Loskott, Damian Cook, Neil Greshamm, Ade Baxter, Grant Farquahar, Mike Weeks organizátor Dorsetského festivalu a renomovaný fotograf Simon Carter.
Víťaz DWS Grant Farguahar.
„Keď sa orchester zastaví, sólista začína. Je čas dať nabok celý život, celý s výnimkou jedného. Záchranná sieť je hodená. Oslava istoty a nezávislosti je grandióznou hrou. Jeden chybný tón, jeden zlý prstoklad a opona spadne. Na čo si nemyslel, sa stane, ruky mávajú a cena za chybu musí byť zaplatená. Zoči - voči bezodnému, tmavý závoj sa dvíha. Aj odtiaľ vidím moje najobľúbenejšie najjasnejšie farby, odtiene blankitu, zelene, šede a striebra.”
Damian Cook, zmizol v mori 28.4.2004 počas DWS na Porto Christo, Majorca. Bol jeden z tých, ktorí zrodili DWS.
Z ohlasených lezcov prichádza len Grant Farguahar, Leo Houlding tesne zmeškal lietadlo v Londýne.
Piatok 7. 5. 2004 volá polícia a neskôr sa aj dovalí, či naozaj očakávame a ubytovávame skupinu Bulharov, DWS lezcov od Čierneho mora, čakajúcich na hranici s Čiernou Horou. Vraj nemajú dosť peňazí a zdajú sa im podozriví. Množstvo telefónov, mailov na hraničný prechod. Po 12 hodinovom čakaní sa Bulhari predsa len dočkajú možnosti vstupu na chorvátske územie. WARM UP PARTY sa tak začína už pri slušnej účasti a má naozaj spád. Zzub má zo sebou aj Gruppies, ktorí vďačne vyskakujú. Bulharskí lezci sú napodiv veľmi milí a sympatickí, tak neviem, čo sa im na nich nepozdávalo. Možno, tí dvaja seakaykári čo ich sprevádzali boli trocha mimo, nechceli mi ani vypísať registráciu na ubytovanie a hneď na druhí deň sa pustili 5 míľ do mora zoči voči Bure, s ktorou sa v takejto vzdialenosti, ak naberie silu, prakticky nedá na seakayaku zápasiť. To nie sú veľké pravidelné vlny, sú to turbulencie, víry a voda z každej strany.
“Z mora sme počatí. Aj vo chvíli, keď nie som s ním, ešte cítim na svojej koži, na perách jeho kvapky a soľ a počujem priateľský smiech vĺn.”
V sobotu 8. 5. 2004 sa pri účasti hŕstky aktérov začína niekoľkohodinové DWS lezenie v hlavnom DWS sektore Suplja Stiny. Prvý checkpoint v jaskyni rušíme pre rozbúrené more. Druhý checkpoint je nad pekne previsnutým výšvihom obtiažnosti 5c vo výške 15 metrov. Je to už pekná výška. Grant je odhodlaný nám ukázať ako sa z takej výšky skáče. Vidno, že je naozaj DWS lezec. K tretiemu checkpointu sa dochádza po skoro dvojhodinovom traverzovaní. Výška traverzovania sa kvôli vlnám posúva o pár metrov vyššie. Lezci môžu odčľapnúť len trikrát. V polovici traverzu to vzdáva bulharský lezec, Todor, je statočný, napriek veľkým vlnám dopláva ku štartu bez asistencie lode, ktorá má čo vo vlnách robiť, aby udržala pozíciu. K tretiemu checkpointu prichádzaju už len dvaja anglickí lezci, Dominic Gill a Grant Farguahar, za ním ich čaká kľúčový úsek, asi 40 metrový traverz obtiažnosti miestami možno aj v škále 8a. Tu sa o víťazovi rozhodne. Kto dôjde ďalej, víťazí. Plný počet odčľupnutí nevyužije ani jeden z lezcov, sú unavení. Doliezajú na to isté miesto a padajú do mora. Loď ich vyťahuje za asistencie holandského novinára a smerujeme do Cliffbasu na MARSHALL PARTY. Party je tentokrát krátka aj keď je Marshall, pokazí sa agregát a tak ideme pozerať Grantove fotky z DWS lezenia vo Vietname a lezenia Bulharov na ich mori. Samozrejme nechýba ani zhliadnutie kultovej snímky Psicobloc.
Nedeľa 9. 5. 2004, výkvet DWS festu Grant, Dominic, Misho, Sunčica a ja sa chystáme s loďou na DWS do sektoru Lučišče. Miestny starý rybár nás zastaví, aby sme mu pomohli s loďou, posunúť ju späť na more, ktoré sa ukľudnilo. Najsilnejší z najsilnejších márne napínajú svaly, loď sa nepohne ani o centimeter. Dedo velí, jedan, dva, tri, počuť i anglické one, two, three, potom bulharské odin, dva, cetyre. Nič nepomáha, dedo nechápavo krúti hlavou. Po 15 minútach prichádza jeho syn Berty, odväzuje 10 milimetrové oceľové lano, ktorou je loď nenápadne ukotvená k lodi pred ňou a sám spúšťa loď na more. Dodnes neviem, či to bol dedov kanadský žart, alebo naozaj nevedel, že je loď dole priviazaná, alebo nám chcel ukázať, že byť silný nestačí.
Na Lučišči je hlavným aktérom Bulhar Misho, ktorý párkrát atakuje ťažké asi 8 metrové bouldere, natočíme krátky film a večer pri víne zatvárame dvere festivalu.
“Damian I salute you, I'll miss you and wish you could have given us a few more summers,"
Your brother water rat , Crazy Neal
Tento festival sme venovali Tvojej pamiatke Damian. In memoriam.
„This weekend I attended the first deep water solo festival to be held in Croatia. It was overshadowed by the tragic events in Mallorca and the organiser, Miroslav Stec of cliffbase, dedicated the entire event in memory of Damian who was one of the original pioneers of the discipline. I hope Damian would have approved of the spirit with which the festival was held which involved climbers from Western and Eastern Europe having it both on and off the rock as much as possible. At the height of the finishing party one minute of silence was observed in Damian's memory. Our thoughts are with his family and friends at this difficult time."
Grant Farguahar, Ukclimbing
Neviem, či je Cliffbase naplnenený sen, či prelud, ktorý môže zmiznúť. Krehká kráska z mora, skál a trávy a borovíc, olivovníkov a vtákov a rýb. Hnaný túžbou nestratiť roky tým, čo robiť nechcem, ale tým, čo robiť chcem. Viem, že to je aj o peniazoch, snáď to lezci pochopia a niečim prispejú, ak nie hneď peňiažkami, tak prácou, porozumením alebo aspoň peknou atmosférou, ktorú tam môžu vytvoriť. Ďakujem všetkým tým, ktorí mi nezištne pomohli. Sme veľkí tým, čo dávame bez toho, aby sme niečo očakávali.
Hrubo vytlačené citácie sú voľné preklady časti Damianovho listu z októbra 1995.
Další meeting DWS je plánovaný na 2. októbra 2004 a potom znova festival druhá majová sobota 2005.
