Patagónske počasie sa ukázalo minulý rok v novembri zo svojej lepšej stránky. Už počas nepríjemného októbra sa podarilo dvom uchádzačom o horských vodcov Davidovi Göttlerovi a Danielovi Bartschovi z Mníchova na Fitz Roy vyliezť cestu Supercanaleta.

10. októbra o siedmej hodine doliezli na samý vrchol, ale kvôli krátkym dňom museli vyčkať nasledovný deň v nepríjemnom bivaku neďaleko vrcholu. Na ďalšie ráno sprevádzané už obvyklou búrkou nasledoval návrat dole cestou Franco-Argentino. Marc Challamel a Neil Brodie z Francúzska boli na rade 2. novembra. Na vrchol Fitz Royu liezli tiež cestou Supercanaleta, a po mrzutom zlanovaní cestou Canaleta („it was like canyoning“) stáli opäť ešte v ten istý deň na úpätí steny. O osem dní neskôr bolo počasie opäť pekné. A zase Supercanaleta. Michi Wärthl z Mníchova zvládol ako prvý horský vodca vyviesť svojho klienta na vrchol touto peknou cestou. Spolu s Clausom Haberdom sa mu podarilo postáť si 11. novembra 2003 o štvrtej hodine poobede na vrchole, aby si už o sedem hodín neskôr mohli v tábore dopriať oneskorenú večeru. Aj oni si na zlanenie zvolili kuloár, našťastie zostupovali v lepšom počasí ako ich francúzski predchodcovia. Zatiaľ posledný kúsok sa uskutočnil 12. novembra – švajčiarskej trojke Stephanovi Siegristovi, Uelimu Steckovi a Ralfovi Weberovi sa podaril zriedkavý výstup na Punta Herron. Pokus o prechod z Cerro Standhardt – Punta Herron – Torre Egger však ukončili kvôli príliš veľkému lavínovému nebezpečenstvu.