„Nebolo žiadnym tajomstvom, prečo sme na jeseň chceli s Thomasom cestovať do Yosemitov. Na začiatku roku sme rýchlym prelezením cesty Zodiac za 2 hodiny a 31 minút dosiahli uspokojivý výsledok. Ale o z nášho pohľadu zaujímavejší voľný prelez tejto cesty sme však bojovali márne – niečo nám tu teda ešte zostávalo. 

To nás podnietilo, aby sme ignorovali všetky letné plány. Žiadna expedícia do Himalájí – tento rok vládol našim myšlienkam Zodiac... Pritom sme predovšetkým dúfali, že na jeseň nebudú také horúčavy. Chybný odhad. Teploty neboli o nič menšie, z leta rozžeravené slnko rozpaľovalo žulu ešte aj v októbri. A akoby toho nebolo ešte dosť, v porovnaní s jarou stálo slnko ešte južnejšie, a tak rozpaľovalo stenu od východu až do západu slnka. Oproti jari to znamenalo žiaden tieň a iba svitanie a súmrak sa postarali o trochu prijateľnejšie podmienky potrebné na prelezenie kľúčových dĺžok. Tá prvá bola prakticky bez akýchkoľvek chytov alebo stupov - otvorené kúty. Druhá dĺžka je bezstupový traverz so spodnými chytmi, takže dobré trenie na skale, a teda nižšie teploty, sú tu základnou podmienkou. Čas, keď sme mohli aktívne trénovať v najťažších partiách cesty, sa tým skrátil na dve hodiny denne a postup bol pomalší, ako sme si želali. Na samotné prelezenie sme potrebovali veľa kníh... celé to trvalo dlhých 68 hodín, avšak iba 18 hodín lezenia – väčšinu času sme strávili na závesných plošinách a čakali na vhodné podmienky.
Podobne ako veľa iných ciest vylezených voľne na El Cape ani voľný variant cesty Zodiac nie vždy sleduje originálnu líniu. Nástup sa nachádza dobrých 60 metrov vpravo a používa rampy, ktoré po štyroch dĺžkach ústia do originálnej cesty. Po pár metroch opäť opúšťa Zodiac a dvojdĺžkovým variantom obchádza 15-metrový nitový rebrík. Zvyšok - až na malé odchýlky - prebieha rovnako, ako originálna cesta,“ podelil sa o dojmy v nemeckom časopise Klettern Alexander Huber.