Napriek veľmi tvrdým poveternostným podmienkam sa v týchto dňoch podaril dvojici špičkových slovenských alpinistov, členov reprezentačného A družstva Slovenského horolezeckého spolku James, Jozefovi Kopoldovi z Vertikálu Patrónka Bratislava a Dinovi Kuráňovi z Manínu Považská Bystrica, veľký výkon, keď v pondelok 9. februára 2004 preliezli cestu „Komín 100“ v severnej stene Kačacieho mnícha.
Prvovýstup cestou „Komín 100“, klasifikácie V, A2, urobil sólo za tri dni v januári 1977 Andrej Belica, jeden z najúspešnejších slovenských horolezcov 70-tych a 80-tych rokov. Až teraz s odstupom času je jasné, aký to bol v tom čase skvelý výkon. Odvtedy nemal tento výstup opakovanie. Vie sa len o jednom pokuse v polovici 90-tych rokov, keď do cesty nastúpila dvojica Ľudo Ceniga a Vilo Jakubec. Pokus sa skončil dlhým pádom Ľuda Cenigu, o ktorom sme písali v Jamesáku, a cesta začala mať punc tatranského problému.
Kopold a Kuráň vyrazili pod stenu ráno o štvrtej z chatky v Bielovodskej doline, kde bolo sústredenie reprezentácie. Napriek zlým podmienkam nastúpili do steny a v zhoršujúcom počasí, ktoré pripomínalo podmienky v Škótsku, sa im podarilo do večera prebiť na vrchol, keď väčšinu úsekov cesty zdolali voľne. Len 10 metrov v dĺžke s úsekom za A2 liezli technicky. Bolo to podľa nich najťažšie lezenie, aké doteraz zažili. Na vrchole Kačacieho mnícha museli bivakovať chránený len tenkou látkou Ždiarskeho vaku. Podmienky boli neobyčajne kruté, víchrica dosahovala v nárazoch 100 kilometrovú rýchlosť a na Lomnickom štíte namerali –22 stupňov Celzia! V tom čase zahynuli na Malom Ľadovom štíte dvaja českí horolezeci. Keďže napadlo takmer meter nového snehu, nemohli z dôvodu veľkého lavínového nebezpečia zostúpiť zvyčajnou cestou cez Gerlachovské spády, ale museli na druhý deň zlanovať stenou cez Sawického depresiu. Kuráňovi v tomto nečase trochu omrzol jeden prst na ruke. Na druhý deň im boli naproti Jano Svrček a Martinom Hatalom. Dole v doline sme však stále nemali žiadne správy, lebo všetci boli mimo telefónneho signálu, takže situácia začala byť dosť dramatická.
Preto patrí veľká vďaka členom Tatranskej horskej služby, ktorá napriek neistým informáciám a ťažkej záchranke na Malom Ľadovom štíte, zorganizovala výjazd do Bielovodskej doliny. Dvojicu stretli našťastie už v doline a pomohli Kuráňovi, ktorého bolelo aj koleno, na zostupe na snehovom skútri. Obidvaja sú v poriadku a na ceste domov.
Podmienky na lezenie v Tatrách sú v týchto dňoch veľmi zlé, až nevhodné. Preto treba byť maximálne opatrní a v podobných situáciách perfektne pripravení a vybavení. Len vďaka tomu Kopold a Kuráň tento výstup zvládli a mali pod kontrolou.
Igor Koller
