Leziem už vyše 20 rokov a hádam v najznámejšej boulderingovej oblasti Fontainebleau pri Paríži som ešte nebol. Chcel som tam ísť už niekoľkokrát, ale vždy z toho zišlo.

25. 4. 2008 ma pozvali do Himalayan Clubu do Londýna na prednášku o Himalájach k ich 80. výročiu založenia. Rozhodol som sa, že pôjdem autom a konečne navštívim aj Fontáč. Bol som veľmi rád, že sa ku mne pridali aj Miška s Paťom, aspoň bude cesta ubiehať lepšie. V piatok 25. 4. sme boli v Londýne. Paťo s Miškou sa venovali prehliadke mesta a ja som prednášal pre pánov horolezcov. Himalayan Club totiž organizoval v roku 1953 expedíciu na Mount Everest a medzi členov patrili a patria aj také legendy himalájskeho lezenia ako Edmund Hillary, Chris Bonington, Doug Scott, Alan Hinkes (Prvý Brit, ktorý vystúpil na všetkých 14 osemtisícoviek.). Na prednáške sa zúčastnili aj traja účastníci už spomínanej expedície. 


V sobotu ráno sme vyrazili smer Paríž a Fontainebleau. V hlavnom meste Francúzska sme sa poriadne zasekali a miesto plánovaného príchodu niekedy poobede, sme do Fontáča dorazili až tesne pred zotmením. Stihli sme ale aspoň pozrieť rozhádzané vežičky v lese.
Rišo Nyéki, vynikajúci slovenský boulderista, ktorý bol v tejto oblasti veľakrát, nám odporučil na rozlez oblasť Franchard Isatis. Okolo desiatej ráno sme dorazili na blízke parkovisko. Boli sme správne, parkovalo tu už niekoľko desiatok áut. Pieskovcové vežičky boli nadohľad. Takže konečne Fontáč! Skoro pod každým bouldrom niekto bol a tak pomaly nebolo kde ani položiť našu bouldermatku. Pieskovcové veže sú vysoké niekoľko metrov, okrem samotných stienok sú veľmi zaujímavé výlezy na vrchol. Pohodili sme na zem aj našu bouldermatku a pridali sa k ostatným.


V sprievodcovi a rovnako aj na skalách sú označnené lezecké okruhy podľa náročnosti. My sme si vybrali druhý najľahší, červený okruh. Počasie nám prialo, slnko pripekalo. Od domácich sme sa dozvedeli, že to je hádam prvý pekný víkend v tomto roku. Za celý deň sa nám podarilo vyliezť okolo 20 liepakov v stupni obtiažnosti 4b – 5c. Lezenie vo Fontáči je škola bouldrovania, pretože aj v 5b dostane niekedy človek v zapeklitých rajbasoch riadne na frak a jeden pokus nestačí. Večer sme mali riadne dorasované prsty z ostrej skaly.

Na druhý deň sme skoro ráno museli vyraziť na cestu domov. Vo Fontáči sme strávili síce len jeden deň, ale ozaj to stálo za to. Spomienky na vynikajúce lezenie nás sem určite znova pritiahnu.


Text a foto: Vlado Linek