Pôvodne chceli Huberovci voľne preliezť na El Capitane cestu Zodiac. Vzišiel z toho nový rýchlostný rekord.
V strede júna sa na El Capitane podaril bratom Alexovi a Thomasovi Huberovi nový kúsok. Už týždne vopred si v projekte „Free Zodiac“ preverili a preliezli všetky miesta v ceste, avšak neustále stúpajúce teploty im znemožnili čistý RP prelez najťažších lanových dĺžok. Ako situáciu v prvých júnových týždňoch okomentoval Thomas Huber: „Jediný pokrok zaznamenával teplomer“. Po dvoch dňoch ničnerobenia toho mali Huberovci dosť a aby zahnali nudu rozhodli sa zmerať svoj čas s doterajším rýchlostným rekordom cesty. Cestu poznali už medzitým tak či tak naspamäť.
Honba za rekordom
Ako sa z tejto myšlienky stalo doteraz najrýchlejšie prelezenie big wallu VI stupňa, vysvetlil Thomas Huber takto: „Nič lepšieho sme v tom čase nemali a tak sme sa pokúsili prekonať starý rekord, ktorý bol 5 hodín a 57 minút. 60 percent zo 16 lanových dĺžok sme chceli preliezť voľne, zvyšok technicky. To malo priniesť úspech. Väčšina lezcov si na túto cestu plánuje tri celé dni, my sme túto klasickú technickú cestu dlhú 16 dĺžok chceli preliezť približne za päť hodín.
Prestávky nie sú dovolené
Je krátko pred jedenástou. Alex a ja stojíme nervózne na nástupe, neistí, či naša taktika bude úspešná. A ide sa. Začínam ako prvý, vešiam rebríky do prvého borháku a hneď zase do druhého, o 15 minút neskôr je za mnou prvých 40 metrov. Po príchode na stanovisko vyťahujem zvyšných 20 metrov lana a pripevňujem ho o solídne vyzerajúci borhák. Alex špurtuje na stúpacích slučkách za mňou hore a ja počas toho leziem na zvyšných 20 m voľného lana nasledujúcu dĺžku. Táto istiaca metóda sa v odbornej terminológii rýchlostného lezenia nazýva shortfixing. Riziko kapitálneho pádu do zvyšného lana však pritom stále existuje. Umenie rýchleho shortfixing je v tom, že prvolezec sa nikdy nezastavuje a môže liezť pokiaľ možno bez prestávky. Po dvoch hodinách dosahujeme koniec ôsmej dĺžky a vedenie preberá Alex. Razantným tempom pokračujeme ďalej, po troch hodinách je za nami už dvanásť dĺžok. Teraz je z väčšej časti na rade voľné lezenie, to znamená, že budeme ešte rýchlejší. Alexander nasledujúcimi dĺžkami smerom hore doslova preletí, míňame dvojicu, ktorá je v stene už tretí deň. Sotva môžu uveriť tomu, že my sme na ceste iba 3 hodiny a 15 minút. Posledná dĺžka, Alexovi sa všetko darí a o pár minút neskôr má môj brat prudko ťahá cez výstupnú hranu: 4:07, tomu sa snáď ani nedá uveriť.
O dva dni nato stojíme opäť na nástupe cesty Zodiac, tentoraz s predsavzatím prekonať náš vlastný rekord. Poučili sme sa z mnohých malých chýb a nechceme premrhať žiadnu minútu. Po 3 hodinách a 8 minútach stojíme úplne vysilení opäť na konci cesty.
Rýchlejší ako kedykoľvek predtým
Keby sme boli len o štvrťhodinu rýchlejší, dosiahli by sme rýchlostný rekord na celom El Capitane. Hans Florine a Yuji Hirayama vyliezli za neuveriteľné 2 hodiny a 48 minút 1000 metrov dlhú cestu Nose (VI, 5.9). Zodiac je síce podstatne kratšia, ale zato ťažšia a strmšia. Oba rekordy sa preto nedajú porovnávať. Každá cesta si vyžaduje odlišnú taktiku. S veľkou motiváciou chceme teraz prekonať aj rekord na celom El Capitane. Ako, to ešte zatiaľ presne nevieme. 16. júna lezieme ešte nekompromisnejšie a na konci cesty oslavujeme neuveriteľný čas: 2 hodiny, 31 minút a 20 sekúnd – nový rýchlostný rekord na El Capitane.
