Jozef Zábojník, vedúci osemčlennej slovenskej horolezeckej expedície na Šiša Pangmu (8046 m), ktorú organizoval Žilinský vysokohorský klub Slovenského vysokohorského turistického spolku, sa nám po návrate členov výpravy z Tibetu cez čínsko-nepálsky hraničný priechod Kodari ozval už z hlavného mesta Nepálu Káthmándú.

Najskôr nás, samozrejme, zaujímala informácia, či sa im podarilo vystúpiť na vrchol tejto osemtisícovky, ktorá jediná spomedzi štrnástich na svete leží celá v Tibete, na území dnešnej Číny. "Žiaľ, nie, Šiša nám odolala. Dostali sme sa do výšky 7600 metrov a tam sa skončili naše nádeje. To sme už boli na zrázoch úplne sami a Šiša bola vyčistená od všetkého použiteľného, vrátane fixných lán. Posledná skupina Šerpov jednej z výprav, ktorá schádzala pred nami, zobrala dolu všetko, čo tam kto počas jesene nechal."
Koľko expedícií vlastne teraz pôsobilo na tejto osemtisícovke? Podľa pôvodných správ tam mala byť okrem Slovákov už iba jedna... "Napokon ich bolo osem alebo až deväť. Keď sme tam prišli my, práve odchádzala medzinárodná výprava - o tej jedinej sme vopred vedeli. Vyšli do výšky 7700 metrov, ďalej sa cez sneh jednoducho nedostali."
A ako to vyzeralo na severnej strane Šiša Pangmy, kadiaľ viedol výstup Slovákov? "Predsunutý základný tábor, ktorý sa stal takmer na mesiac pre nás najnižším bodom, je vo výške 5650 metrov. Boli tam iba kamene, prach a takmer ustavičný prudký studený vietor. Keď sme vybudovali náš prvý tábor v 6400 metroch, tak na chvíľu prestalo fučať, čo využili z výprav, ktoré tam boli už dlhšie, dvaja Japonci s troma Šerpami a s kyslíkom sa za jedenásť hodín z ich tretieho tábora vo výške 7400 metrov prebili na vrchol. Postavili sme si druhý tábor v 6800 metroch, no kým sme sa stihli adaptovať na túto výšku, začalo sneženie s neskutočnou víchricou.
Naše problémy sa však začali oveľa skôr a volali sa - zdravotný stav. Nemal som angínu dvadsať rokov a antibiotiká som bral naposledy pred jedenástimi rokmi. Tu som v základnom tábore dostal takú silnú angínu, že náš lekár Fero Michalička považoval za zázrak, keď zabrali. Potom postupne začali žiť na antibiotikách aj další, čo výrazne narušilo aklimatizáciu.
Nádejná prvá vrcholová dvojica dostala snežnú slepotu, pretože keď ich víchor a sneženie prinútili na ústup, cez okuliare v tom počasí jednoducho nebolo nič vidieť, hlavne nie cestu. Vrcholový útok sme na prosbu dvoch Talianov naplánovali spoločne s nimi z druhého tábora. Už v prvom sa však Taliani zbalili a utiekli domov so slovami, že je strašné počasie.
Tak som vo dvojke zostal sám s Janom Doležalom - on jediný zdravý, ja som tam bol dve noci i napriek varovaniu lekára. Jano vyšiel do výšky 7600 metrov, aby zistil, že hora je ďalej už bez fixov, a ja do 7100 metrov. Z mojej strany by som to ani nenazval vrcholovým útokom, lebo na ten bolo treba oveľa viacej síl, ktoré už mal z nás dvoch iba Jano.
Za nami išla do druhého tábora ešte štvorica, došli z nej však len dvaja - Ivan Kováčik, ktorý bol po štvordňovej snežnej slepote a Miloš Kuchárek, pre zmenu tesne po antibiotikovej kúre. Bolo naivné pokračovať... Nechali sme však na hore pri pokusoch o výstup všetko, čo v danej chvíli bolo v nás."
Aj po tejto výprave tak stále platí, že Slováci na 8046 metrov vysoký hlavný vrchol Šiša Pangmy vystúpili zatiaľ iba počas dvoch expedícií - 1. mája 1996 Peter Šperka a Štefan Sluka, ktorý však o deň neskôr zahynul pri zostupe, v roku 1998 boli úspešní aj členovia vojenskej expedície vedenej Jánom Matlákom, keď 24. septembra až hore okrem neho vyšli aj Erik Bizoň a Marian Červienka, na ďalší deň ich nasledovali Jozef Janda, Milan Smilka a Vladimír Švancár.

Vo vysokých horách platí, že človek musí byť v rozhodujúcich chvíľach v optimálnom zdravotnom stave a mať šťastie na aspoň trochu normálne počasie. "Bol to najdrsnejší mesiac v mojom živote," zhodnotil s párdňovým odstupom čas prežitý teraz na zrázoch Šiša Pangmy Jozef Zábojník. Výprava pod jeho vedením odletela včera o 19.20 h z nepálskeho Káthmándú do Dháky v Bangladéši. Odtiaľ po približne štvorhodinovom čakaní nabrali smer Frankfurt, tam mali pristáť dnes po šiestej hodine rannej a približne okolo obeda sa plánujú dostať do Prahy. Na Slovensko sa tak opäť vrátia dnes v noci - po päťdesiatjeden dňoch. 

PETER DODEK, Šport