Rolando Garibotti a Colin Haley v dňoch 21. - 24. 1. 2008 skompletizovali Traverz snov (Torre traverz) v Patagónii. Je to spojenie Aguja Standhardt, Punta Herron, Torre Egger, a Cerro Torre na jeden záťah alpským štýlom.

Garibotti (36), z Argentíny, ktorý trávi väčšinu času v Colorade, je za posledné roky jedným z najskúsenejších patagónskych tigrov. Jeho mladý spolulezec Haley (23), žije vo   Washingtone a v Patagónii má za sebou dve úspešné sezóny. Pred rokom bol úspešný s Kellym Cordesom na Cerro Torre, keď ako prví spojili A la Recherche du Temps Perdu s cestou “West Face”.

Garibottimu sa pred týmto pokusom podarilo preliezť všetky časti Traverzu. Rozhodol sa zostať v El Chaltene a dať ďalší. Mal niekoľko lezeckých partnerov, medzi nimi aj Bruca Millera a Beana Bowersa. S Colinom Haleyim využili okno dobrého počasia a vyrazili. Haley prerušil štúdium na univerzite, aby mohol zostať v Patagónii dlhšie a oplatilo sa.

Na Aguju Standhardt liezli cestou Exocet a na vrchole boli okolo obeda. Nasledovalo zlanenie do Col dei Sogni medzi Standhardt a Herronom. Pred nimi bol Herron, ktorý liezli cestou Spigolo dei Bimbi. Kvôli oľadnenej skale museli urobiť variant dĺžok 2, 3 a 4. Zlé snehové podmienky ich prinútili zvoľniť tempo a bivakovať pod vrcholovým hríbom Herrona. 22. januára pokračovali v peknom počasí, aj keď veľmi unavení, cez Herron a Egger až na vrchol Cerro Torre. Na severnom hrebeni Torre Egger boli tiež prinútení urobiť variant kvôli ľadovej vrstvičke na skale.

Dobré počasie prinieslo nečakane vysoké teploty, takže ešte predtým ako dosiahli Col of Conquest, boli donútení skryť sa pred padajúcimi kusmi ľadu. Okolo piatej poobede zabivakovali pod skalným výčnelkom. Nasledujúce ráno, 23. januára,  príjemne prekvapení zistili, že ľadový hríb, ktorý ukončil predchádzajúci pokus Garibottiho s Jahnstonom, je preč.

Vo Veternom oblúku (Arca de los Vientos) na Cerro Torre, boli horšie podmienky ako očakávali, oveľa horšie ako v roku 2005, keď ho Rolladno vyliezol. Zdržovalo ich čistenie špár od ľadu. Nechali tu aj jeden nit, ktorý použili na kyvadlo aby sa vyhli ďalšiemu ľadovému hríbu. Unavení po predchádzajúcich dvoch dňoch a spomalení zlými podmienkami, o 17.00 poobede dosiahli vrchol severnej steny Cerro Torre a pred nimi bola posledná dĺžka Ferrariho cesty. Aby sa dostali na začiatok tejto dĺžky, museli vyliezť ešte dve dĺžky cez prírodné ľadové tunely, ktoré odradili už mnohých lezcov. Podmienky boli veľmi zlé. Haley sa pokúšal dĺžku vyliezť ešte večer, ale za hodinu driny prerazil len 10 metrov. Čakal ich ďalší bivak.

Po pretrasenej noci, Haley nastúpil do dĺžky znovu. Po troch hodinách sa mu podarilo preraziť cez hríb a dĺžku doliezol cez prírodný tunel. Okolo poludnia, 24. januára stáli na vrchole Cerro Torre, čím ako prvý dokončili celý Torre traverz.

Dali krátku prestávku a zostúpili cestou Compressor juhovýchodným rebrom Cerro Torre. Čakal ich ešte dlhý zostup. Na ľadovec sa dostali až večer.

Pri výstupe sa rozhodli použiť premyslenú taktiku. Aby maximálne zefektívnili lezenie, každý ťahal tie dĺžky, ktoré mu viac vyhovovali. Haley ťahal ľadové dĺžky a Garibotti liezol skalu. Druhý vždy žumaroval s ťažkým batohom a ten, čo ťahal mal ľahší batoh, ktorý podľa terénu niesol alebo ťahal. Kvôli zlým podmienkam liezli pomalšie ako predpokladali a na vrchole Cerro Torre stáli bez jedla.

Torre traverz je veľkým úspechom. Garibotti tvrdí, že výstup zahrňuje lezenie s obťažnosťou vyššou ako 8 UIAA a A1 a najťažšou je posledná Ferrariho dĺžka. Garibotti si však myslí, že budúcnosť Patagónskeho alpinizmu nie je v spájaní a traverzoch, ale možno v opakovaní výstupov z 80-tych rokov v alpskom štýle. Ciest, ako sú južná stena Cerro Torre alebo Devil’s Diretissima vo východnej stene od Silva Kara a Janeza Jegliča.

Pohľad na Cerro Torre. Foto: Vlado Linek.

Z histórie

Myšlienku spojiť všetky vrcholy v skupine Cerro Torre, na jeden záťah, definoval Stefan Glowacz – jeden z tých, čo vedia čo-to o veľkých stenách a o Patagónii – ako najväčší projekt v Patagónii. Ermanno Salvaterra, 52 – ročný alpinista, ktorý má za sebou 25 rokov skvelých výstupov, sníva o traverze už mnoho rokov.

Všetko to začalo v roku 1988 s Eliom Orlandim a Mauriziom Giarollim. O rok neskôr tam boli znovu, tentokrát s Andreom Sarchim. Pri prvých dvoch pokusoch sa nedostali ďalej ako po Cerro Standhardt, ale aktéri si odniesli nezabudnuteľné zážitky. Zážitky také silné, že po tejto skúsenosti, nikto z tímu sa už nikdy nechcel pustiť do “traverzu snov”.

Pre Salvaterru však príbeh pokračoval. V roku 1991 s Adrianom Cavallarom a Ferrucciom Vidim vyliezli Standhardt a dotiahli to na vrchol P. Herron. V roku 2006, spolu s Alessandrom Beltramim a Rolandom Garibottim to vzdali hneď na začiatku – Cerro Standhardt. Príbeh bez konca. Nákazlivý sen, ktorý v roku 2005 nakazil aj ďalších, veľkých alpinistov. Thomas Huber to dotiahol na vrchol Punta Herron so Stefanom Siegristom a neskôr s Andym Schnarfom.

V roku 2007 v dňoch 21. – 23. 11., Ermanno Salvaterra, Alessandro Beltrami, Mirko Masè a Fabio Salvadei posunuli príbeh Veľkého traverzu o krok vpred s ich výstupom na tri zo štyroch vrcholov. Jednu dĺžku pod Col of Conquest, mezi Torre Egger a Cerro Torre ich zastavili vysoké teploty a s ními spojené zvyšujúce sa riziko padania lavín.

Zdroj: www.climbing.com