Dňa 10. 9. 2003 opustila Európu jediná tohtoročná slovenská horolezecká výprava na vrchol nad 8000 metrov. Za svoj cieľ si vybrala Šiša Pangmu, ktorá ako jediná spomedzi štrnástich osemtisícoviek sveta leží celá v Tibete, na území dnešnej Číny.

Slováci na jej 8046 metrov vysoký hlavný vrchol vystúpili zatiaľ iba raz - 1. mája 1996 sa to podarilo Petrovi Šperkovi a Štefanovi Slukovi, ktorý však o deň neskôr zahynul pri zostupe.
Terajšiu osemčlennú expedíciu organizuje Žilinský vysokohorský klub Slovenského vysokohorského turistického spolku. Vedie ju Jozef Zábojník (narodený v r. 1950), ktorý v Himalájach zatiaľ dosiahol vrcholy Mera Peak (6476 m) a Island Peak (6189 m), v Alpách stál na dvadsiatich štvortisícovkách (o. i. Mont Blanc, Monte Rosa, Matterhorn). Členmi sú: Jozef Opatovský (1954) - vrcholy Kyrkje, Sustingsue, Fanaraken (Nórsko), Aconcagua, Alpamayo (Andy), Mustagata (Pamír), Elbrus, Džan Tugan, Donguz Orun (Kaukaz), Mont Blanc, Monte Rosa, Matterhorn (Alpy), Miloš Kuchárek (1955) - Mt. McKinley (Aljaška), Pik Korženevskoj (Pamír), Kilimandžáro (Afrika), Alpy, Elbrus, Ivan Kanka (1975) - Ojos del Salado (Andy), Alpy, Mera Peak, Ján Krchnavý (1956) - Mera Peak, Island Peak, šestnásť alpských štvortisícoviek, Ján Doležal (1956) - Elbrus, Donguz Orun, viac ako dvadsať vrcholov nad 4000 m, Ivan Kováčik (1959) - Pik Korženevskoj, Pik četyrjoch (Pamír), Alpy, Island Peak, Mera Peak a lekár výpravy František Michalička (1964).
Čaká na nich let z Prahy do Frankfurtu a odtiaľ cez Dháku do hlavného mesta Nepálu Káthmándú. V utorok 16. septembra plánujú v Kodari prekročiť hranice do Číny a cez Žangmu prísť do Nyalamu. Tam, ak to počasie dovolí, si vyhradili päť dní na aklimatizačné výstupy. Nasledovať bude presun do základného tábora vo výške 5000 metrov a odtiaľ, po dvoch dňoch, cesta s pomocou jakov po predsunutého základného tábora ležiaceho v 5700 metroch.
Cieľom v rámci aklimatizácie je Porong Ri (7284 m), na ktorom podľa dostupných informácií ešte noha Slováka nestála. Pri pokuse o hlavný vrchol Šiša Pangmy sa členovia výpravy podľa podmienok priamo pod horou rozhodnú buď pre výstup Messnerovou cestou alebo trasou prvovýstupcov z roku 1964. Obe vedú od severu a majú spoločné tábory vo výškach 6600 a 7200 metrov - presne toľko by ich malo stačiť aj na dosiahnutie vrcholu. Messnerov výstup z "dvojky" ďalej vedie stenou a klasický pokračuje severovýchodným hrebeňom na Šiša Pangmu Centrál (8013 m), až odtiaľ prvý raz vidieť hlavný vrchol. Slováci rátajú počas celej expedície s použitím približne 400 m fixných lán, polovicu z tohto množstva si berú so sebou už z domova.
"Kondične sme na tom v poriadku, ešte na prelome augusta a septembra sme sa piati na týždeň vybrali do Álp a v rámci aklimatizácie sme trikrát bivakovali vo výške nad štyritisíc metrov," hovorí Jozef Zábojník. "Ideme bez umelého kyslíka. Na Šiša Pangme očakávame silný vietor a mráz - to by mali byť hlavné problémy. Ale môže sa stať aj to, že najviac starostí nám bude spôsobovať množstvo snehu. Podľa posledných správ pod horou by sme mali byť sami, chystali sa ta síce aj Briti, tí sa však napokon rozhodli pre Čho Oju. Sme si vedomí, že každý výstup na takéto vysoké hory treba brať ako vážne podujatie, hora nikomu nič zadarmo nedá. Akciu sme pripravili bez významnejších sponzorov, v podstate z vlastných vrecák."
To, že na Šiša Pangme od severu nikto iný pôsobiť nebude, prináša v prípade núdze okrem nemožnosti cudzej pomoci aj ďalšiu nevýhodu - a tou je spojenie s domovom. Satelit jednoducho už do rozpočtu nevošiel, preto každá správa z priebehu výpravy bude vzácna. Plánovaný návrat Slovákov do vlasti je v posledný októbrový deň. 

PETER DODEK, denník Šport