Nemôžem povedať, že je to nová oblasť, pretože prvé výstupy sa tu začali robiť už v 70-tych rokoch. Do povedomia lezcov sa dostala až po roku 2000. Vzniklo tu prvé refo a začali tu robiť prvovýstupy aj svetoví lezci ako napr. Arnaud Petit. My sme sa sem vybrali koncom septembra v zložení Tomáš Urban a Stano Fakla z Prievidze, Jan Duchoň z Liberca a Markéta Polmová z Nového Mesta pri Liberci.

Taghia sa vyznačuje viacdĺžkovým lezením vo vápencových stenách od 150 až do 800 metrov. Nachádza sa vo Veľkom Atlase v Maroku vo výške 2000 m.n.m. Prístup je z mesta Azilal. Odtiaľ sa po 70 kilometroch cesty bez asfaltu dostaneme do Zaouia Ahanesal a odtiaľ to je ešte osem kilometrov pešo do Taghie. V Zaoui treba nechať auto a objednať muly, ktoré odnesú materiál.



My sme si vybrali severnú stenu Tagoujimt N´Tsoiant. Odhadovali sme jej tak päťsto metrov. Dostali sme sa do výšky okolo 350 metrov a tam nás zastavila nekompaktná a rozbitá skala. Cestu sme nazvali  RAMADÁN. Je to športová cesta robená odspodu prevažne voľným štýlom. Pár miest sme hákli. Stačí do nej pätnásť expresiek, ale treba rátať s väčšími odlezmi. Na štandoch sú zlaňáky. Má desať dĺžok, 370 lezeckých metrov a obtiažnosť 7c. No podľa nás, dĺžka, ktorú sme ohodnotili za 7c, bude ešte ťažšia. Cesta vedie v krásnych vápencových platniach. Na ceste sme pracovali okolo pätnásť dní a minuli sme v nej približne stopäťdesiat istení. RP prelez všetkých dĺžok sa nám bohužiaľ nepodaril. Celú expedíciu sme si hradili sami. Sprievodcu a info o Taghi nájdete na www.onaclimb.com.

Tomáš Urban
HK Baník Prividza