Nad výstupom Tomaža Humara na Annapurnu prevláda zmätok. Opakovanie poľskej cesty? Opakovanie nejakej inej (tajnej, tajomnej) cesty? Žeby to nebola ani južná stena?

Tomaž toho veľa nenarozpráva, možno aj kvôli minuloročnej kritike za priveľkú mediálnu aktivitu je teraz opatrný. Sponzor expedície je hotový z pekných rečičiek, ale uspokojiť verejnosť nie je jednoduché. ExplorersWeb sa porozprával s horolezcami, ktorých sa táto téma týka, skontroloval detaily a urobil mapu, aby sa vyjasnili fakty.

Čo je južná stena Annapurny?

Južná stena Annapurny je na druhej strane Sanctuaria,  povedal pre ExWeb Piotr Pustelnik. Ueli Steck dodal, že je to lezenie na Annapurnu z južnej strany.

Z geologickej perspektívy je južná stena Annapurny jednoducho obrovskou stenou Annapurny 1, otočenou na juh. Stena je ohraničená dvoma hrebeňmi, jeden je na západe a vedie na južný vrchol Annapurny, druhý je na východe a vedie z Glacier Dome na juh.

Východná strana južnej Annapurny vedie až na bezvýznamný vrchol s názvom Roc Noir, známy aj ako Kangshar Kang. Niektorí horolezci súhlasia, že stena, ktorá sa  nachádza práve pod Roc Noir, by mala byť označená ako samostatná stena.

Či je to správne, alebo nie - Humarov projekt bol spočiatku opisovaný ako Annapurna, južná stena -  len pre médiá a sponzora. Malo by sa však dodať, že samotný Humar vo svojich vyhláseniach nikdy netvrdil, že je to Annapurna - južná stena, alebo stena Kangshar Kang.

„Vyliezol som novú cestu čistým alpským štýlom bez toho, aby som vedel, že v roku 1988 vyliezla skupina  horolezcov túto stenu neďaleko mojej cesty. Cestu som v hrozných podmienkach vyliezol (aj so zostupom) za dva dni“, to je všetko, čo Tomaž povedal, kým kreslil líniu.


Humarova cesta

Všetci, ktorí sa pre ExWeb vyjadrili (Piotr Pustelnik, Ueli Steck, Artur Hajzer), sa zhodli na dvoch veciach – že Humarov výkon je skvelý, a že o ceste „Trommsdorff“ nič nevedia. Vzhľadom k tomu, že Humar nie je známy ako klamár, alebo že by zveličoval, začalo sa priveľa pozornosti venovať tomu, čo neurobil, viac než tomu, čo urobil.

Humarova cesta

Najprv povedal, že zopakoval poľskú cestu z roku 1988. Keď vysvitlo, že tomu tak  nie je, debata sa zvrtla na druhú cestu, ktorú vyliezol Trommsdorff so spolulezcami v roku 2000. Uvedená cesta ide východnou časťou južnej Annapurny (pod Roc Noir). Podľa webstránky Christiana Trommsdorffa vyliezol túto líniu sám s dvoma parťákmi v roku 2000. Na stránke je uvedený ďalší popis: „Prvovýstup Roc Noir (7 500 m), južná stena (napravo od Annapurny 1, južná stena), 2 500 m, TD, čistý alpský štýl, potom traverz do severnej steny Annapurny 1.“
Avšak táto cesta nie je  v himalájskej databáze Liz Hawleyeovej registrovaná, alebo je známa ako cesta Artura Hajzera (na mape cesta č. 6, r. 1989), alebo Piotra Pustelnika (na mape cesta č. 8, r. 2006), alebo Ueli Stecka, ktorý sa túto jar pokúšal vyliezť ľavou stranou južnej steny.

ExplorersWeb sa pokúšal skontaktovať s Christianom, ale zatiaľ nedostal odpoveď. Z archívu príbehov na MountainZone.com spomenul Ed Viesturs stretnutie s Trommsdorffom v roku 2001, kedy o tejto ceste hovorili. Ale pri  jeho samotnom pokuse v roku 2002 Ed nespomína žiadne informácie o Trommsdorffovej ceste.

Z krátkeho Trommsdorffovho popisu to vyzerá tak, že jeho cesta išla niekde napravo od Humarovej línie. Ibaže ďalšia informácia prichádza priamo zo zdroja – Humarovi sa uznáva, že vyliezol novú cestu, sólo, alpským štýlom.

Výška južnej steny Annapurny

Výška južnej steny závisí od nástupu a pohybuje sa medzi 1 500 a 2 500 metrami. Cesty vo východnej časti steny sú kratšie, ale musia čeliť dlhému a zložitému hrebeňu. Hrebeň z Roc Noir na hlavný vrchol Annapurny je 4,4  kilometra dlhý a časť medzi východným vrcholom Annapurny a hlavným vrcholom Annapurny je považovaný za veľmi ťažký a nebezpečný.

Niektoré lezecké médiá obvinili Humara zo zveličovania informácií, ktoré sa týkajú lezenia v stene, ale Humar vo svojich vyhláseniach vraví: stena od 5 800 do 7 500 metrov – čo je približne 1 700  metrov, je viac-menej správne.

Obtiažnosť južnej steny Annapurny a východného hrebeňa Annapurny

Horolezci, ktorí popisujú južnú stranu Annapurny, väčšinou spomínajú buď veľmi dlhý traverz východného hrebeňa (prvýkrát vylezený Erhardom Loretanom a Norbertom Joosom v roku 1984), alebo priamejšiu cestu stenou na Annapurnu 1 , ktorá bola prvýkrát vylezená počas legendárnej expedície v roku 1970 Hastonom a Whillansom.

Čítajúc mená tých, ktorí na južnej stene Annapurny uspeli, či neuspeli, alebo stratili svoj život,  sa dozvedáme „kto je kto“ v horolezectve. Mnohí z najlepších svetových výškových horolezcov sa o ňu pokúšali. Jeden z najskúsenejších osemtisícovkárov všetkých čias – Anatolij Bukrejev  - zahynul práve v južnej stene Annapurny, 25. 12. 1997.

Annapurna je známa lavínami a južná stena / východný hrebeň je bezpochyby jednou z najťažších a najnebezpečnejších horolezeckých výziev súčasnosti.

Humar urobil prvé sólo južnej steny Annapurny alpským štýlom a jeho výstup sa radí k jedným z mála ozajstných sólo výstupov na nejakú osemtisícovku. Tento výstup uskutočnil v sezóne veľmi zlého počasia, počas ktorého sa dosiahol len vrchol neďalekej, komerčnej, Shisha Pangmy – ak nespomíname ťažko pripravovaný výstup na Cho Oyu.

Nepochybne najlepším výkonom sezóny...

... bol traverz Annapurny 1, ktorý urobili Jean-Christoph Laffaille a Albert Inurrategi, napísal americký časopis American Alpine Journal v roku 2003.

Vyzerá to tak, že Lafaille, Inurrategi, Viesturs a traja ďalší horolezci skúšali najprv východný hrebeň pod Roc Noir (podľa rozhovoru s Viestursom v MountainZone, v roku 2002). Ale po troch týždňoch boli podmienky tak náročné, že sa presunuli na východnú stranu od Glacier Dome. Odtiaľ sa Lafaille a Inurrategi dostali na Roc Noir a potom hrebeňom na Annapurnu 1, opakujúc cestu Loretana/Jossa z roku 1984. Tou istou cestou sa len o pár mesiacov neskôr pokúšal liezť silný tím lezcov  (Mondinelli, Merelli, Kuntner, Reichen a Pauner), ale bez úspechu.

Pre porovnanie:  výstup poľsko-slovenského tria v roku 2006 bol ocenený ako najlepší výstup ExplorersWebu  - za cestu východným hrebeňom na Annapurnu (východnou časťou steny Roc Noir). Pri tomto mimoriadnom výstupe uspel len Peter Hámor, ktorý vyliezol celý hrebeň až na hlavný vrchol, nevediac, že ďalší členovia tímu, ktorí boli za ním, bojujú pri záchrannej akcii.

Humar bol v podobných podmienkach. Dostal sa sám tam, kde skončil Viesturs a spol.- a to alpským štýlom. Prečo je jeden výstup označovaný ako najlepší výstup sezóny a ďalší ako „easy“, o tom môžeme len špekulovať.

Najlepšie je opýtať sa priamo tých, ktorí tam boli, napríklad Artura Hajzera, ktorý liezol hneď smerom na západ od Humarovej línie spolu s Jerzym Kukuczkom. Artur to zobral veľmi jednoducho, pre ExplorersWeb povedal: „Pre nás bol výstup veľmi náročný. To, čo urobil Humar, je ohromné.“

Ed poznamenal: článok uverejnený 30. 11., o 16.00 hod s úpravami:
1. Anatolij Bukrejev zahynul 25. 12. 1997
2. Tím projektu Trilógie urobil novú cestu na západ od cesty, ktorou zostupoval Hajzer s Kukuczkom a Espinoza, Mayer s Navaretom neskôr vystúpili.

Espinoza, Mayer a Navarrete traverzovali na východ po dosiahnutí východného hrebeňa Glacier Dome, potom sa vrátili späť na Roc Noir. Espinoza a Mayer sa vzdali pokračovania, Navarrete pokračoval a dosiahol vrchol Annapurny, no zahynul na zostupe pri páde. Ťažký pád mal aj Espinoza, ale prežil.

Zdroj: www.mounteverest.net
(ds)