Tropické teplo, júl 2007. Skolení psychickou aj fyzickou únavou z práce prišla myšlienka, čo tak krátky oddych, respektíve v našom podaní Lenka Mičicová a Juraj Repčík, lepšie povedané dlhší oddych, nakoľko týždenný break time s víkendom sa nám podarí absolvovať tak 1x do roka. Juro súhlasí, aj keď si nie je istý, či sa terasa v K2 bare pri takomto časovom výpadku  nezrúti, nakoniec zhodnotí, že vlastne malá pauza by mu prospela. Veď ako raz povedal Ady Hajdu, úspechom môjho šťastného spolužitia s manželkou je, že keď povie, aby som si dal sveter, lebo je zima, tak si ho dám, aj keď ešte ani sám neviem, že mi je zima.

Síce nie úplný výpadok od práce, no i tak potešená, s notebookom pod pazuchou sadáme do auta a vyrážame do Mišej peče. Rozhodli sme sa, že si trochu zalezieme a tiež oddýchneme, vykúpeme v mori, dáme cheesburger vo Viki, no proste letná dovolenka podľa nášho gusta. Pretože toho času na lezecké výjazdy nie je veľa, tak sa teším aj z toho, že sa budeme potiť v letnom kotli v Mišej peči. K večeru nás na svojej terase víta náš dobrý priateľ Mario so Stafom. Och, super. Troška zaskočení našou návštevou v tomto ročnom období nás hostia.
Každým dňom od nášho rozhodnutia vyraziť sa ochladzuje na príjemnú teplotu. More je vyhriate a skaly chladnejšie.

 
Fotené z cesty Samsara. Foto: Stefano Staffeta.

Počas niektorých večerov sme museli vytiahnuť bundičky, lebo veru tiahlo na naše mladícke kosti. Lezenie skoro ráno, potom rest, kúpanie sa v mori, skrátka veget. Prvý deň sme troška drevení, no čo to zalezieme s víziou, že ďalší deň bude pohyb lepší a Elvis odíde. (Pre neznalých = noha, v horšom prípade obe začnú kmitať v rytme Elvisa. No nie je to také efektné ako pri tanci, aj keď veľakrát by z toho bola výborná zábavná relácia.) Pri jednom z našich jarných výjazdov mi Juro hovoril, aby som okúsila cestu za 8b, Mrtvaški ples, že mi sadne. Vyjadrila som sa dosť skepticky, nakoľko pred hranicou 8b mám veľký rešpekt, ako Juro hovorí, až priveľký, ktorý ma možno aj trocha ťahá dozadu.

Ok, vravím si, tak okúsim. Ako povedal, ťahy dosť podobné Višňovským, mi padli do oka a cesta sa mi zapáčila. Jarný výjazd, len víkendový, cestu som teda okukla, poskúšala s malou dušičkou vraviac si, „ možno by to aj mohlo ísť“. Takže samozrejme, že skúsim aj na našom letnom výjazde. Druhý deň preliezam boulder, ani neviem ako. Leziem ďalej, dva prsty do prvej dierky vo výleze, tri prsty do druhej, prichytávam lištu, prehadzujem nohy a chystám sa na ďalší krok. Zrazu začne pracovať hlava a psychika, ktorá nechce uveriť tomu, že som už tak vysoko a aj ked nemám natečené, ďalší pohyb je v štýle saint legere a padám. No darmo, nemám ten "buldočí výraz", ako Mráza hovorí. Škoda, vravím si, ale aj tak potešená pokusom. Juro padá pri poslednej expreske v Konci Mira za 8c+.

Rest day. Kúpanie v mori, ktoré nasledovalo až po stavebnom výkone, keď sa Mario rozhodol na terase stavať terasu. Lešenie, trubky, dosky. Zdá sa mi, že po hodine, druhej, tretej začínam byť dosť unavená, Jurovi sa už tiež vytráca nadšenie. Tak sme stavbu šťastne dokončili, berieme uteráky a ideme sa kúpať. Teplé more, pohoda. Večer malé posedenie so steakami, surovými rybami, ktoré Mario pripravil ako špecialitu, vychutnávame na novej terase. Po reste Mario motivovaní našou lezeckou aktivitou kráča s nami ráno pod skaly. Pokus, padám v bouldri. Druhý a posledný, lebo ďalší deň odchádzame. Chceme ešte na dva tri dni do Arca. Nastupujem do cesty, prechádzam boulder, prvá dierka, druhá, zadrepujem na nohe, chytám malú lištičku. Ako som zacítila spojenie a dotyk prstov s lištou, zapučila som fyzicky aj psychicky, aby som cestu doliezla. Krok urobím, oddýchnem, preklepem a doliezam cestu. Jupí!!! Kričím zhora Mrtvaka ako hovoria domáci borci, Jupí kričí aj Mario. Jupí, Jupí. Som veľmi rada. 

Zhodou náhod píše Mráza s Helčou z Arca. Super, sejdeme se večer. Stretáme sa vo Verticale, kde obzeráme lezky a kupujeme posledné páry z našich čísiel. Mráza sa práve vracia z tripu z Francúzska, kde vyliezol nejaké zaujímavé cesty, určite ste už o tom čítali. Tiež Helča dala 3 x 8a+ a nejaké 8a-čko. Únava z dlhého tripu je priveľká a preto po dni lezenia Mráza s Helčou balia kufre, my deň za nimi. Počasie sa kazí, ale to nám už nevadí, lebo sedíme v aute na spiatočnej ceste domov.

Sprvu som nemala chuť prispieť do galérie Jamesáku svojim článkom, je mi totiž dosť divné písať sama o sebe a svojom preleze. No na apel viacerých som sa odhodlala a po dlhšej dobe prispievam do nášho lezeckého žurnálu. Ešte na záver pridávam zoznam mojich tohtoročných najlepších ciest: Rock&Roll 7c/c+, Il Cattivo (Arco) 7c, Gospodar Prstanov 7c+, Pingvin 7c+, Iglu 8a, Kuso (Višňové) 8a, Corto 8a, Sonce v očech 8a+ a moje prvé 8b Mrtvaški ples.

Lenka Mičicová