Na hory sa dá pozerať rôzne. Pre mravca je pohodený kamienok Everestom. Pre dieťa K2 znamená kopec. A horolezcom ponúka 14 himalájskych osemtisícoviek najväčšiu horolezeckú výzvu.

Všetky skaly majú svoje steny, hrebene, severné steny, nezávisle od svojej výšky. A preto lezci často začínajú s boulderingom, potom prechádzajú na skaly a neskôr sa učia narábať s nadmorskou výškou.

Denis Urubko, Valery Babanov, Simone Moro, Tomaž Humar a celá partia Rusov sú tými, ktorí sa do hôr vracajú - aktívni machri súčasnosti. Wojtek Kurtyka, Walter Bonatti, Jerzy Kukuczka, Renato Casarotto a Eric Shipton boli báchači minulosti. Škodou je, že to nie sú domáce mená.

Keď je ťažké hodnotiť výsledok, sláva klesá na úroveň politikárčenia a zaujatosti. A takto boli často podceňovaní naši najlepší športovci – minulosti a súčasnosti – kruto ich vystaviť na námestí a spáliť ich knihy.

Pre zasvätených sú tu však fakty – štatistiky úmrtí, nadmorských výšok, či náročné formy výstupu.

Všetko tu už bolo
Niekto môže povedať: „Na osemtisícovkách sa už udialo všetko“. Presne tak, ako Einsteinovi pred storočím povedal profesor, že vo fyzike je už všetko objavené.

No zimné výstupy a technické cesty vo veľkých výškach stále čakajú na svoje zrealizovanie. Ohlasovať výstup na osemtisícovku je v súčasnosti takmer rúhaním. A tak sa dala dokopy skupina nevinných himalájskych nováčikov – lezcov z Aljašky - za účelom expedície snov, s cieľom vyliezť všetkých 14 osemtisícoviek za jeden rok.

„Zaujíma nás, aký je rekord?“- opýtali sa v rozhovore pre ExWeb pred dvoma týždňami Tylera.
„No, nie je to jednoduchý cieľ. Najrýchlejší výstup na 14 osemtisícoviek zabral viac ako 7 rokov. Viacerým, ako napríklad Edovi Viestursovi to zabralo 20 rokov. Ale asi najodvážnejší pokus skončil s 5. vrcholmi za 11 mesiacov.

Počas zimy v roku 1994 splodili dvaja španielski horolezci myšlienku vyliezť na všetkých 14 najvyšších vrcholov sveta za jeden rok. O tri roky neskôr sa dali na to.

Títo lezci chceli urobiť nový míľnik v himalájskom lezení a rozpovedať svoj príbeh naživo, tak ako to naozaj bolo. Aby to išlo, plánovali rýchle výstupy na vrcholy alpským štýlom, spoliehajúc sa na náročnú logistiku, ktorá sa neskôr ukázala ako Achillova päta tohto projektu.

 „Nakoniec sa náš cieľ zrútil a celá organizácia bola zredukovaná až na kameramana. A to bol jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré sme nemohli túto misiu skompletizovať“, povedali neskôr.

 

Vrcholy: Dhaulagiri, Cho Oyu, Gasherbrum I, II a Broad Peak
26. augusta 1997 pricestovali do Káthmandu, odkiaľ vyrazili na Dhaulagiri, a v septembri stáli na jeho vrchole. Odtiaľ išli na Annapurnu, o vrchol sa pokúšali až do októbra. Na začiatku novembra vyšli na vrchol Cho Oyu a pokračovali na Shisha Pangmu, pokúšali sa o výstup až do 11.decembra.
Od 2. januára do 10. februára sa pokúšali o výstup na Manaslu. Potom prišiel pokus o výstup na Kangchenjungu od 11. februára do 10. mája. Vrcholy prišli až v Pakistane. Stáli na vrchole  Gasherbrum I, II a  v auguste 1998 sa im podarilo vystúpiť aj na vrchol Broad Peaku.

Zimné pokusy na Manaslu a Kangchenjunge
Aj napriek malým zásobám a infraštruktúre porovnateľnej s jedným výstupom na osemtisícový vrchol, dokázali títo dvaja lezci za 11 mesiacov vyliezť na 5 osemtisícoviek bez pomoci výškových nosičov, alebo kyslíka. Oprávnene sa pýtajú: „Koľko expedícií dosiahlo viac ako jeden vrchol v období medzi septembrom 1997 a augustom 1998?“

Keďže sa nedržali horolezeckých sezón, často nachádzali hory bez iných expedícií. A tak si museli títo horolezci nachádzať vlastnú cestu, ktorou na vrchol vystúpia, alebo prešľapávať stopu, tak ako v hlbokom snehu počas zimných výstupov na Shisha Pangmu, Manaslu a Kangchenjungu.
Mesiace a mesiace hrozných podmienok, nedostatku zásob, problémov pri organizácii a nekonečnom chlade základných táborov... to pochopia len tí, ktorí niečo také zažili.

Zoči-voči každej hore
Obaja muži považujú tento výsledok za triumf aj porážku. „Berieme to ako porážku, len ak sa bavíme o neúspechu vystúpiť na 14 vrcholov za jeden rok. Ale takisto to bol pre nás obrovský osobný úspech, ak si spomenieme na podmienky, v ktorých sme fungovali, či už poveternostné, alebo organizačné – pri výstupe na každý kopec.“

Aj naďalej si myslia, že je to možné. Na expedičnej stránke poskytujú svoje nápady. Tak - ako je možné, že sme o ich cieli predtým nepočuli? Z toho istého dôvodu, že aj napriek ich úprimným správam sme s ťažkosťami na stránke našli ich mená a fotografie:  José Antonio a Jesús Martinez.

Skromnosť je poznávacím znamením tých, ktorí niečo dokázali. Neskrývajú sa, ale ani nechvastajú. Tak ako pravdu, aj ich musíte niekedy hľadať.

Chronológia a výsledky ich cieľa:

• Príchod do Káthmandu (26. 08. 1997)
• Dhaulagiri – vrchol  (30. 08.  – 27. 09. 97)
• Annapurna - pokus (28. 09. – 18. 10. 97)
• Cho Oyu – vrchol (19. 10. – 12. 11. 97)
• Shisha Pangma - pokus (13. 11. – 11. 12. 97)
• Manaslu - pokus (02. 01. – 10. 02. 98)
• Kangchenjunga - pokus (11. 02. – 10. 05. 98)
• Gasherbrum II - vrchol (31. 05.  – 10. 07.  98)
• Hidden Peak (G1) - vrchol (11. 07. – 02. 08. 98)
• Broad Peak – vrchol (03. 08. – 22. 08. 98)

Zdroj: MountEverest.net/K2climb.net