28. októbra 2007 Tomaž Humar vyliezol južnú stenu Annapurny (Nepál, Himaláje), sólo novou líniou, čím sa mu podaril skvelý výstup jednou z najfascinujúcejších a najťažších stien v Himalájach. Prvým správam na internete chýbali podrobnosti. Nevedelo sa na ktorý z vrcholov vystúpil (hlavný vrchol alebo východný?), ktorú cestu liezol a tiež chýbal čas výstupu a štýl. 

Viac informácií sa dostalo na verejnosť až po návrate Tomaža domov, do Slovinska, prostredníctvom jeho sponzora. Tomaž Humar vyliezol pravú stranu južnej steny Annapurny a vystúpil na Východný vrchol vysoký  8047 m. V stene absolvoval dva bivaky a dva dni lezenia v stene. Výstup, sprevádzaný silným vetrom, bol zrealizovaný alpským štýlom. Z BC (4150 m) liezol spolu s Jagat Limbu do 5800 m (do jediného bodu, kde sa Humarova cesta stretáva s Poľskou) a ďalej pokračoval sám novou líniou vpravo od Kukuczka – Hajzer: medzi 6000 a 7500 m sú cesty od seba vzdialené asi 100 m. 100 km/h víchrica ho prinútila celý deň 27. 10. 2007 stráviť v bivaku v 7200 m. 28. 10. dosiahol Východný hrebeň v 7500 m a pokračoval na Východný vrchol, ktorý dosiahol okolo 15.00 hod. Kvôli silnému vetru sa rozhodol nepokračovať na Hlavný vrchol a zostúpil tou istou cestou do bivaku v 7200 m. Na ďalší deň zostúpil do BC.

Je sympatické, že Humar počkal s unáhlenými vyhláseniami a informácie o svojom výstupe zverejnil až po tom ako svoju líniu porovnal s výstupom Hajzera a Kukuczku.

O svojom výstupe povedal: “Vyliezol som novú cestu čisto alpským štýlom. Nevedel som, že v roku 1988 (Poliaci Jerzy Kukuczka a Artur Hajzer) bola táto stena vylezená len kúsok od mojej novej cesty. Cestu som vyliezol za 2 dni (výstup aj zostup) v hrozných podmienkach. Celý september bolo extrémne zrážkové počasie, len s malými prestávkami. Keď som začal liezť, vietor od severo – severozápadu – ktorý tiež volajú Jet Stream – zosilnel a dosahoval rýchlosť až 100 - 150 km/h. V roku 1997 sa tento vietor stal osudným môjmu partnerovi Janezovi Jegličovi (na Nuptse).“

Zdroj: www.planetmountain.com