Správu plnú zaujímavých výstupov a výkonov vo Vysokých Tatrách sme dostali z adresy „turcomania“ od Braňa Turčeka. Zdá sa, že nová tatranská generácia nastupuje do útoku. Potvrdzuje to stručný výpočet Braňovho májového a júnového popoliezania. Posúďte sami:

Začalo to 2. mája 2003 na Veži pod Skokom, Cesta stredom steny, 6-, A0+, v poslednej dĺžke variant do Tatarku, A2, celé vylezené 0S, hodnotenie 7-. Piateho mája nasleduje Hrana PP variantu, 5, A2, na OS za 7-, s prepojenim s Ihlou nad PP variantom a cestou Osif-Zavacký, 5, A3, OS za 6+, z čoho vznikla cesta s 12 dĺžkami za 7-, lezené 8 hodín! 27. 5. 2003 zrobil Braňo spolu s Paľom Jacom Jackovičovie prvovýstup na Ostrom štíte. Cesta vedie cez bielu platňu piamo v strede steny, kľúčovú dĺžku liezol Braňo štýlom PP s jedným odsadnutím, klas. 8-. Začiatkom júla, presne 4. 6. 2003 liezol Braňo na Slavkovskej stráži cestu Závacký – Lukáčik, klas. 7-, A0. Zadarilo sa voľne za 7+/8- s jedným odsadnutím, je to prvý voľný prelez cesty. A vraj bola veľká sranda, že autor cesty Peťo Závacký liezol vedľa neho cestu od Jaca. O deň neskôr pôsobil Braňo na tzv Dadkách, čo je vlastne v SV stene Veľkého kostola z Malej Studenej doliny, kde vyliezol poľskú cestu Mikolajczik – Popko, 5, A1. Prvý voľný prelez s dvomi odsadnutiami hodnotí na 8-. Dobrý tip od Jaca. Tie posledné tri cesty je vraj brutálne psycho. Klasifikácia je tvrdá a ide o veľmi morálove lezenie.