Táto ryolitová platňa sa nachádza nad Novou Baňou. Cesty sú slušne zaistené skobami, borhákmi a kruhmi, výška maximálne 25 m. Samotný materiál ryolitu je veľmi zaujímavý, dobre drží na trenie, no miestami nie je pevný ako žula. Niektoré chyty sú spevnené cementom. Lezenie je technické. Prostredie okolo skaly je príjemné. Na nástupe je veľká plošina. Platňa je orientovaná na západ, od skorého obeda do nej svieti slnko, čo je výhodou na jar, jeseň i v teplejšie zimné dni. V horúcom lete však toho veľa nevymyslíte. A na Červenej skale treba myslieť veľa.
Prístup: V Novej Bani z hlavnej cesty v smere na Banskú Bystricu odbočíme pri benzínovej stanici do centra mesta a asi po jednom kilometri sa dostaneme k nákupnému stredisku. Tu je aj parkovisko. Asi 100 metrov pred nákupným strediskom odbočuje doprava medzi domy poľná cesta. Po pár desiatkach krokov na začiatku lesa zahneme doľava a veľkou serpentínou zase doprava, nakoniec užšou cestičkou priamo ku platni. Je to len asi dvadsať minút pohodlnej chôdze a ak aj na prvýkrát nenájdete ideálny prístup, po návrate ho už poznať určite budete.

Red Rock: This rhyolite slab is situated above the town of Nová Baňa. The routes are good protected by pitons, bolts and rings. They are up to 25 meters high. The rhyolite rock is very interesting. It has good friction but it is not as solid as granite. Some holds are reinforced by concrete. Climbing itself is technical. There is a neat nature round the Red Rock and there is a big platform below the slab. The routes are faced to the West and so you can enjoy a lot of sun there. This is an advantage during the spring, autumn and sunny winter days but disadvantage during the hot summer.
Approach: On the main road in the town of Nová Baňa in direction to Banská Bystrica close to the petrol station take turning to the center of the town. After one kilometer ride there is a department store and a parking place. One hundred meters before this department store take turning to the right to the country road among the houses. After some meters, already in the forest take turning to the left. Path leads by a big serpentine to the right and finally by narrower one directly to the slab. It is about 20 minutes long and comfortable walk.

Roter Fels: Diese Rhyolitplatte befindet sich über der Ortschaft Nová Baňa. Die Routen sind gut mit Haken, Bohrhaken und Ringen abgesichert und erreichen Längen bis zu 25 m. Das Rhyolitgestein ist selbst sehr interessant - es hält gut auf Reibung aber stellenweise ist es nicht so fest wie Granit. Einige Griffe wurden mit Zement verfestigt. Die Kletterei ist vom technischen Charakter. Die Felsumgebung ist sehr angenehm. Am Einstieg befindet sich ein großes Plateau. Die Platte ist südlich orientiert, ab frühen Mittag wird sie von den Sonnenstrahlen erreicht, was von Vorteil für Frühlings, Herbst und wärmere Wintertage ist. In heißen Sommertagen wird Ihnen nicht viel einfallen. Und Roten Fels muß man viele gute Ideen haben.
Anfahrt: In Nová Baňa wird die Hauptstraße nach Banská Bystrica an der Tankstelle in Richtung Zentrum verlassen. Nach ca. 1 km erreichen wir ein Einkaufszentrum. Hier befindet sich auch ein Parkplatz. Ca. 100 m vor dem Einkaufszentrum biegt nach rechts zwischen die Häuser ein Feldweg ein. Nach einigen zehner Metern an Anfang des Waldes nach links abbiegen; es folgt eine große Rechtskurve, danach an einem schmalen Pfad direkt zur Platte. Es sind nur etwa 20 Minuten angenehmer Wanderung und falls Sie den Zustieg nicht ersten Mal finden sollten, nach der Rückkehr wird er Ihnen ganz bestimmt bekannt sein.

Pozor! Cesty 17 a 19 nie sú ešte doistené, sú prelezené TR.
Attention! Routes number 17 and 19 are not fully protected.
Achtung! Die Routen Nr. 17 und 19 sind nicht vollkommen abgesichert.

Ryolitovanie (Červená skala)

Igor Koller

Na Slovensku sa lezie na veľmi rôznorodom materiáli, napriek tomu, ak by ste mali prísť na to, kde sú skalky z ryolitu, asi by ste mali problémy. Znalci a extrémisti však ryolitovú platňu Červenú skalu nad Novou Baňou poznajú. Nielen pre zaujímavú lezbu, ale aj cez domácich protagonistov, ktorí sú dobre známi celej našej lezeckej pospolitosti. Od desiatky rokov až doteraz stále skvelého Rudyho Mihála majúceho už dávno za sebou Starobu na krku až po mladých bombardérov Riša Wagnera a Braňa Sobotku, ktorí sú okamžite zavalení prácou na dve a viac smien, či maturitami, prijímačkami a inými radosťami krásnych mladých rokov. Práve preto ich teraz môžete stretnúť akurát na ich vypiplanom skalkárskom dieťati zvanom Červená skala, ako som mal to šťastie aj ja, keď sme na Veľkonočnú sobotu debatujúc o pradávnych lezeckých časoch spred necelej desiatky rokov pomaly stúpali hore. Tak pomaly, aby sa sneh pred nami s prichádzajúcim slnkom stačil roztápať a skala schnúť. Pre mňa táto pomalosť nebola vôbec problémom. Liezť sa začalo na tejto krásnej platni lokálneho stredoeurópskeho významu, kde sa križujú cesty skalkárov zhruba od Bratislavy až po Sitno, niekedy začiatkom 80 - tych rokov. V pravej časti sa našli historické skoby v pôvodne technickej a dnes takmer vôbec nelezenej ceste Historickej. Už len historikom a archeológom sa asi podarí zistiť, kto, v ktorom storočí a za akým účelom ich tu zanechal. Ak by sa dotyčný ozval sám, zrejme by vošiel do dejín ako ukážka novej metódy objasňovania slávnej slovenskej histórie. Celkom jasné je však miesto Ruda Mihála, vďaka ktorému sa Červená skala definitívne ocitla na našej skalkárskej scéne. Jeho prvé cesty Kameň úrazu, 7+, ktorú maestro doteraz s láskou prelieza spomínajúc na svoje zmasakrované koleno, ale i Dierky, tiež 7+, hoc pôvodne až 8-, patria stále k základným skvostom. Hlavne v Dierkach vidieť, že boli vylezené ešte v čase, keď prvovýstupca nemusel mať istenie bezpodmienečne pri páse alebo aspoň pri členkoch. Ďalšie Rudove výtvory Kontrola trvalých následkov, 9-, a cesta S následkami, 9-, už patria k vyššej triede lezeckého umenia. S následkami cesty S následkami sa mladí extrémisti dôverne spoznávali pri neúspešných pokusoch o jej zopakovanie usilovne pridávajúc po pol stupni na jej ťažkosti až po 9+, ktorú prvým opakovaním definitívne potvrdil zatiaľ len Braňo Sobotka v roku 1994.

Po Rudovom odsťahovaní sa za účelom priblíženia sa k Šturcu, pokračovali jeho žiaci v započatom diele. Patrí k nim Marian Bakoš, ktorý napr. osadil prvé istenia v Zlatej strednej ceste, ale hlavne Jano Bagala, Rišo Wagner a Braňo Sobotka. Ale aj pán profesor sa často vracia, aby občas dal nejaké to prvé RP či OS ceste, keď je už pripravená a mladí strelci váhajú. V roku 1991 pribúda cesta Meno ruže, 8+, AF Jano Bagala a RP Rudo Mihál. Asi najúrodnejší bol rok 1992, keď na svet prišlo najmenej šesť pekných ciest. Bagala erpéroval Zlatú strednú cestu za 8+, Mihál onsajtol jeden z najkrajších návratov Späť do minulosti za 8, deviatkový Orion štýlom RP uchmatol zbojnícky sitniansky rytier Robo Sásik. Bagalov Hluchý majster za 9- vypočul len Braňa Sobotku a odvtedy je k ďalším prosbám o RP definitívne úplne hluchý. Alebo ho nikto o to neprosí? Neodolali ani ďalšie dve osmičky a dva deväť- mínusové liepaky. Platňa sa trošku zaplnila.

Rok 1993 bol významný hlavne zrodením najťažšej ryolitovej cesty Slovenska, Jakubovho rebríka za 9+ / 10- a možno aj za čistých 10-. O týchto 25 stotinách stupňa ťažkosti bude musieť prísť rozhodnúť niekto druhý, lebo na koniec rebríka sa zatiaľ dostal len Rišo Wagner. A kým sa mu to RP podarilo, no však je to rebrík, musel pri vytváraní jeho šteblíkov pár krát doctoringovsky rypnúť do ryolitu.

Po sezóne 1994 istý Braňo S., iste prídete na to, kto sa za touto skratkou skrýva, s mladíckou unáhlenosťou vyhlásil možnosti tvorenia nových ciest za úplne vyčerpané, aby už za malú chvíľu hovoril o perspektívnych desiatkových projektoch. Nie, nebudú to niekoľko desiatok metrov dlhé nové prásky, skôr niekoľko krokové nové variácie, ale budú. Vždy budú. Aj keď je dobré si dať domácimi vysvetliť, ktoré nity patria ku ktorej ceste, aby ste náhodou nepospájali tri či štyri výstupy. Históriu a čiastočne i budúcnosť máme vybavenú, ešte je dobré aspoň stručne povedať, aké je tu lezenie. Technické, určuje to už charakter skaly a jej strmosť miestami sa blížiaca ku kolmici. Oblé i ostré lišty, dierky, bočáky i spoďáky, vyvažovania a špekulovania, rajbasy. Celé prostredie okolo skaly je príjemné. Na nástupe je veľká plošina, kde chvíľu vydržia i nehorolezeckí členovia rodín a dostatok stromov na uviazanie neposedných detí.