Mnohé činnosti človeka, hlavne však pri rizikových športoch, sprevádza strach ako emočná a fyziologická reakcia na rozpoznateľné nebezpečenstvo. Keď strach aktivizuje rezervy organizmu, hovoríme o mobilizujúcom strachu, ak však rezervy blokuje, ide o paralyzujúci strach, ktorý môže ohroziť prežitie.
Často sa hovorí o adrenalínových športoch, kde okrem zvyšovania hladín adrenalínu v krvi pozorujeme i zvýšené hodnoty endogénnych hormónov – endorfínov v mozgu, ktoré sprevádzajú stavy opojenia z podstúpenia určitého rizika. Zámerom tohto príspevku je prezentovať výsledok výskumných materiálov týkajúcich sa problematiky rizikových športov. Nastoľuje sa tu tiež i otázka, či existujú charakterové znaky osobnosti u ľudí, ktorí vykonávajú rôzne druhy športovej aktivity v horách.
Na základe psychiatricko-psychologických vyšetrení pozorovali sa u týchto ľudí 2 typy osobnosti (Štúr 1959, Gurský 1975, Ryn 1979, Zaťko 1983, Clarke 1985 a i.)
Prvý typ, schizoidno-astenický, charakterizuje uzavretosť, izolácia od sociálnych kontaktov. Títo jedinci vykazovali odolnosť v obťažných situáciách, nižšiu sebadôveru pri vysokej ašpiračnej úrovni, boli aktívni, excentrickí, nekonvenční, ťažko sa podrobujúci disciplíne a súžitiu v kolektíve. V emocionálnej oblasti boli často nerozhodní, tvrdohlaví, precitlivení a často agresívni. Všetci mali veľmi dobrú fyzickú kondíciu, vysoký prah tolerancie na záťaž akéhokoľvek druhu aj na frustráciu. Niektorí boli citovo chladní a v osobných kontaktoch podozrievaví.
Druhý typ, astenicko-neurotický, tvorili jedinci nesmelí, s pocitom menejcennosti, s neurotickými prejavmi. Vykazovali vysoký stupeň ambície a ašpirácie s nestálym presvedčovaním seba samého o vlastných kvalitách tým, že sa vystavovali určitému riziku. V nervovej oblasti boli precitlivení, emocionálne labilní, so sklonom k depresii.
Obe tieto skupiny sa vyznačovali vysokým stupňom inteligencie, výrazným vplyvom prostredia, v ktorom vyrastali, kultúrnej tradície rodiny, literatúry a filmov s alpinistickou tematikou. Pri vlastných aktivitách prežívali silné emócie. Pozorovanie vo Vysokých Tatrách (1500 – 2500 m n.m.) potvrdili u našich probantov vegetatívnu labilitu a emotívnosť spojenú s objavovaním ako i zmenu psychických funkcií, ktoré ustúpili po niekoľkých dňoch. Vo výškach od 5000 m n.m. možno pozorovať euforicko-impulzívne alebo tiež apaticko-depresívne prejavy. V extrémnych výškach sú badateľné psychoorganické zmeny, niekedy psychotické príznaky, ktoré môžu prejsť k deteriorizácii osobnosti, čo poukazuje na to, že človek v týchto výškach je na hranici adaptačných schopností. Pozornosť si zaslúži výšková psychasténia ako výsledok poškodenia mozgu dlhodobým pobytom vo veľkej výške. Prejavuje sa v intelektuálnej, emocionálnej a popudovej sfére (charakteropatia) a tiež poruchami jemnej koordinácie, koncentrácie, netrpezlivosťou, predráždenosťou a sklonmi k impulzívnemu jednaniu (encefalopatia). Niekedy možno pozorovať ohniskové zmeny pri elektroencefalografickom vyšetrení, potom tiež poruchy videnia a príznaky ochrnutia (neuroplegia). V prevažnej väčšine prípadov ide o reverzibilné stavy.
V horolezectve ako aj pri iných rizikových športoch je hlavným motívom prekonávanie nebezpečenstva a rizika na hranici vlastných možností, ktoré je často spojené s pocitmi extázy a uspokojenia. Po prekročení rozumnej miery rizika to však môže viesť k ohrozeniu bezpečnosti. Časť psychickej zložky je často v prekonávaní strachu, opatrnosti prameniacej z nebezpečenstva potlačená, čo vedie niekedy k ohrozeniu života. V extrémnych podmienkach sú rozhodujúce psychická vytrvalosť, neobyčajná sila, koordinačná schopnosť, ohybnosť a vlastná technika. Duševné schopnosti, ako absolútna koncentrácia, odhodlanie a istota pri dosahovaní cieľa, skúsenosť a lezecká intuícia sú silou pri prekonávaní ťažkostí. Ďalší vývoj rizikových športov by mal charakterizovať všestranný rozvoj duševných, psychických a technických schopností človeka, pri rešpektovaní etiky, logiky a bezpečnosti.
Prof. MUDr. Karol Gurský CSc.
