Keď na parkovisku v Sučianskej doline Braňo zisťuje, že pípak zabudol doma na kredenci, mali sme v tom vidieť znamenie. Na Vendovke našťastie stretávame troch fešákov, zlatí chlapci, jeden z nich nám ochotne požičiava svoj vyhľadávač. Vidina prašanových orgií opäť nadobúda reálne kontúry. 

Šľapeme po klasickej trase na MFK, snehu je síce pomenej, ale piatkové zázračné sneženie snehovú situáciu vylepšilo o 10 až 15 čísel luxusného prašanu. Záverečný strmší úsek pod vrcholom MFK umožňuje očekovať situáciu na JV svahu MFK smerujúceho do Studenca a voľba zjazdu je okamžite jasná.  Z vrcholu ako prvý štartuje neznámy borec-solitér, potom ja a 20 m vľavo vzápätí Braňo. Fantázia, oblúk strieda oblúk, ziapeme od nadšenia. Zjazd končí v cca 1370 m, spokojnučkí a vysmiatučkí naliepame pásy. Stúpame v smere na Mojský grúň, v jeho SV úbočí. Miestami trčia kríky a kosovka. Zrazu rana ako z dela! Hneď viem, čo to znamená a pozerám sa pod nohy. Nič sa pod nami nehýbe, na rozdiel od svahu pred a nad nami. Celý kotol, od sedla medzi Mojským a MFK, je v pohybe. Tu, kde stojíme, nás nemôže zasiahnuť. Kým sa spamätám, aby som vytiahol foťák a niečo natočil, lavína sa zastavuje. 50 m od fleku, kde sme naliepali pásy. Dobre zvolená trasa výstupu (a aj zjazdu) nás zachránila pred prúserom. Opatrne vystúpame na hrebeň a ideme zdokumentovať a preskúmať miesto odtrhu. Odtrh má severojužný smer, je vo výške 1560 m, tesne pod širokým sedlom a jeho dľžka je cca 100 m. Výška odtrhu je od 130 do 40 cm na svahu východnej expozície, strmosť 20 až 35 stupňov. Dĺžka lavíny je okolo 400 m, výška nánosu čela lavíny odhadom do 50 cm. Mechanizmus uvoľnenia lavíny bol pravdepodobne spontánny odtrh a pád preveja, ktorý bol najmohutnejší v južnej časti sedla, na svahu so strmosťou do 25 st.! V mieste odtrhu (70 cm) spravím profil, tvrdosť s hĺbkou stúpa (4F, 1F, B), dve tenké tvrdšie vrsty (M) a pri zemi náhly pokles na 4F! V hĺbke snehovej pokrývky sú vrstvy hranatozrnného snehu, pri pôde aj pohárikovité kryštály veľkosti 3-4 mm. Kritická a kĺzna vrstva je 5 resp. 10 cm nad zemou. Teplotný gradient na 70 cm hrúbky sneh. pokrývky je 12 st.! Kompresný test opakovane CTV, sudden planar (zosun bloku už pri narezaní, celý hladký).

 
 

Pripomínam, že pre Malú Fatru bol vyhlásený 2.stupeň lavín. nebezpečia, s upozornením, že nebezpečné vrsty pohyblivého snehu sa nachádzajú najmä na severných svahoch. Ako sme sa presvedčili sú aj na východných expozíciach a pri veľkom dodatočnom zaťažení na strmých svahoch s väčším množstvom (najmä nafúkaného) snehu môže ľahko dôjsť k uvoľneniu lavíny.
Čo dodať na záver? Opäť sa potvrdilo, že doma nie je nikto prorokom. Poznáme tieto terény ako vlastnú dlaň, chodíme sem roky. Nikdy som na tomto mieste lavínu (okrem jarných základoviek niekoľko sto metrov východnejšie) nevidel a už vôbec nie takýchto rozmerov. Uvedomujem si, ako ľahko sa mohlo stať nešťastie. Stačilo, aby sa nás na vrchole stretlo viac a každý by si chcel zlyžovať svoju líniu. Svah neponúkal veľa možností. Niekto by sa natisol možno až príliš doprava... Oplatilo sa sledovať terén, vedieť o prevejoch a vyhnúť sa nimi ohrozenému terénu. A povedzme si pravdu, mali sme aj kopu šťastia. Bez toho to v horách akosi nejde...

Ivan Žila, horský vodca-ašpirant, foto: Ivan Žila a Braňo Sumka

viac foto