Podtitul k tejto fotografii by mohol znieť aj takto: "Ako sa zbaviť nezbedníka."
Ale žiaľ nie je to zábava. I napriek výraznej rezerve v sile "ističa" voči hmotnosti "isteného" je to prinajmenšom zlý príklad pre okolitú lezeckú verejnosť. Možno padne argument, že šlo len o "pohojdanie sa" pre zábavu, alebo vyskúšanie si prvých krokov - dva metre hore, dva dolu. V každom prípade je to, ako sa zvykne povedať, "celé zle."
Aj vlastné dieťa tým učíme nesprávnym návykom. Tomu, že to s tou bezpečnosťou hádam nie je až také vážne. A laická lezecká verejnosť - lebo aj taká žiaľ do skalných terénov chodí - to tiež môže vnímať podobným spôsobom.

Na rokovaní metodickej komisie na Dreveníku sa zdôraznila aj potreba upozorňovať na chyby, ktoré sa pri lezení vyskytujú. Lezenie je športom, v ktorom sa oveľa bezbolestnejšie učí na chybách iných, ako na svojich. I keď aj to by sa niekedy zišlo.

A tu by som sa ako prvolezec už dosť bál (niežeby som sa nebál aj bez toho). Preletieť sa o 4 - 5 m viac nemusí byť vždy zábava.