Himaláje, Karakoram - výzva všetkých alpinistov pohltil do svojho vnútra aj našu výpravu. Ako sme sa rozhliadli okolo seba boli sme unesení možnosťami, ktoré nám poskytovali okolité steny. Našim cieľom bolo liezť, liezť a liezť. Vybrali sme niekoľko pekných línií, urobili si približný harmonogram výstupov a čakali na pekné počko.

Nakoniec sa celé naše snaženie sústredilo na Hainabrakk a to na jedinú cestu, pretože himalájske rozmery a počasie naše plánovanie nekompromisne nasmerovalo na jeden cieľ a nakoniec sme boli radi, že sa nám podarilo aspoň niečo.  

Na Hainabrakk sme si pôvodne vyhliadli tri línie a v klasickej novačikovsej eufórii a optimisme sme všetky chceli vyliezť. Ako prvý cieľ nám padol do oka Centrálny pilier pre jeho prítažlivosť a hlavné peknú, logickú a vyzývavú líniu stredom steny. Najväčším problémom bolo dostať sa cez dva snehové žľaby do samotnej steny, ktorá sľubovala krásne lezenie a krásne dobrodružstvo. Návrat bol možný vlastnou cestou alebo niekoľkými traverzmi a americkou líniou.

Okolnosti nás prinútili pôsobiť v stene na viackrát a hlavne skombinovať niekoľko štýlov výstupov. Do prvej polovice steny sme liezli bigwallovo (fixy, návrat do miesta bivaku ), druhú polovicu sme liezli alpsky. Týmto spôsobom vznikla cesta, ktorú sme nazvali po miestnom tajomnom tvorovi – Denmovi (niečo ako Yeti v Nepále), ktorý nie je nebezpečný, vegetarián s večne založenými rukami za hlavou, ale ktorý je aj pre miestnych veľká záhada. Cesta má 34 dĺžok maximálna voľná obtiažnosť je 7+  a sedmičkového lezenia je v nej požehnane. Ide hlavne o špárové lezenie s lištovými bouldrami pri prechodoch do iných špárových systémov. Vzhľadom na počasie a náročnosť steny sme si užili aj rebríčkov a aj keď sme si pri technike zopárkrát zalietali nešlo o extrémnu formu Áčkového šialenstva. A2 hovorí za všetko. Cepíny a mačky ostali v ABC čo sa nám vypomstilo pod vrcholom kde to sice išlo ale uliezať 60 – 80 stupňový ľad hladkými platňami nie práve ideál.

Na vrchole sme stáli s nesmiernou úľavou a radosťou večer približne o 18.30. Po vrcholovej eufórii zlaňujeme tou istou cestou do 3.30 až na bivak 1, kde si konečne po 24 hodinách líhame spať.
Ako sa hovorí “nie je víťazstvo bez boja” preto sa ani neoplatí sťažovať. Dali sme do steny kus seba a odmenou nám bol úspech a radosť všetkých okolo nás.

Hainabrakk East Tower
“Mystical Denmo”
6, VII+ A2, 1400 m
6. 8. – 23. 8. 2005
Erik Rabatin (KAYLAND, BUFF)
Andrej Kolárik (MILLET, TELENOR NETWORKS, TREKLAND)