4. 11. 2014 - Opäť sme na mieste, ktoré má človek tak hlboko zapísané v srdci, sme vo Vysokých Tatrách a v česko - slovenskom zložení máme v pláne vytvoriť novú cestu v Galérií Satana medzi cestami 1 a 3 po pravej strane piliera. Príprava na výstup prebieha v útulnej krčmičke. Po niekoľkých pivách sú už všetky detaily jasné :-) materiál je nachystaný...
 
Vyrážamé skoro ráno z Popradského plesa, prístup k stene je relatívne krátky a jednoduchý, čo nám maximálne vyhovovalo. O pol siedmej ráno sme teda pustili do práce. Prvá dĺžka začína stienkou na pravej strane piliera, pokračuje cez menšie previsy. V tejto dĺžke je skala asi najviac kompaktná, no i tak by som sa na to veľmi nespoliehal.

 
Ideme do toho. / Tomáš v prvej dĺžke.

Po dolezení dĺžky Tomáš štanduje na pilieri, doliezam za ním. Prvá dĺžka prebieha bez väčších problémov. Doliezam na štand a púšťam sa do druhej... Tu ťahám celých 60 metrov. Je to dĺžka najľahšia z celej cesty, kde sa dá skutočne kúsok vydýchnuť a vedie trávami a skalou pravou
stranou piliera až ku kútu pod veľkými prevismi. Tam začína prvá kľúčová dĺžka. Skala maximálne na hov.., nekompaktná, drolivá. Po dolezení tejto dĺžky štandujem na ľavo od malej jaskynky, z ktorej mi bol podarovaný šuter do hlavy, ešte pred jej dolezením. Nastupuje Tomáš. Tak trochu ho upozorňujem na čoka, ktorého som z núdze založil nad väčším lokrom - asi 300 kilovým blokom. Tomáš pokračuje stenou, ja si krásne stojím na štande a užívam si zimy a hmly, keď sa zrazu s Tomášom odtrhol asi metrový blok, lano sa prudko natiahlo. Sranda, ten chlap takmer chcípol a nevidal ze seba ani hlások :-).
 
Po kratšej pauze Tomáš spokojne dolieza, trochu nadáva na loker, ktorý mu pristal v náruči čo si odniesla jeho pravačka, no štand to spoľahlivo  ustál.  Predávame potrebný materiál a hurá do výšin cez malé previsy k druhej kľúčovej dĺžke. Hnusný kút, tiež lámavý a celkom úzky, ktorý dosť vytláčal von. No Tomáš sa s tým statočne pobil a po natiahnutí dĺžky na najbližšom možnom mieste štanduje. Potom nasledoval už len dolez na vrchol galérie, kde si konečne môžeme vydýchnuť. Štandov bolo celkovo 6. Po 9 hodinách dokončujeme cestu a dávame jej názov Satanové slzy, lebo Satan plakal, keď sme liezli jeho stenami, čo dal patrične najavo padajúcim kamením... Asi o 16:00 sme doliezli gáleriu, kde naše cesta končila, pokračovali sme však ďalej na vrchol, kde dorážame asi o 18:00, tu už Satan prejavuje svoju zlobu naplno, hneď ako cvakáme vrcholové foto, začína hotové peklo, padá hmla a začína silný nárazový vietor, takmer nulová viditeľnosť, brutálna kosa a nový nafúkaný sneh... 

 
Tomáš v prvom kľúčovom mieste. / Núdzový bivak.

Po vzájomnom úškrne dochádza ku klasickému riešeniu, núdzový bivak. Po 12 hodinách na hrebeni, nás ráno čaká ďalšie prekvapenie, všade je námraza a zostup hrebeňom je...  Volíme zlanenie do steny a zostup pozdĺž Červeného žľabu. Celkovo po 30 hodinách hľadíme na Satanové slzy a zostupujeme dole dolinou patrične zničení ale šťastní!

Liezli: Tomáš Cuták and Tomáš Kotrady

Satanove slzy.