Prvú septembrovú nedeľu sa nám s Janom Kořínkom podarilo preliezť novú cestu v JZ stene Javorového štítu. Cesta začína výrazným kútom medzi cestou “Tatarka - Korecký” a cestou “Ťažký kút“, pokračuje spoločnou ľahkou dĺžkou s cestou “Ťažký kút“ a v hornej časti steny vedie kolmou špárou a mierne previsnutým kútom vľavo od kúta cesty “Ťažký kút“.

Cestu “Ťažký kút“ sme liezli pred piatimi rokmi a vtedy sa mi zapáčila línia vľavo od nej. Po preštudovaní sprievodcou tejto steny to vyzeralo, že táto linka je voľná a tak som mal chrobáka v hlave, ktorý tam vŕtal až doteraz. Na úplne zorientovanie sa v stene, sme si deň pred prvovýstupom preliezli aj Tatarkovu cestu a utvrdili sa tak kadial povedie nová cesta.

   
Nástupový kút cesty Kajšmentke. / Kút v druhej dĺžke. Cesta pokračuje mierne previsnutými špárami vpravo hore. / Rozkročmo v kľúčovej dĺžke.

Ráno o 9:00 sme naliezli do steny. Prvé dve dĺžky vedú veľkým kútom. Hoci týmto kútom v žiadnom sprievodcovi nevedie cesta, bolo veľmi málo pravdepodobné, že by sa do neho pred nami nikto nepozrel. Podľa našho očakávania sme v druhej dĺžke našli vyblednuté slučky a jednu skobu. Tá je v mieste pokiaľ  bolo lezenie kútom ľahké a kde sa dá odbočiť doľava a napojiť sa tak do Tatarkovej cesty. Z tohto miesta naša nová cesta pokračuje cez previsnutú stienku kolmým kútom až na jeho koniec. V stienke sú pomerne dobré chyty, no dosť ďaleko od seba a lezenie je tu celkom delikátne. Asi tak za VI+. Po ľahkej tretej dĺžke nasledujú dve kľúčové dĺžky.  Štvrtá dĺžka je krátka a predstavuje tenkú špáru v kolmej stene. Na pohľad nevyzerá ako velký problém. V skutočnosti bola však táto špára užšia ako moje prsty a dala sa použiť  iba na zaistenie mikračmi a ballnutmi. Liezť sa tu musí po malých chytoch po oboch stranách špáry a dĺžka nie je úplne zadarmo. Ohodnotili sme ju za VI+.

Nasleduje štand kde sme nechali tutovú skobu. Ďalsia dĺžka je najťažšia z cesty. Je to mierne previsnutý kút úzkou šparou a pár chytmi po stranách kútu. Špára je opäť úzka a iba na niektorých miestach sa dá použiť aj ako chyt. Je však dobre zaistitelná tenkými vecami,  ako sú mikráče a ballnuty. Obťiažnosť graduje a úplne tu platí – čím vyššie, tým ťažšie. Nám sa ju podarilo preliezť na OS, v čo sme ani moc nedúfali a čo nás samozrejme veľmi potešilo. V polovici dĺžky sme zanechali tenkú skobu a ohodnotili sme ju (možno trochu tvrdo) za VII. Nasledujúce dve dĺžky už nepredstavujú problém a po
250 metroch lezenia cesta končí na vrcholovom plató Javorového štítu. Zostup späť pod stenu je orientačne dosť  náročný a je vyznačený skalnými mužíkmi.
Cestu sme nazvali podľa slova, ktoré sme obaja opakovali celý deň – Kajšmentke :-). Do cesty si zoberte veľa mikro istítok, silné predlaktia a dobre si v nej zalezte. Full story o našom preleze nájdete v ďalšom čísle Horolezca.

Javorový štít – JZ stena, prvovýstup ”Kajšmentke” 7, 250 m, 7. 9. 2014, 5 hodín. 
Ivan Váňa Staroň (HO James Bobrovec) & Ján Kořínek (Skialp klub Žiarska dolina)