O prvú dĺžku tejto cesty som sa pokúšal už minulý rok, nakoniec došlo len na túto dĺžku, ktorú sa mi podarilo preliezť voľne po troch divných pádoch, asi M8+, M9-, na ďalšiu dĺžku neostali spolulezci ani moral a ten teda treba bol. Vždy som tam išiel znova a znova, ale nakoniec z toho boli vždy len ľahšie prvovýstupy kúsok za rohom.

Síce sa už kalendára zima skončila, ale nie zimné podmienky  a 9. 4. som tu bez väčšej motivácie zase, tentoraz je so mnou Mária a Vlado, ale morál nie. V traverzovom strope som nechal dve biedne skoby, prvovýstupci nič. Cesta vypadá záladnene na možnej hranici prelezu. Prvý biedny pokus na AF, svaly navreté. Druhým pokusom akoby náhodou, zázrakom preliezam strechu bez pádu vo vyleze pomáha kúsok ľadu. Obavy nekončia, druhá dĺžky nevypadá lepšie, lenže napriek dojmu je o dosť ľahšia teda aspoň previs, potom sa dostávam do pasce vlastného moralu, ľad je tenký, odtavený bez možnosti istenia, skala hladká, vymytá bez stupňov a chytov, ľad odpadáva po každom záseku, cesta nazad neexistuje, leziem na hranici morálu, nakoniec tu sa pre mňa cesta končí v Poľskom komíne. Klasa prelezu M8+, M7,
WI 5+. 

V spolupráci: Mária Fúčelová, Vlado Masný, Jano Svrček, Šarpoš Žilina, Alpha Šport Mammut