Konečne sa trochu umúdrilo počasie, tak vyrážame  v zostave ja - Dino (KayLand, Northland), Peťa a Šošon smer Tatry.  Na začiatok sme so Šošonom vyliezli v Javorákoch Mzdu strachu 6- M6-. Cestu sme dali OS a na jeden záťah Javorina-Javoráky-Javorina Vyliezli na vrchol piliera a zišli dole pod stenu cez Bratislavsky ľad. Ďalšie dni sa pokazilo počasie tak sme s Peťou pôsobili iba na ľadoch. Vyliezli sme dva ľady v Záhradkách, tak za WI4 a ďalšie dva pod Prostrednou Slavkovskou Baštou, Bibin ľad tak za WI5- a ešte vľavo od tohto jeden za WI4.  A po tomto prišiel vrchol programu -  môj lyžiarsky výlet na Zbojníčku.

Nevinný začiatok - šťastný koniec

Po dni oddychu sa začínam nudiť a plánujem čo zajtra. Niekoľko dní sneží a fučí tak na lezenie to moc nevypadá. Rozhodujem sa na lyže a že v rámci vychádzky zoberiem aj Ferkovi zo Zbojníčky batoh s materiálom, ktorý tam má zabudnutý už od začiatku leta. Všetko prebieha OK až po Ohnisko, odkiaľ sa menia brutálne podmienky. Bojujem v hlbokom snehu, silnom vetre a snežení. Chcem to aj otočiť ale stále sa akosi posúvam vyššie. V Bráne mi cestu uzatvára náfuk. Lyže sa mi nechce dávať dole a obísť to po letnom chodníku. Škriabem sa na náfuk a vychádzam po ňom do Brány a na Zbojníčku. Som dosť uťahaný, ale po malom občerstvení, vyzdvihnutí batohu a vykuknutí slniečka spoza mrakov uvažujem o ďalšom pláne - prechod cez Priečne sedlo a lyžovačka dole Malou Studenou. Vyrážam! Plató je totálne vyfúkane. "Bude to dobré, všetok sneh je sfúkaný v doline",  myslím si. Schádzam pod juh Javorákov a traverzujem. Odrazu to praskne! Stojím. Hovorím si: "Praská to celú zimu aj na rovine, tak prečo nie teraz a tu ...". Pokračujem. Asi po desiatich tempách sa svah trhá sto metrov nado mnou a sto päťdesiat po šírke. Zhora sa na mňa valia masy , hneď ma to ťahá pod sneh. Dostal som sa do mlynského kolesa, Tma, okamžite sa dusím. 
Hlavou mi letí:  “Tak toto je v riti. Nikto mi nepomôže, som tu sám, nájdu ma až na jar". Zrazu sa to všetko zastavilo. Nad hlavou vidím trochu svetla. Nemôžem sa vôbec hýbať a dusí ma. Len ľavá ruka je voľná. Hneď si snažím odkryť hlavu a lapám po dychu. Celý som zabetónovaný. Pomaly sa odhrabujem voľnou rukou. Ide to veľmi stuha, ale ide. Som z toho vonku!  Hľadám stratené veci. Avšak svah znova zapraská a ja pálim odtiaľ preč ako strela. Straty sú straty ale život je len jeden. Zídem do údolíčka na skalný ostrovček, dám cigu a keď sa ukľudním mastím na Zbojníčku. Na chate dávam dva horce, pivo, požičiavam si paličku a lyžujem dole do nížin. Zastavujem sa v Bráne, kde si všímam že náfuk po ktorom som sa ráno driapal celý padol a odtrh má viac ako dva metre. Idem radšej letným chodníkom. Po svahoch ktorými sa spúšťam neustále praská  čo drása  moje už dosť napäté nervy. Som rád až keď sa dostanem do lesa, ale ako sa hovorí:  koniec dobrý - všetko dobré       

Dino (KayLand, Northland)
foto: Dino Kuráň a Milan Botto