11. februára 2010 sa dvaja Spišaci – Jano Čech a Mišo Sabovčík vybrali kuščičko popatrec do totej Čarnej Javorovej dolinky. V sobotu 12. 2. ráno bars fúkalo ta z chatky vyšli až na obed, ale aj tak scyhli vylesc tri dlužky cesty Tatarka – Jurečka za IV+/V-.

Žeby ich druhý dzeň neboleli herbety, ta sebe ohabyli sersant pod cestu El - Niňo.

13. 2. o 7.00  vyrážame z chatky a pod stenou losujeme kto začína ťahať. Janovi určil los prvú ťažkú dĺžku, v ktorej má byť ľad 90°. No nad sebou vidíme len suchý, rozbitý a mierne previsnutý kút s pochybnou možnosťou istenia. Po pár metroch lezenia sa Jano ocitá s vylomeným chytom opäť na štande. Repete sa podarilo za moralových M7!!!

  
Jano v druhej dĺžke, kde mal byť ľad. / Mišo na začiatku najťažšieho úseku tretej dĺžky. / Jano v najťažšom úseku štvrtej dĺžky.

Mišo nalieza do tretej dĺžky, o ktorej vieme, že na jej konci je sedmičkové miesto, ktoré Fero Compel (autor prvovýstupu) vyliezol len za pomoci lezečiek. Po šiestich pádoch Mišo potvrdil, že lezečky nepotrebuje. Hladká platňa s minimom chytov pustila za M8. Jano nalieza do štvrtej dĺžky, v ktorej A0-kové miesta prelieza pod previs voľne za M5. No za hranou previsu končí. Je 16: 30, najvyšší čas ,,zaliezť do domčeka“

 
Domček.

Po rannej káve o 7.00 žumarujeme 50 m na posledný štand. Jano nalieza opäť do svojej dĺžky. Po predošlom nacvičovaní a jednom páde prelieza za M8, ďalej na štand za M6. Pri pohľade na ďalší previs naše ,,bandasky“ plačú. Zvažujeme možnosť voľného lezenia, ktorá sa rýchle vytráca. Nad každého pána je pán, možno by to šlo za iných okolností a určite za hranou M8. Mišo to prelieza za A2 a za hranou previsu predčasne štandujeme.

  
Štvrtý štand. / Mišo v jedinom technickom mieste. / Vrchol.

Ferov nákres nás navádza do hladkej platne, v ktorej má byť nit, no žiaden na nás nekričí! Po krátkej ,, členskej schôdzi“ Mišo narovnáva dĺžku štruktúrou skaly, na ktorú treba mať ,,gule“, za M6. Ešte jedna dĺžka za M4 a sme na hrane Galérie. Odtiaľ súčasne pokračujeme, snehovými trávami a žľabom, pod vrcholovú stenu. Potom ešte štyri dĺžky, M2- M5, na vrchol Prostredného Ľadového hrbu.

Je 16.30 a my začíname zlaňovať dole stenou k nášmu byvaku. Balíme našu ,,sviňu“ a pokračujeme dole stenou pod nástup.
Pod scenu patrime na hodzinky, je pol dzeviatej, my še šmejeme jak ten mešačik, co na nas tak šumne švici a hlopsky sebe podame ruky. Spominame dalšeho Spišaka, co totu šumnu cestu vylezol pervy, a dzekujeme jemu aj šickym bohom, že še nam postarali o taky krasny zažitek, ftery sme ščastlivo prežili.

Technické detaily: Používali sme dve 60 m laná. Liezli sme na jednej 10, 5, druhú 7, 8 sme používali na ťahanie ,,svine“ a zlaňovanie. Do cesty je potrebný kompletný materiál.

Štýl prelezu: Cestu sme liezli prvýkrát. V tretej a štvrtej dĺžke, po pádoch, sa úseky cesty za M8 preliezali štýlom AF. Okrem úseku v piatej dĺžke za A2, sme  na postup nepoužili žiadne technické pomôcky.

Jano Čech a Michal Sabovčík (climBeer team)