Horolezecká sezóna 2001 - Chudobný rok

Igor Koller

Asi nikdy predtým som o písaní o horolezeckej sezóne nerozmýšľal tak dlho,ako tento raz. No čo si budeme hovoriť, lepšie sa píše vtedy, keď je písať o čom,keď sa sám vytešujem, že sa zadarilo. Keď si nemusím vymýšľať ospravedlnenia ozlom počasí, zlých podmienkach a iných zlých konšteláciách. Ale s horolezectvom jeto už asi tak, ťažko byť prorokom. V najvyšších horách sme prakticky nepôsobili,Alpy ako keby neexistovali, pušný prach sa vystrieľal do patagónskych víchric, ktorédovolili doviať len slabým dozvukom bojov a lámaní kostí, na skalkách sa žiadne 8c+či nebodaj 9a ani nemuselo brániť a jediným potešením je pomalé, ale predsa lennapredovanie slovenských dievčat, aj keď zatiaľ ďaleko od svetovej špičky. EštežeJaco to má blízko na Malý Kežmarák… Reakcie sú rôzne, aj demotivačné,našťastie aj motivačné. A keďže už máme trochu zimy za sebou, viem, že tiemotivačné prevládajú a už sa teším, že o rok sa mi bude písať ľahšie.

Neveľhorské terény

V roku 2000 bolo práve športové lezenie hlavným ťahákom sezóny a po známom 4 x8c sa čakalo na posun o stupienok vyššie. Ale opak bol pravdou, dostavil sa skôr útlma aktivita vo svetových skalkárskych oblastiach bola takmer nulová. Výsledkom minulejsezóny sú len dve cesty za 8c vo Višňovom. Juraj Repčík urobil v máji 2001 prvéopakovanie cesty Tomáša Mrázka Los Brňos, 8c. A na jeseň Marek Repčík pospájanímniekoľkých ciest vyliezol Zlé časy, 8c, názov asi príznačný celkovému dojmu zminuloročnej sezóny. Forma bola dobrá, len čas a sily na jej realizáciu sa popribežných starostiach, stavbe stien atď., stratili. Typickým príkladom je JurajRepčík, ktorý ešte vo Višňovom preliezol Baskervila, 8a+, Kum Ombo, 8b, Maratón iJogobellu za 8a+ a 1. prelezenie Makarónu (narovnanie Maratónu cez Los Brňos), 8b, alenikde inde prakticky neliezol a ani von nevycestoval. Vo Višňovom ešte Marek Repčíkpreliezol na jar Haremheb, 8b/8b+, Miro Piala urobil v auguste 1. prelezenie svojhoprojektu Maratón, 8a+, a preliezol tiež Abadžikru, 8b/8b+. Viac o sezóne naslovenských skalkách sa dočítate v prehľade Vlada Lineka a Ivana Žilu.

Vonku sa toho udialo naozaj málo. Najväčšia radosť je z pokroku mladých. Hlavne15-ročnému Ondrejovi Švubovi, ktorý sa doteraz sústreďoval viac na preteky, sadarilo aj na skalách. V talianskom Massone preliezol v novembri cestu Mike Jordan za 8b!Okrem toho má na svojom konte Pinguina, 8a+, v októbri v Ospe, v júli vyliezol vPaklenici on sight Peruna, 7c+ a ďalšie cesty za 8a v rôznych oblastiach. Mike Jordana,8b, už predtým 16. 4. 2001 zdolal na 5. pokus Peter Doležaj, ktorý sa nevenuje lenpretekom a boulderingu. Tomáš Stejskal bol po úspešnom roku 2000 a prvom slovenskom 8cvyvedený z rytmu, do ktorého sa mu nepodarilo dostať. Aj pre kopec práce a zranenýprst. V Španielsku skúšal dokončiť svoj projekt Samarkanda, kde v najlepšom pokusepadol 20 cm od reťaze!, a ktorý bude ťažší ako 8b. Ozval sa aj Peter Kmoško, liezolcelý rok a jeho najlepším výstupom bolo jedno 8b na 6. pokus vo francúzskychCalanques pri Marseille. „Trénujem ako blázon!“, píše Kmocho, takže ešte budemezrejme o ňom počuť.

Minulú sezónu som písal o pravdepodobnom útoku našich dievčat na stupeň 8a,ktorý síce už v roku 1990 dosiahla Maťa Poláčková vo Verdone, ale pre terajšiugeneráciu bolo 8a silnou výzvou. Nakoniec sa to podarilo súľovskej špecialistkeZuzane Bušfyovej, keď v auguste 2001 preliezla Opus Dei, 9+/10- alebo 8a. Čo jepotešiteľné, že ďalšie dievčatá sú len krok od tejto hranice. Výborným výkonomje prelezenie cesty Mirage, 7c+, vo francúzskom Ceuse, po krátkom nacvičovaní na 3.pokus Zuzanou Čintalovou. Svoju formu potvrdila aj doma prelezením Stanice, 7c/7c+, naAlternatívnej stene a cesty Prdnutie, 7c, vo Višňovom. Stanicu, 7c/7c+, zdolala ajKatka Čintalová a vo Višňovom sa zadarilo Lenke Mičicovej, keď preliezla Prdnutie,7c+. Lenka a aj ďalšie dievčatá urobili v krátkom čase veľké pokroky a jepredpoklad, že keď budú v tomto trende pokračovať, tohto roku bude 8-áčok oveľaviac.

Samostatnou kapitolou je bouldering. Vo svete kapitolou rozbehnutou, u nás navrcholnej úrovni skôr začínajúcou. Ešte koncom roku 2000 postavil Tomáš Stejskalsvojim pôsobením vo Švajčiarsku latku hodne vysoko. V oblasti Branson preliezolboulder Bohemien depart assis, 8a bloc, a La dans des balrogs depart Radja, 8b bloc! A malveľmi blízko k zdolaniu svetoznámeho bouldru Freda Nicola Radja, 8b/b+ bloc, čo je užúplna špička. Minulý rok sa na bouldre špecializovali okrem Stejskala aj Tomáš Ráca Andrej Chrastina. Rác vyliezol dva nové ťažké bouldre na Slovensku. V júni naKalamárke Hunda H, 7c+ bloc, čo je traverz pod Múrom na Dolných skalách, ktorýskúšal Stejskal. Druhý boulder vznikol na matracových potulkách vo Vysokých Tatráchpri Sliezskom dome a volá sa Gratnit 3x Vivat, 7b/b+ bloc. Andrej Chrastina sa popristavbe steny v Prahe ako mnohí ďalší dostával k lezeniu oveľa menej ako chcel, notiež sa rozhodol „trochu hlbšie preniknúť do tajomstva boulderingu“. Špecifickébolo, že liezol hlavne na piesku v Ádri, Tepliciach a poľskej Hejšovine a problém bols klasifikáciou. Svoje najťažšie bouldre odhaduje na úrovni 8a bloc a na Ostaši mározpracovaný projekt na tejto alebo aj vyššej úrovni. Komisia alpinizmu uvažovala ajo ocenení najlepších výkonov tejto kategórie, ale tiež sa rozhodla počkať naujasnenie hodnotenia výkonov tejto špecifickej disciplíny.

Vysoké Tatry

Ako som už písal v úvode, Paľo Jackovič so svojimi spolulezcami jasne dominoval vzimných Tatrách. Jeho 13 väčšinou ťažkých zimných výstupov, z toho 4prvovýstupy, sú toho jasným dôkazom. Už 24.- 25. 11. 2000 Jackovič s Jožom Skokanomurobili 2. prelezenie technického Jetstreamu, 6+, A3+, v JV stene Jastrabej veže. Potomvzali útokom Malý Kežmarák, ktorý je Paľovým druhým domovom. Rozliezli sa soSkokanom 29. 12. 2000 na ceste Bocek – Šádek, 6, potom to už začalo byťvážnejšie. Pravý pilier na Bocekovu vežu (Kadlčík – Mikuš – Špánik), 5+, A3,vyliezol Jackovič s Tiborom Hromádkom 6. a 7. 1. 2001. O pár dní 11. – 13. 1. 2001sa mu podarilo so Skokanom urobiť 2. opakovanie cesty Beneš – Súľovský, 5+, A2.Začali nové cesty, najskôr 20. 1. 2001 sólo Tobogán, 6, na Ušatú vežičku. O deňneskôr spolu s Janom Čechom prvovýstup Elegancia, 6+, A1, tiež na Ušatú vežičku.Najťažším sóloprvovýstupom Paľa Jackoviča bola Nirvána, 6, A4, v dňoch 16. –18. 2. 2001 v ľavej časti Ucha na Bocekovu vežu za 18 hodín. Nasledoval Zlaty strzak,6, so Skokanom a Via Mala s Hromádkom. Potom ďalšie sólo Cesty motýľov, 6, A2, 27. a29. 2. 2001. Asi najlepším výkonom vo dvojici je 2. zimné prelezenie Maratónu, 7, A3,A4 s Jožom Skokanom v dňoch 16. – 18. 2. 2001. Poslednou bodkou za zimou bolo 24. 3.2001 dokončenie novej cesty Cez galériu, 5+, A3, na Zadný Ľadový hrb s VladomTatarkom a J. Jurečkom. Žiaľ, pre Vlada Tatarku to bola posledná zimná návštevajeho obľúbenej Čiernej Javorovej doliny, lebo tento skvelý alpinista nešťastnezahynul v auguste 2001 na Puškášovom pilieri na Ganku. Zimná séria Paľa Jackovičaje výborná, aj keď je škoda, že podobné cesty nevyliezol aj v iných častiachTatier, pretože blízkosť Chaty na Zelenom plese predsa len výstupy v S stene MaléhoKežmarského štítu robí trochu ľahšími. To bol aj hlavný dôvod, prečo komisiaalpinizmu nakoniec nenašla dosť argumentov na udelenie Striebornej karabíny zaniektorý z týchto dobrých výkonov.

Malý Kežmarský štít – S stena, Bocekova veža, Nirvána, VI, A4, 27. – 29. 1. 2001, 18 hod., Pavol Jackovič, materiál: 18 skôb, sada friendov, vklínence, jedničky	Malý Kežmarský štít – S stena, Ušatá vežička, Elegancia, VI+, A1, 21. 1. 2001, 9 hod., Ján Čech – Pavol Jackovič, materiál: 15 skôb, sada friendov, vklínence

V zime treba ešte spomenúť výstupy Dina Kuráňa a Joža Santusa, 20. 1. 2001preliezli za deň a voľne Via Kalvados, 5, A1 na Rohovom hrebeni a ťažkým lezenímbola aj Tatarkova cesta v S stene Vesterovho štítu, M6, A0, dňa 21. 1. 2001. Dino aRadek Lienerth počas sútredenia v Bielovodskej doline dali 29. 2. 2001 voľne Cestukomínom (Obuch – Piaček), M5+, 6- a v ten istý deň Igor Koller a Paľo Packorozšírili ponuku tatranských ľadov o Alternatívny ľad, II/6, v žľabe vľavo odČeského ľadu.

Mimo Vysokých Tatier sa liezlo samozrejme na Ďumbieri. So zaujímavejších výkonovspomeniem voľné prelezenie cesty Priateľ friend, M7-, na Pagovej kope dňa 17. 3. 2001,Paľo Packo a M. Botto. Táto dvojica vyliezla o deň neskôr v tejto stene novú cestuNáhradný plán, M4 a 14. 1. 2001 P. Packo s Dušanom Spevákom urobili prvovýstup Letmotýľa, M5. Jožo Santus s Doktorom Žilom vo svojej domácej Veľkej Fatre urobili 17.1. 2001 prvé RP cesty Tak ťažko, ako sa len dá, M6/7-, s poznámkou R, takže to asibude trochu psychicky náročnejšie, a 4. 2. 2001 prvé RP cesty Triaška, M5. Stále savšak zdá, že M-ková klasifikácia nie je celkom vyjasnená a zabehnutá. Škoda, ženiekto z expertov nezopakoval voľne Ruskú ruletu, kde Christophe Moulin asi zadalseriózny zachytný bod.

Tatranské leto bolo pestrejšie, do zaujímavých výstupov sa zapojilo viac lezcovvrátane patagónskych navrátilcov. Aktivitou opäť dominoval Paľo Jackovič, spomedzi21 jeho výstupov sú mnohé sóla a 7 nových ciest. Spomeniem najzaujímavejšie. Novácesta Wildova hrana, 6, sólo, 13. 5. 2001. S Hromádkom urobili 2. 7. 2001 prvovýstupGilotína, 6+, A2, ľavou časťou platní Malého hrotu (1. opakovanie sa podarilo 24.10. 2001 Jozefovi Kopoldovi a Ivanovi Štefanskému a cestu hodnotili ako veľmiťažkú). Znovu Malý Kežmarák a 21. 7. 2001 prvovýstup Biely pás, 5+, v zostaveJackovič, Skokanom a H. Zajac. Dňa 17. 8. 2001 urobil Jackovič 1. sólo Diagonálnejcesty, 6+, A1, v SV stene Prostrednej Slavkovskej veže, 18. 8. 2001 nová cesta za 5+ vSV stene Východnej Slavkovskej veže s L. Tatranskou, 26. 8. 2001 nová cesta Medulienka,5+, na Malom Kežmarskom so Skokanom. Ťažký sólový prvovýstup urobil Jackovič 28.9. 2001 vo V stene Nového, nazval ho Budúcnosť, 6+, A4, Ae a venoval ho pamiatke VladaTatarku. Ďalšie dva dni sólo nová cesta Kútom, 5+, a 1. opakovanie Úplnehobezvetria, 6, (prvovýstup 31. 7. 2001 T. Hromádka a M. Suchý) opäť na MalomKežmarskom štíte, kde ešte 13. 10. 2001 vysóloval Glejdurovu Cestu hladných, 5+.Posledným Jackovičovým zápisom v tejto stene je opakovanie cesty Jón – Šilhán,6+, A1, kde 14. 10. 2001 so Skokanom vyliezli úsek A2 voľne za 6+. Veľký Jackovičovpotenciál! Škoda, že sa ho stále nedarí využiť niekde v Alpách na dlhých cestáchpodobného charakteru, ktoré by iste mali zvuk a význam.

Veľmi dobrú sériu mal Dino Kuráň, v porovnaní s Jackovičom sú jeho opakovania vmodernejšom duchu a vyšších stupňoch obtiažnosti voľného lezenia. S Paľom Packomvyliezli štýlom on sight 14. 7. 2001 Jochen Rindt Memory, 7+, na Malú Žltú stenu a21. 10. 2001 Červené previsy, 7+, na Malom Ľadovom štíte, s Jožom Santusomvyonsaitoval Hranu Dieškovho komína, 7, na Jastrabiu vežu a flešol Direttissimu naZadný Kopiniak, 7-, ktorá je ale podľa Dina aspoň za 7. Štýlom PP vyliezol Kuráň aP. Packo 15. 7. 2001 Poľský variant Direttissimy Žltej steny, 8, a 20. 10. 2001 Bielypás (Belica – Stejskal), 7+, v Západnej Lomnici. Veľmi zaujímavé je dlhoočakávané prvé opakovanie cesty bratov Coubalovcov Priatelia z Mesiaca, 8, v S steneVeľkého Javorového štítu, ktoré sa 18. 8. 2001 podarilo Maťovi Heugerovi a PaľoviPackovi. Maťo o tom píše: „Všetky ťažké dĺžky sme vyliezli voľne, 1. dl. 8-,PP, 2. dl. 7+, OS, 3. dl. 7, OS, 4. dl. 6+, OS, 5. dl. 8, OS. A0 sme použili na zdolanieposledných 5 metrov cesty Coubalovcami ohodnotených za 7- !?! Je to klasickáCoubalovina, previsnutý, extrémne zamachovaný hladký kútik, ktorý zospodu vyzeránaozaj ľahko, ale aj po dôkladnom očistení by to bol boulder aspoň za 8/8+. Kefy smenemali a búrka sa blížila… Inak v dĺžke za 8 hrozí v kľúčovom fleku naneodistených zamachovaných rajbasoch istá smrť!“ Čiže skutočná alpinistickákrása, nezabudnite si kefy, a asi nemusím pripomínať, že cesta nemá zimu, mnohým toiste vŕta v hlave. Posledným tatranským výstupom v tomto prehľade je reťazovka ciestRybička – Šmíd, 7+, v J stene Kežmarského štítu a Hokejky, 6+, na ZápadnejLomnici za 10 hodín v júli 2001 dvojicou Marek Repčík a Ivan Štefanský. Bolo tozjavne v rámci prípravy na niečo dlhšie v Alpách, ako to dopadlo, sa dočítate vnasledujúcich riadkoch.

Stredné veľhory

Tu je bilancia najchudobnejšia, a práve táto disciplína poukazuje na silu čislabosť slovenského horolezectva. Stačí jedna náročnejšia nevydarená akcia apoznačí bilanciu celej sezóny. Do Patagónie odišla silná skupina našich alpinistova na zimné Alpy už nebol potenciál. Tá istá situácia bola aj v lete. Nie každýdokáže dobrý výjazd aj zorganizovať, iný si nevie zohnať spolulezca, občas chýbačas, ale tieto veci nerozlučne patria k úspešnému horolezeckému podnikaniu,nestačí len mať formu a dobre liezť.

O výprave do Patagónie v januári a februári 2001 sme podrobne písali v Jamesáku3/2001. Stručne zopakujem, trojica Jaro Dutka, Maťo Heuger a Ivan Štefanský sanajskôr pokúsila o novú cestu vo V stene Centrálnej veže Paine, po 300 m sa všakvzhľadom na podmienky, nedostatok času a kvalitu skaly rozhodli zlaniť. MedzitýmDušan Myslivec, Milan Packo a Vlado Plulík zafixovali 500 m v ceste El Regalo del Mwom vtej istej stene. Tu si však dňa 31. 1. 2001 Dušan Myslivec po nešťastnom páde zlomilnohu a nasledovala náročná záchranná akcia, po ktorej si Dušan odpočinul 20 dní vnemocnici. Ostatní sa spojili do jedného družstva, ale krajne zlé počasie imneumožnilo El Regalo doliezť. Tesne pred odchodom sa Maťovi Heugerovi a IvanoviŠtefanskému podarilo 15. 2. 2001 vyliezť za deň v 24-hodinovom záťahu cestu The CornWall v kombinácii s cestou Monzino, 6a, A0, na Severnú vežu Paine s následnýmdramatickým zostupom v patagónskej víchrici. Celá výprava bola odvážnym pokusomvyliezť niečo ťažké vo svetovej oblasti, kde sú šance na úspech silne limitovanépočasím. Treba tu mať na úspech aj skúsenosti, aj kopec šťastia, ktoré výpravechýbalo. Na druhej strane treba povedať, že v okolitých stenách sa v tom časepodarilo vyliezť niekoľko zaujímavých ciest. A veľa sme hovorili aj o výbere cieľa,nasadených prostriedkoch na presadenie sa vo svete, čo by sa v takom čase dalo urobiťv Alpách. Ale je jednoduché byť generálom po boji. Faktom je, že títo lezci užnemali energiu na ďalšie výrazné lezecké pôsobenie v iných oblastiach.

V zime v Alpách nikto neliezol, na ľadovom mítingu v Argentiere le Bessee bolizúfalé podmienky a len starší alpinisti (Jamesák 2/2001). Koncom zimy sa podmienkypokazili v celých Alpách a zabránili čo i len vycestovaniu na Eiger či do Chamonix. VŠkótsku sa na tradičnom medzinárodnom mítingu v Glenmore Lodge, 25. 2. – 3. 3.2001, organizovanom BMC, zúčastnili Jožo Santus a Ivan Doskočil. Vyliezli niekoľkoťažkých ciest v oblasti Cairngorms na Coire an T-Sneachda: Savage Slit, V/6, Fallout,VI/7 a tri cesty vo vysokom stupni VII/7 – White Magic, Highline a The Paramedic.Pripravení udrieť do ešte vážnejších vecí a v dobrom počasí ich zastavil zákazlezenia kvôli epidémii slintačky a krívačky…

Podľa Santusa je jeho potenciál vzhľadom na cesty vylezené v domácom Konskom doleasi o dva stupne vyššie. Tak to už len vyliezť, bola by to celkom sila. Podrobnosti vJamesáku 2/2001.

Letné Alpy sa tiež netriasli pod náporom slovenských horolezcov. Smelé plány malanetradičná dvojica Marek Repčík – Ivan Štefanský, ale skončilo to len pozretímna Grand Pilier d´Angle a konštatovaním zlých podmienok. Mnohé veľké skalné stenyv oblasti Mont Blancu mali podmienky iste lepšie, ale z nejakých dôvodov nestáli zapovšimnutie. Na známom Piz Badile pôsobila dvojica Vilo Jakubec a J. Mierka. Ich pokus26. 7. 2001 o zaujímavý prvovýstup medzi cestami Linea Bianca a Another Day in Paradiss pracovným názvom Via Eva skončil po 5 dĺžkach lezenia za 6 až 6+, ale chcú sa tamsamozrejme vrátiť. Do Dolomitov vyrazili Jackovič so Skokanom pomerne neskoro a 5. –6. 10. 2001 preliezli na Cima Ovest Strechu sveta, 6+, A4, Ae. Je to pravdepodobne jedno zprvých opakovaní tejto technickej cesty, ale výber cieľa nie celkom zodpovedá tomu,čo sa dnes na špičkovej úrovni v Dolomitoch deje, ani možnostiam týchto lezcov.Ďalšie aktivity v Alpách už boli zamerané na skalné moderné lezenie v nižšíchstenách a kopcoch. Maťo Heuger s Vladom Linekom dali prieskum lezením vo veľmi známeja dostupnej oblasti Wilder Kaiseru, kde naši lezci zatiaľ veľa vody nenamútili.Vyliezli dve cesty na Fleischbank, 6. 7. 2001 cestu SPASS 2000, 8-, RK, 8 dĺžok a 7. 7.2001 cestu Rebitch – Spiegel, 8-, OS, 9 dĺžok. Potenciál ciest na dobré výkony jetu obrovský. Dobré steny sú aj bližšie v Rakúsku, 25. 8. 2001 vyliezol Vlado Linek sJožom Brtáňom a Thunvaldovou v oblasti Rax Alpe 16-dĺžkovú cestu Daham is Daham, 7+,OS, v 500 metrovej stene Stadl Wand, všetko na prvom konci.

Komisia alpinizmu pripravila v spolupráci s nemeckým DAV-om výmenu s ich mladýmreprezentačným družstvom. Nemci prídu túto zimu do Tatier, od 21. 2. 2002 budúnajskôr 5 dní na Zbojníckej chate a potom 5 dní na Zelenom plese. Naša výpravapôsobila v oblasti Berchtesgadenu neďaleko Salzburgu 10 dní v druhej polovici septembra2001. Žiaľ, počasie bolo veľmi zlé, takmer monzúnové, čo ovplyvnilo lezeckémožnosti. Pritom sú tam veľmi zaujímavé oblasti s vápencovými stenami aj cez 10dĺžok a Huberovci tu majú vylezené cesty, ktoré patria k najťažším voľnelezeným v Alpách. Z našej skupiny mali najlepšiu sériu Miro Piala a Dino Kuráň sospolulezcami, ktorí pri normálnych podmienkach iste mohli vyliezť cesty oveľaťažšie. Z najlepších výkonov vyberám: Untersberg, Gelbe Mauer, cesta Happy Day, 8,8 dl., OS, Miro Piala a Richard Nyéki, 21. 9. 2001. Tá istá stena, cesta Direkte GelbeMauer, 8, 8 dl., OS, Dino Kuráň – Roman Ripka, 21. 9. 2001. Waidringer Steinplatte,cesta Sambodhje, 9+, 4 dĺžky, AF, Piala a Nyéki, 27. 9. 2001. Waidringer Steinplatte,Spatlesse, 8+, OS, Kuráň – Peter Doležaj, 27. 9. 2001. Waidringer Steinplatte, cestaKronthaler – Kroll, 8+, 9 dĺžok, OS, Piala – Nyéki, 28. 9. 2001. Urlkopf, cestaSchone Tage, 8+, 5 dl., OS, Kuráň – Ripka, 28. 9. 2001.

Z ďalších nie celkom horských bigwallov (vonku sa celkom začína používať pojem„multipitch climbing“, čiže viacdĺžkové lezenie) spomeniem výstupy, ktoré naVelikej stene v Ospe vyliezli M. Heuger a V. Linek, Steber spominov, 8, 5 dl., OS, 21. 9.2001, Internacionala, 8, 6 dl., RP, 19. 10. 2001 a Magična goba, 9, 6 dl., AF, 20. 10.2001. Tibor Hromádka a M. Harvilko boli v júni na Korzike, kde vyliezli niekoľkozaujímavých ciest, vyberám: Punta di Acellu, cesta Voie J.P.Q, 7+, RP, Teghie Lisce,cesta Avec Etau et Violon v kombinácii s Invitation, 6b+, OS a Punta d´u Corbu, cesta Ledos d´Elephant, 6b+, OS. Na Korzike je obrovské množstvo možností, bol som tam v letea doniesol nového sprievodcu pre naše Info centrum. Pri Porte je napríklad v Z steneTre Signore 16-dĺžková cesta celkovej obtiažnosti ABO!

A nakoniec sa vrátime na Nový Zéland, kde pôsobil Jozef Dodo Kopold, ako simôžete prečítať v Jamesáku 5/2001. Z jeho lezeckých avantúr od bouldrov až poJužné Novozélandské Alpy, aspoň najhodnotnejší výstup, Východná hrana na MountCook (3754 m), 1800 m mixového lezenia, NZ klas. IV, 23. – 24. 7. 2001 sólo za 17 hod.