Igor Koller

Ak som horolezeckú sezónu roku 2001 nazval Chudobným rokom, tak sezóna v roku 2002takou istotne nebola. Skalky, ľady, Tatry, Himaláje. Tam všade bola lezecká aktivitavysoká a dosiahli sa aj zaujímavé výsledky. Na skalkách zaúradovali dievčatá aposunuli latku v slovenskom športovom lezení na hranicu 8a+ až 8b. V ľadovom lezeníbola prelezená doteraz najťažšia cesta v známej francúzskej oblasti Fressinieres. VoVysokých Tatrách sme zaznamenali zvýšenú aktivitu v zime aj v lete. V zime sa darilo,okrem mnohých prvovýstupov na Malom Kežmarskom štíte, hlavne mixovému lezeniu, kdesa posunula obtiažnosť na tvrdých M 7+, v lete pokračovala snaha o voľné lezeniehlavne na menších a prístupnejších stenách. Po mnohých rokoch bolo v Himalájachhneď niekoľko výprav. Na vrchole Makalu stál na jar Martin Gablík. Účastníkovtroch jesenných výprav potrápilo nezvyčajne chladné počasie a ani jednej sanepodarilo dotiahnuť svoj cieľ až na vrchol. Napriek tomu je to povzbudivé oživeniehimalájskych aktivít, nielen čo do počtu výprav, ale aj čo sa týka výberu cieľov.

Nevelehorské terény

Ako som už napísal v úvode, postup našich dievčat v športovom lezení je jednýmz najväčších prínosov minulej sezóny. V roku 2001 sa dostali na stupeň 8a, v roku2002 sa hneď dvom podarilo vyliezť cesty v stupni 8a+. Najskôr to bola ZuzanaBušfyová, ktorá 26. 4. 2002 preliezla cestu Black Diamond, 8a+, a 29. 6. 2002 známyNový zákon na Súľovských skalách, ktorý sama ohodnotila ako 8a+, hoci je tovšeobecne uznávané 8b. Ako často pri vážnych skalkárskych výkonoch, aj tu saozvali pochybovačné hlasy, ktoré však Zuzka komentovala celkom jednoznačne: „Ani vjednej ceste, ktorú som doposiaľ vyliezla, som nesekala a neupravovala ani jeden chytči stup. Rovnako i moji spolulezci. V Novom zákone som tzv. vysekanú lištu pri prelezevôbec nepoužila.“ Že jej možno veriť, potvrdila aj ďalšími výbornými výkonmi.Vo Višňovom zvládla 25. 7. 2002 Rozprdenú partiu, 9/9+, v auguste Genézu za 9 anakoniec 7. 9. 2002 Šamana, 9+, ktorý musel byť podľa vyjadrení niektorých lezcovpre ňu ešte ťažší, vzhľadom na jej výške a dĺžku prešahov v ceste.

Svoju výkonnosť ukázala táto doteraz súľovská špecialistka aj mimo Slovenska vMišej Peči, kde už koncom marca 2002 zdolala Rock´n roll, 7c/c+ a hlavne na jeseň,keď 24. 9. 2002 dala Corto, 7c+/8a a o deň neskôr Gilotinu tej istej obtiažnosti. Sumasumárum, Zuzana Bušfyová má medzi ženami najlepšiu sezónu, ktorú komisia ocenilaaj Striebornými karabínami, aj zaradením do reprezentačného B družstva. LenkaMičicová je druhou ženou, ktorá zvládla 8a+, keď 25. 7. 2002 preliezla Baskervila voVišňovom. Realizovala sa hlavne v tejto oblasti, kde ešte zvládla 9. 6. 2002 Prijošu,7b+/7c a 9. 8. 2002 Šamana, 9+. V ostatných oblastiach nevyliezla Lenka tak ťažkécesty, ale je to lezkyňa s najprudším rastom výkonnosti, ktorý keď jej vydrží,máme sa na čo pri jej zanietenosti tešiť. Trochu iste aj za svojimi plánmi zaostalisestričky Čintalové. Obe si zhodne jemne sťažovali, že nie je veľmi s kým liezť,a aj nástup na vysokú školu ich sitáciu nezjednodušil. Katka Čintalová si všaknapriek tomu posunula svoju hranicu na 8a, keď na marcovom výjazde do španielskejoblasti Rodellar vyliezla cestu Argo. Tu ešte pridala aj Nanuk za 7c. Najlepšou cestouZuzky Čintalovej bol Hugo, 7c/c+, v slovinskom Ospe, ktorého vyliezla 3. 11. 2002.Obidve tieto mladé a perspektívne dievčatá iste potvrdia svoje ambície v tomto roku.Muži v športovom lezení už druhý rok s prehľadom stagnovali. Z najvážnejšíchkandidátov na stupeň 8c a vyššie sa o cestu tejto obtiažnosti pokúšalnacvičovaním svojho projektu vo Višňovom len Juraj Repčík. Podarilo sa mu spojiť 18krokov z 23, takže tento rok by mala vo Višňovom pribudnúť riadna darda, ako zvyknehovoriť Rosťa Tomanec. Inak ale Juraj vyliezol len jedno 8b v marci v Rodellare, vseptembri spravil prvé prelezenie Smädného Ivana v Blatnici, tiež za 8b, okrem tohovyliezol jedno 8a+ a štyri 8a on sight, čím len potvrdil svoj potenciál. Ešteskromnejšiu bilanciu má jeho brat Marek Repčík, ktorý prvé mesiace minulého rokustrávil v Thajsku.

Bolo tam zbytočne horúco a výsledkom dlhého pobytu bolo len jedno 8b, CaraCanreseso a onsajtovanie cesty Old Chicken, 8a+. Ďalšie cesty okolo 8a sú pre lezcaMarekovho formátu len do zbierky, sily venoval hlavne budovaniu steny a vecí okolo vŽiline. Tohto roku by už však mali Repčíkovci oveľa viac liezť a pretekať, akopracovať, tak to bude s výsledkami istotne lepšie. Ďalší protagonisti minulýchrokov ako Tomáš Stejskal či Tomáš Rác sa celkom vytratili. Andrej Chrastina bol vPrahe tiež zavalený hlavne prácou okolo stien, popritom stihol vyliezť viaceroťažkých bouldrov až do stupňa 8a v stupnici FB (na Mlýnskom vrchu Hip-Hop, 8a,Demasiádo, 7c+, Machetas, 8a, na Křižáku traverz Kejvmen, 8a a ďalšie bouldre za 7ca 7c+ na Ostaši, vo Fontainebleau a Švajčiarsku). Aj u Andreja môžeme len dúfať,že si nájde viac času zúročiť svoj lezecký talent. Zaujímavú bilanciu má RišoNyéki, ktorý to musí mať v živote veľmi dobre zariadené, lebo má naozaj dostatokpriestoru na lezenie. Svoju hranicu posunul na stupeň 8b, aj keď zatiaľ ojedinele. Boloto v ceste Staroba z krku na Šturci 1. 6. 2002. Urobil viacero ťažkých nových ciestna Kalvárii v Nitre - Nič nie je objektívne, 8a+/8b, Fight club, 8a+, Baracuda club,8a. Ďalšie cesty za 8a až 8a+ povyliezal v Taliansku, Thajsku, na Beckove čiAlternatívke. Uvidíme, kam bude Rišo smerovať, ak by to bolo aj do väčších stien,bolo by to iste zaujímavé. U mužov najviac potešili mladí. Ondrej Švub nemal takýzáber, ako v roku 2001, viac sa venoval aj pretekom, ale aj tak dal tento 17-ročnýperspektívny borec jedno 8a, Cheep Sunglasses na

Semmeringu, niekoľko ciest v Ospe za 7c/c+, Maňanu dokonca flash, v novej oblastiJelenec pri Ban. Bystrici vyliezol Pampero párty za 7c+. Najväčší skok vo výkonnostisa podaril 19-ročnému Marekovi Leitmanovi. Na jar to boli cesty na úrovni 9+ a 10-, akonapr. Hlboká orba v Srbsku, Sci-fi na Hrádku, Maňana, Corto a Gilotina v Ospe. Samsaravo Višňovom už bola za 8a+ a v lete dal Pantera za 8b+! Na jeseň to všetko potvrdil vOspe, keď vyliezol Mrtvašski ples, 8b a Marionetu, 8b/b+. Skutočný talent na skaly aaj na preteky. V januári sa odišiel pripravovať k Tufimu do Brna, a to je nejakýodborník na tréning, tak držíme palce a tešíme sa na jarné výsledky.

Vysoké Tatry

Sezóna v Tatrách bola zaujímavá a pestrá. Aj v zime, aj v lete. Voľné lezenie ajtechniky, zimné klasiky aj moderné drytoolingové mixy. Veľa výstupov a aj pomerneširší okruh lezcov, veľa nových ciest. Proste také veselšie lezecké časy, ktoréby mohli znamenať skutočné oživenie horolezectva. O zime sme písali v Jamesáku3/2002, tam si môžeze pozrieť všetky podrobnosti a dátumy, takže len tonajdôležitejšie. Výbornú zimu má zase Paľo Jackovič, ktorý vygradoval svojeaktivity na Malom Kežmarskom štíte: Psycho-vertical - prvovýstup sólo, Bocek -Kuchař sólo, Ľavá hrana Bieleho kvetu - prvovýstup sólo, Atlantída - prvovýstup sLenkou Tatranskou, prvovýstupy Gypsi a Kamasútra s Jožom Skokanom boli najťažšie. Akby tieto cesty boli v nejakej vzdialenejšej severnej doline, Strieborná karabína by ichzrejme neminula. Z ďalších vážnych podnikov treba spomenúť prvé zimné sóloCentrálneho kúta na Galérii Ganku, ktoré v januári urobil Maťo Heuger, slušnývýkon je rýchle prelezenie Cesty cez Pavúka na Pustú stráž Dinom Kuráňom a JožomSantusom. Novú cestu Stupeň ochrany V na Nižnú Mlynárovu kopu urobili Igor Koller aIvan Žila. Milan a Paľo Packovci preliezli za 2 dni Direttissimu veže K3 v Nefcerke.Hneď vedľa novú cestu Lego na vežu K0 urobil Radek Lienerth a A. Toloch. Boli ajpokusy o reťazovky, ktorých dokončeniu zabránilo zlé počasie. Dodo Kopold s IvanomŠtefanským sa prebehli cez Malý Kežmarák (Bocek - Šádek), Malú Ľadovú vežu(Plšek), Predné Javorové sedlo (Mrozek - Jakeš) až do Bielovodskej, kde premáčanínašli zavretú chatku. Jaro Dutka a Maťo Heuger to zase skúšali na Jariabkovej veži aNižnej Mlynárovej strážnici, kde po pár dňoch pekného alpinistovania v škaredompočasí skončili v ťažkých rozbitých skalách. Dušan Myslivec a mladý ….. Kmeťospojili Komín na Prednú Garajovu lávku na Hrubô a Marekovu cestu na K1 v Nefcerke. Vzime bolo vo Vysokých Tatrách hlavné nóvum v mixovom lezení. Útokom na špicuhitparády sa prezentovali Dodo Kopold a Ivan Štefanský, keď vyriešili dlhoročnúvýzvu Vzdušného ľadu na Holici, klas. M7+, ľad II/5. Tento mix strechou jaskynezistený nitmi mám viac športový charakter, ale stanovil najvyššiu hranicuobtiažnosti v drytolingu u nás. Treba počkať na opakovanie, ktoré ukáže, či to M7+nie je príliš tvrdé. Ostatné mixy mali už alpinistický charakter. Druhé voľnéprelezenie Ruskej rulety urobili českí lezci Pavel Vrtík a Dušan Janák a hneď vľavovyliezli novú cestu Matrix, kde je dĺžka za M6+. Ruskú ruletu preliezli voľne ajMilan a Paľo Packovci. Dodo Kopold urobil prvý voľný prelez najťažšej dĺžky vTatarkovej ceste do Východnej Vesterovej štrbiny a ohodnotil ho za M7, čo by mohol byťnajťažší klasický mix v Tatrách. Túto dĺžku liezol v zime 2001 už Dino Kuráň sjednou A0 a označil ju za veľmi delikátnu. Dino Kuráň urobil voľné prelezeniePiačekovej cesty na Vesterovu kopu za M6, ktoré jeho nemecký spolulezec a skúsenýhorský vodca Hans Hocke označil za ťažšie ako bežných nemeckých M7 a ešte k tomuslabo odistené… Myslím, že rovnako špecifické je mixové hodnotenie Joža Santusa,asi nezodpovedá ani hodnoteniu v Tatrách, ani vo svete, zrejme je tvrdšie, čo je všakcelkom zbytočné, lebo pre dobrú informáciu ide hlavne o to, aby to hodnotenie bolorovnaké. A to sa dá len dohodou a vzájomným preliezaním ciest, ktoré stále chýba.Santus najviac zabojoval s Ivanom Žilom v Tuláckej balade na Malej Žltej stene, ktorejprelez dokončili na druhý pokus po zahojení Jožových rebier, klas. M5!!!, 6-, A1,ktoré pán Santus označil ako svoje „NAJ“. A ideme na letné Tatry. Aj tu bolaaktivita oproti minulosti zvýšená, škoda, že nebolo lepšie počasie. Zaujímavévýkony by som rozdelil na prvovýstupy, voľné prelezy a lezenie na Galérii Ostervy apodobných ľahšie prístupných stenách. Najväčší previs v Tatrách v Z stenePyšného štítu vyliezli Paľo Jackovič a Miro Mrava 30. 6. 2002, klas. VII, A4. Cestavedie cez 20 metrovú strechu jaskyne vpravo od Ostravskej cesty. Peknú novú cestu vZápadnej Lomnici majú na svedomí Rado Staruch a Martin „Meďa“ Medvec. V daždivomauguste 2002 potrebovali na vytýčenie novej línie čiastočne odistenej nitmi niekoľkopokusov, klas. 8, cesta zrejme nemá súvislé RP-prelezenie, pozri Jamesák 5/2002.

Maťo Heuger a Paľo Packo doliezli 30. 8. 2002 starý projekt na Jariabkovej veži,ktorý som pred asi 15 rokmi skúšal s Andrejom Belicom. Vtedy sme skončili pre zlénástroje na osadenie nitov, Maťo a Paľo ich mali, výsledkom je pekné lezenie v pevnejskale za 8/8+ nazvané Igorovi k 50-tke. Ako tie roky bežia, človek sa musí poďakovaťaj za to, že mu kamaráti dolezú cestu… Aj prvé voľné prelezenie cesty Platňamipravého piliera na Rohovom hrebeni sa týka cesty Belica - Koller zo zimy 1978. ŠtýlomOS to 13. 7. 2002 zvládla trojica Dino Kuráň, Paľo Packo a Jožo Santus, klas. VII-.Paľo Packo mal ešte ďalšie dobré záťahy na Malom Kežmaráku, kde 6. 7. 2002 daliOS Diretku Bocekovej veže, VII/VII+ a ešte ten deň pridali Weberovku po Nemeckýrebrík a 27. 8. 2002 preliezli voľne Tuláka z nížin, VIII+, za 12 hodín po Nemeckýrebrík. Všetky najťažšie dĺžky OS, prvé dve spojil Paľo do jednej a odsadol vposlednej dĺžke za VII-. Na Osterve bolo opäť veselo, na tejto prístupnej stene sadá liezť aj v horšom počasí, je to taký prechod medzi skalkami a alpinizmom, alemnohé cesty sú so slabším istením pekne morálové a kľudne znášajú obľúbenýprívlastok „Ďuro alpinismo“. Veľa sa o tejto stene písalo aj v Jamesáku hlavnevďaka Braňovi Turčekovi, ktorý s partiou kamarátov nielen voľne prelieza jednu cestuza druhou, ale aj píše a prekresľuje nákresy. Pribudla nová cesta Galaxia, VI+, A1,P. Jackovič a M. Mrava, 4. 5. 2002. Z mnohých prelezov, kde je niekedy dosť ťažkohovoriť, kto čo vyliezol prvý voľne či RP, spomeniem Šibenicu, VII, V. Pšenko a I.Žila, OS, cesta Stejskal - Drlík, VII, J. Santus - I. Žila , OS, Pietní, VIII-, D.Kuráň, OS a J. Santus, predtým Pietní vybavili novým nitom V. Dzuroška, S. Mitro a„Luky“ Rado Lukáč, ktorý dal kľúčovú dĺžku RP, Akuriabe, VIII-, sólo DodoKopold, 1. RP. Istotne tu niečo chýba, ale definitívny poriadok v prvých prelezoch naOstrve je práca pre detektíva. Aktivita v Tatrách bola jednoznačne potešujúca apozitívna. Objavujú sa noví mladší lezci ako napr. Miro Mrva, Martin Medvec (títodvaja vyliezli spolu napr. aj Via Verona, VI+, A3, A4 na Lomnickú vežu, Direttissimu naProstredný hrot V1, A4, Jetstream na Jastrabiu vežu, VI+, A3+), Braňo Turček, …Kmeťo, Gabo Čmárik, ktorí sa aj vďaka skúseným alpinistom Jacovi, Ducemu čiDuškovi Myslivcovi dostávajú dopredu, a to je paráda.

Stredné veľhory

Ako ste si všimli, v krátkom úvode k minuloročnej sezóne chýbajú Alpy.Veľakrát som už v minulosti zdôrazňoval, že Alpy sú základom horolezeckýchúspechov, zhodli sme sa na tom aj s našimi najlepšími lezcami. Vynikajúca úroveňčeskoslovenského alpského lezenia v 70-tych a 80-tych rokoch bola stimulom k výbornýmvýkonom v najvážnejších svetových oblastiach a v Himalájach. Naše horolezectvo savtedy hlavne vďaka alpskému lezeniu zaradilo do svetovej špičky. Alpské lezenie boloaj základom k osobným horolezeckým úspechom. Aj dnes stále platí, že vynikajúcialpský výkon si všimnú odborníci, časopisy, sponzori. Vedia to aj dnešné svetovéspičky ako bratia Huberovci, Babanov či Mauro Bubu Bole. Napriek tomu sa naši lezci vAlpách za posledné roky výraznejšie nepresadili a táto posledná sezóna to okatopotvrdila. V zime bol najúspešnejší výjazd na zimný míting do Argentiere le Bessee,Jamesák 2/2002. Aj keď neboli ideálne podmienky, vyliezlo sa viac veľmi ťažkýchľadov. Sergio, V/6, v ľahších podmienkach, Dodo Kopold, Ivan Štefanský, IvanDoskočil, Peter Matura, Dino Kuráň a Igor Koller. Vážnejší už bol Toutenglacon,IV/6, ktorý vyliezli Kopold a Štefanský a potom aj Kuráň s Edom Mrázekom. Najlepšívýkonom bolo ale prelezenie cesty Central Scrutinizier, V/6, 300 metrov v steneGramusatu, ktorý bol v daných podmienkach ťažší, ako udáva klasifikácia. Bola tonielen asi najťažšia cesta vylezená počas tohto medzinárodného mítingu a jediná vstene Gramusatu, ale aj doteraz najťažší ľad vylezený našimi lezcami, za čodostali Kopold a Štefanský Strieborné karabíny. Táto dvojica mala v zime plány aj vChamonix, ale podaril sa im v apríli len Gabarrov kuloár, IV+/5 na Mont Blanc du Tacul.V lete bolo aktivity v Alpách trochu viac, ale bez nejakej naozaj veľmi ťažkej cesty.

Na známom Piz Badile pribudla vďaka Vilovi Jakubcovi a Janovi Mierkovi 28. 7. 2002nová pekná cesta Storia Lunga za VI+. Už názov hovorí, že to nebolo na prvý pokus ainfo v Jamesáku 6/2002 aj o tom, že sa tam ešte oplatí vrátiť. V oblasti Chamonix saťažko triafalo dobré počasie, aj partia pôsobiaca z juhu Mont Blancu vymákla vauguste len pár dobrých dní na lezenie. Výsledkom boli skalné cesty, Aiguille Croux,J stena, Vifité guideé, 6b, ED, Vlado Ceniga a Peter Matura, OS, Aiguille Croux, Jstena, Euroteam, 6c, ED-, D. Kuráň a I. Žila, OS, V. Ceniga a P. Matura, OS.Najvážnejšou cestou bola „L´equipée des bras cassés“, 6c+, ED, v Z stenaAiguille Noire de Peuterey, Punta Brendel, 500 m, ktorú vyonsajtovali Kuráň so Žilom.Liezlo sa aj v Paklenici a na Tre Cime di Lavaredo, nikde však nepadla žiadna bomba.Kopold so Štefanským nedoliezli Superdirettissimu na Cima di Lavaredo, Direttissimu vtej istej stene preliezli 16. 8. 2002 Milan a Paľo Packovci, keď všetky dĺžky dalivoľne na prvý pokus okrem dvoch mokrých, ktoré boli za VIII a VIII-. V Arcu stojí zazmienku OS prelez Zanzary, 7a+ (VIII+) v stene Colodri dvojicou Kuráň - Žila. Táto 13dĺžková cesta v naozaj zvislom múre je vkuse celkom namáhavá. Ale ako som užpovedal v úvode, naše alpské lezenie má dnes ďaleko k tomu, čo by sme chceli a čoby zrejme chceli aj naše horolezecké špičky.

Najvyššie veľhory

Sezóna v Himalájach bola nezvyčajne pestrá. Štyri výpravy mali odlišné ciele.Na jar sa medzinárodnej expedície na Makalu (8 463 m) vedenej skúseným poľskýmhimalájistom Piotrom Pustelnikom zúčastnili aj Peter Frankovič, Vlado Štrba a MartinGablík. Ich cieľom bol výstup Francúzskou cestou cez sedlo Makalu La ľahkýmexpedičným štýlom a podrobnosti sa môžete dočítať v Jamesáku 4/2002. Na vrcholsa 16. 5. 2002 dostali postupne P. Pustelnik, M. Gablík a G. Velez z Portugalska. PreGablíka to bola prvá osemtisícovka po troch predchádzajúcich pokusoch na Evereste,Kančendžonge a Broad Peaku. Vo veku 49 rokov je pre Gablíka dosiahnutie vrcholu vysokejosemtisícovky výborným osobným výkonom.

Ako sám hovorí - Vyhovuje mi zima i výška, je mi tam dobre… Výstup na Makaluprispel aj k propagácii horolezectva v širšej verejnosti, ukázal, že sa aj vdnešných ťažkých časoch dá vycestovať na osemtisícovku bez finančnej podporyspolku či štátu. Na druhej strane treba povedať, že spolok i štát môžu finančnepodporovať len špičkový šport v ktorejkoľvek horolezeckej disciplíne, aj to len vprípade, keď na to má. A ak klasické výstupové cesty na osemtisícovky nebolišpičkovými podnikmi v Himalájach už pred dvadsiatimi rokmi, nemôžu byť ani teraz ana tomto hodnotení nemôže nič zmeniť ani stále sa zvyšujúca finančnánáročnosť týchto podnikov. Mimochodom, ani na ostatné tri výpravy do Himalájíneprispel James priamo žiadnymi prostriedkami, len členovia reprezentačných družstievmohli na tieto výjazdy použiť svoje dotácie na športovú činnosť. V indickýchHimalájach v oblasti Miyar Valley pôsobila v septembri a októbri štvorica JozefKopold, Vlado Linek, Ivan Štefanský a Igor Koller, podrobnosti sú v Jamesáku 6/2002. Kpôvodnému cieľu asi 1000-metrovému bigwallu na nevylezenú šesťtisícovku sa imnepodarilo dostať, k čomu prispelo zlé počasie, nový sneh, ale aj nedostatokskúseností a hlavne stravy, čo ovplyvnilo aj ďalší priebeh výpravy. V dňoch 21. 9.- 31. 9. 2002 vyliezli 500-metrový bigwall na Castle Peak (nevylezený vrchol okolo 6000m) a nazvali ho Ostrý nôž tolerancie, VIII+, A3. Pre nedostatok potravín nebolomožné ani skúsiť nepríjemný hrebeň na vrchol. V Alpách by to bola parádna cesta,v Himalájach len nedolezený prvovýstup a cenná osobná skúsenosť.

Nezvyčajne chladné počasie so snehom neovplyvnilo iba skupinu v Miyar Valley, ale ajobe výpravy v Nepále. Na Talungu (asi 7 500 m) pôsobila česká a slovenská výprava,ktorej členmi boli zo Slovenska Tibor Hromádka, Pavol Jackovič a Jozef Skokan. Hlavnýmcieľom bol prvovýstup S pilierom, kde však dala pokus len dvojica Alena Čepelková -Petr Kolouch. Na vrchol sa novým smerom v Z stene vpravo od Slovinskej cesty dostal P.Kolouch, keď sa Paľo Jackovič a Tibor Hromádka rozhodli pre návrat pre začínajúceomrzliny a žalúdočné ťažkosti.

Najvážnejší cieľ mala v Himalájach dvojica Jaro Dutka a Martin Heuger. Pravýseverný pilier na Teng Kang Poche (6 500 m) v oblasti Solo Khumbu je už rokypovažovaný za veľkú alpinistickú výzvu. 1800 m steny, z toho 1400 m miestami krajneťažkej skaly, je tvrdým orieškom aj čo do správne zvolenej taktiky, aj čo donárokov kladených na samotných aktérov takéhoto výstupu. Dvojici sa za 10 dnípodarilo vyliezť 600 m steny a dolu ich zahnalo neustále veľmi zlé počasie.Podrobnosti sú práve v tomto Jamesáku. V každom prípade všetky štyri výpravy doHimalájí ukazujú, že sa snáď už v skorej budúcnosti môžeme aj v týchto horáchdočkať ďalších zaujímavých úspechov.

Ocenené výstupy za rok 2002

Komisia alpinizmu SHS JAMES ocenila štyri výstupy Striebornou karabínou s finančnouodmenou po 5000.- Sk aktérom týchto výstupov:

- Strieborná karabína - Gramusat v doline Freissinieres, Francúzsko, cesta CentralScrutinizier, V/6, 300 metrov, 11. 1. 2002, Jozef Kopold, Ivan Štefanský (doteraznajťažšia ľadová cesta vylezená slovenskými lezcami, keď počas medzinárodnéhohorolezeckého mítingu len táto dvojica dokázala zdolať stenu Gramusatu vo veľmiťažkých podmienkach)
- Strieborná karabína - Súľovské skaly, cesta Black Diamond, 10-, 26. 4. 2002, ZuzanaBušfyová
- Strieborná karabína - Súľovské skaly, cesta Nový zákon, 10-/10, 29. 6. 2002,Zuzana Bušfyová
- Strieborná karabína - Višňové pri Žiline, cesta Baskervil, 10-, 25. 7. 2002, LenkaMičicová

Reprezentačné družstvá v alpinizme pre rok 2003

Reprezentačné A družstvo (dotácia 40 000.- Sk na člena): Kopold Jozef, KuráňDionýz, Štefanský Ivan
Reprezentačné B družstvo (dotácia 20 000.- Sk na člena): Bušfyová Zuzana, JackovičPavol, Heuger Martin, Mičicová Lenka, Packo Pavol, Repčík Juraj
Reprezentačné družstvo juniorov (dotácia 10 000.- Sk na člena): ČintalováKatarína, Leitman Marek, Švub Ondrej

Ako ste si všimli, v tomto krátkom úvode k minuloročnej sezónechýbajú Alpy. Veľakrát som už v minulosti zdôrazňoval, že Alpy sú základomhorolezeckých úspechov, zhodli sme sa na tom aj s našimi najlepšími lezcami.Vynikajúca úroveň československého alpského lezenia v 70-tych a 80-tych rokoch bolastimulom k výborným výkonom v najvážnejších svetových oblastiach a v Himalájach.Naše horolezectvo sa vtedy hlavne vďaka alpskému lezeniu zaradilo do svetovej špičky.Alpské lezenie bolo aj základom k osobným horolezeckým úspechom. Aj dnes stáleplatí, že vynikajúci alpský výkon si všimnú odborníci, časopisy, sponzori. Vediato aj dnešné svetové spičky ako bratia Huberovci, Babanov či Mauro Bubu Bole. Napriektomu sa naši lezci v Alpách za posledné roky výraznejšie nepresadili a tátoposledná sezóna to okato potvrdila.

Horolezec roka 2002

Už tretí raz sa rozhodovalo formou ankety o Horolezcovi roka 2002. S touto myšlienkou prišiel predseda Slovenského horolezeckého spolku JAMES Pavel Vaško a po počiatočných rozpakoch sa anketa celkom ujala. Systém ankety je jednoduchý. Komisia alpinizmu podľa výsledkov sezóny navrhne nominovaných lezcov, z ktorých potom hlasujúci pridelovaním bodov rozhodujú o víťazovi ankety. Hlasujú členovia VV Jamesu, komisie alpinizmu, členovia reprezentačných družstiev a širšieho výberu mimo nominovaných a vybraní horolezeckí novinári. Doterajšími víťazmi ankety sú Miro Piala a Dino Kuráň.

Horolezec roka 2002 Dodo Kopold. Foto: Vlado Linek.

Pre rok 2002 vybrala komisia alpinizmu 7 kandidátov na udelenie titulu s nasledovným zdôvodnením (kandidáti sú zoradení podľa abecedného poradia):

Bušfyová Zuzana, nar. 1974, členka širšieho výberu 2002, vyliezla dve cesty v stupni 8a+, čím sa posunula hranica v slovenskom ženskom lezení, Black Diamond, 8a+ a Nový zákon na Súľovských skalách, ktorý sama ohodnotila ako 8a+, hoci je to všeobecne uznávané 8b, za čo dostala 2x Striebornú karabínu, okrem toho vyliezla vo Višňovom Rozprdenú partiu, 9/9+, Genézu za 9, a Šamana, 9+, v Mišej peči zdolala Rock’n roll, 7c/c+, Corto, 7c+/8a a Gilotinu 7c+/8a.

Gablík Martin, narodený 1953, Makalu (8463 m), výstup Francúzskou cestou cez sedlo Makalu La ľahkým expedičným štýlom bez použitia umelého kyslíka, vrchol 16. 5. 2002, po dlhom čase dosiahnutý vrchol vysokej osemtisícovky slovenským horolezcom.

Kopold Jozef, nar. 1980, člen juniorského reprezentačného družstva 2002, celý rok vysoká lezecká aktivita, ľady v Argentiere le Bessee - Toutenglacon, IV/6, Sergio V/6, Central scrutinizier, V/6, na Gramusate v ťažkých podmienkach, je to zrejme najťažší ľad, aký naši lezci doteraz vyliezli, ocenený Striebornou karabínou, v zime v Tatrách - na Holici, Vzdušný ľad, cesta Útok na špicu hitparády M7+, čo je najvyššia obtiažnosť dosiahnutá v Tatrách, trojkombinácia Bocek – Šádek, V+, na Malom Kežmaráku, Malá Ľadová veža, Plškova cesta, V+ a Mrozekova cesta, V, A0, prelezené voľne ľadom, do Predného Javorového sedla, voľné prelezenie najťažšej dĺžky za M7 v Tatarkovej ceste do Východnej Vesterovej štrbiny, Direttissima na Malý Kežmarák za deň v zlom počasí, Gabarrou kuloár, IV+/5, na Mont Blanc du Tacul, v lete Tulák po hviezdach, VIII-, OS na Kežmarskom štíte, Jar na mesiaci, VIII-, OS na Ostrve, Akriabe VIII/VIII+, 1. RP sólo, Ostrva, Pšeničnikov VII-, OS v Západnej Lomnici, nová cesta Ostrý nôž tolerancie, VIII+, A3, na Castle Peak (nedolezené na vrchol), Miyar Valley, indické Himaláje.

Kuráň Dionýz, nar. 1971, člen reprezentačného A družstva 2002, v zime - ľady v Argentiere le Bessee - Toutenglacon, IV/6, Sergio V/6, v Tatrách Piačkova cesta, M6, prvé voľné prelezenie, na Vesterovu kopu, Poľský komín V+ na Kačacieho Mnícha, Pustá stráž, Cesta cez Pavúka, V+, A1, v lete v Tatrách Pietní, VIII, OS na Ostrve, Platňami pravého piliera, VII-, OS, prvé voľné prelezenie na Rohovom hrebeni, v Západných Alpách Aiguille Croux, Euroteam, 6c, ED-, OS, L’equipée des bras cassés, 6c+, ED, OS v Z stene Aiguille Noire de Peuterey, Punta Brendel, 500 m, ďalej v Arcu Zanzara, 7a+
(VIII+), OS v stene Colodri.

Dodo Kopold, Ostrý nôž tolerancie, Miyar Valley, India. Foto: Vlado Linek.

Leitman Marek, nar. 1983, najprudší nástup mladého juniorského lezca v športovom lezení, na jar to boli cesty na úrovni 9+ a 10-, ako napr. Hlboká orba v Srbsku, Sci-fi na Hrádku, Maňana, Corto a Gilotina v Ospe, Samsara vo Višňovom už bola za 8a+ a v lete dal Pantera za 8b+!, na jeseň to všetko potvrdil v Ospe, keď vyliezol Mrtvaš-
ski ples, 8b a Marionetu, 8b/b+.

Mičicová Lenka, nar. 1978, člen juniorského reprezentačného družstva 2002, ako druhá slovenská žena dosiahla stupeň 8a+, za čo dostala Striebornú karabínu, Baskervil, 8a+ vo Višňovom, okrem toho Prijoša, 7b+/7c a Šaman, 9+, všetko vo Višňovom.

Štefanský Ivan, nar. 1971, člen reprezentačného B družstva 2002, celý rok vysoká lezecká aktivita, ľady v Argentiere le Bessee - Toutenglacon, IV/6, Sergio V/6, Central scrutinizier, V/6, na Gramusate v ťažkých podmienkach, je to zrejme najťažší ľad, aký naši lezci doteraz vyliezli, ocenený Striebornou karabínou, v zime v Tatrách - na Holici, Vzdušný ľad, cesta Útok na špicu hitparády M7+, čo je najvyššia obtiažnosť dosiahnutá v Tatrách, trojkombinácia Bocek – Šádek, V+, na Malom Kežmaráku, Malá Ľadová veža, Plškova cesta, V+ a Mrozekova cesta, V, A0, prelezené voľne ľadom, do Predného Javorového sedla, Gabarrou kuloár, IV+/5, na Mont Blanc du Tacul, v lete Tulák po hviezdach, VIII-, OS na Kežmarskom štíte, Jar na mesiaci, VIII-, OS na Ostrve, Akuriabe VIII/VIII+, AF, Ostrva, Pšeničnikov VII-, OS v Západnej Lomnici, nová cesta Ostrý nôž tolerancie, VIII+, A3, na Castle Peak (nedolezené na vrchol), Miyar Valley, indické Himaláje.

Anketové lístky boli poslané 56 osobám, hlasovalo nakoniec 25 ľudí, ktorí rozhodli o nasledovnom poradí:
1. Kopold Jozef 151 b.
2. Štefanský Ivan 127 b.
3. Bušfyová Zuzka 124 b.
4. Leitman Marek 86 b.
5. Kuráň Dino 84 b.
6. Gablík Martin 72 b.
7. Mičicová Lenka 56 b.

Igor Koller