Dlho sme doma s Evkou nevydržali sedieť, keď hlásili na Marmoládu plech a max 20% búrok. Cieľ jasný, jednoznačne Ryba, minulý rok som sa tam dáko nedostal, tento rok som si to už nechcel nechať ujsť Žiadny svetoborný výkon z toho nebol, vyliezli sme to PP za dva dni s bivakom priamo v Rybe, lebo sme boli pomalší ako som myslel.

Po Rybu to šlo všetko OK, každá dĺžka OS až na kľúčovú za 9-, v ktorej som sa zľakol v odleze po malých dieročkách a neistých nohách nad starým, hnilým tricamom. Na PP to už šlo. Ešte som skúsil dĺžku nad Rybou, ale bol som z toho všetkého akosi zničený, tak som to nechal len nacvakané na ráno. Ďalší deň to už išlo celkom ľahko. Druhá dĺžka nad Rybou je podľa niektorých nákresov kľúčová, mne prišla rovnako ťažká ako tá, čo som vyliezol predchádzajúci deň. Tiež len na PP. Tretia dĺžka nad Rybou pustila tiež na PP, treba preliezť voľne kyvadlo po strašne nečitateľnej platni a dolez parádnou špárkou. Zvyšok cesty až na vrchol už šiel celkom ľahko. K lanovke sme doliezli asi o 21.00 po nekonečných komínoch.
Po policu som ťahal všetko okrem jednej dĺžky, nad policou už sem tam ťahala aj Evka. Cesta je to úplne krásna, ale dosť ťažká, sem tam sa mi zdalo, že som si toho už naložil priveľa na hlavu. Druhý deň po bivaku som sa už dosť psychicky opustil a nad dákym OS prelezmi sa mi nechcelo moc uvažovať, preto tie 3 dĺžky nad Rybou na PP, len čim skôr byť hore a hlavne živý a zdravý. Jedinú chybu sme spravili, že sme si tú cestu nenechali na neskôr, keď sa na dieročkách trocha rozlezeme a zvykneme si na odlezy. Takto to bol po zime trocha šok, škoda, no OS je len raz v živote.

Za podporu ďakujem: SHS JAMES, BEAL a Adrenalinshop 

Ondro Húserka a Eva Milovská