Začiatok zimnej sezóny sa blíži a preto by som vám rád ponúkol niekoľko obšírnejších rád ako sa posunúť o krok vpred pri zimných výkonoch a tréningu.
Rozvrhnutie tréningu
Tréning a príprava je cieľavedomý proces. Dopredu si spresnite prečo, ako a kam až chcete smerovať. Treba presný smer a s tým spojený jasný harmonogram. Dávajte si čiastkové ciele, ktoré sa ľahšie dosiahnu a motivujú k väčším výkonom. Volte ich tak aby boli reálne splniteľné ale na ich naplnenie musíte zabojovať.
Harmonogram a zloženie tréningu by malo smerovať od všeobecného k špeciálnemu. Bližšie si pozrite princípy tréningu napr. u R. Tefelnera ( Tréning sportovního lezce ).
Harmonogram alebo plán je na to aby nás systematicky usmernil a motivoval. Zároveň nás učí dodržiavať určitý tréningový program. Jemné úpravy počas tréningového obdobia sú vzhľadom na jedinečnosť každého z nás potrebné.
Treba myslieť na to, že na výkonnostný rast potrebujeme minimálne 3 tréningy za týždeň.
Činnosť na tréningu
Treba myslieť na to, že najlepší tréning pre lezenie je lezenie samo. Každopádne dobrým zaradením doplnkových športov, hlavne aeróbne cvičenie a posilňovanie nám pomôžu rýchlejšie napredovať a výkonnostne rásť. Má to jeden háčik a to adekvátnu regeneráciu. Inak by ste sa ubehali, uposilovali a uliezli do úplného vyčerpania. Únava je síce impulzom pre adaptáciu organizmu ale iba vtedy ak dáme telu možnosť adekvátneho zotavenia.
Sila
Okrem klasického tréningu sily by som odporúčal cvičenia z vlastnou váhou a závažím, ktoré sa budú vykonávať s cepínmi. Ide hlavne o zhyby, fixi, kampusovanie, prekladanie nôh a visy. Týmto spôsobom si ruka zvykne za zbraň pri rozličných pohybových variáciach, vytvoria sa malé cievové spojenia v ruke a lezec získa lepší odhad zbrane ( koľko dočiahne, kedy ešte krok zvládne, kde je hranica vyčerpania,.... )
Keďže namiesto malinkej škrabky držíme madlo, tréning sily ako ho poznáme v lete ( malé chyty .- malé kroky ) sa my zdá byť menej účinný ako hore uvedené prostriedky.
Vytrvalosť
Ide o jednu z najdôležitejších zložiek výkonu v drytoolingu. Schopnosť urobiť sériu ťažkých krokov je rozhodujúca pri každom vážnejšom podniku.
Prioritne ide o lokálnu vytrvalosť, ktorej základ tvorí jej všeobecná zložka.
Dlhšie tréningové jednotky s ľahšími krokmi a kratšou regeneráciou medzi opakovaniami podporujú rast lokálnej vytrvalosti ( napr. už publikované lezenie na stromoch ) a tým rast výkonu. Pokiaľ je na takýto tréning máte čas, tak paráda, ale keď nie skúste niekoľko fínt, ktoré určite poznáte. Ide o doplnkové cvičenia s ktorých sa dá veselo urobiť plnohodnotný tréning – namotávanie závažia na šnúrku, powerball, stláčanie gumeného kolieska, a.i. . Výhodou je, že pre tréning nemusíte cestovať a niektoré cvičenia môžete spokojne búšiť doma pred telkou.
Technika
Rozmanitosť krokových variácií v drytoolingu a zimnom lezení je podporovaná nástrojmi, ktoré na túto činnosť používame. Rôzne kroky, prekroky, oddychy a šialené pozície nájdete na internete alebo v inom príspevku. Teraz je dôležité aby ste vedeli , že čím širšou škálou pohybových variácií disponujete tým je to samozrejme lepšie. A odzrkadlí sa to aj v ľahkosti lezenia a posunu výkonnosti.
Motorický stereotyp nazívane ideálny stav riešenia pohybovej úlohy bez zbytočných pohybov a námahy. Je to dosiahnuteľný ideál, ktorý sa získava častým opakovaním.
Druhou stranou pohybu je viera v dobre umiestnenú zbraň. Každému sa môže strať, že sa hrot šmykne alebo sa stane niečo čo vás vystrelí smerom dolu. Našťastie aj s týmto sa dá niečo urobiť. Nehovorím o úplnej eliminácií rizika ale o schopnosti „cítiť zbraň“. Častým lezením v neistých krokoch získate zručnosť a lepší odhad. Ide o akési zžitie zo zbraňou. Podľa zvuku, chvenia zbrane, smeru pohybu, atd . sa naučíte odhadovať do akej miery sa na jednotlivý krok môžete spoliehať. Ideálne sú tréningy v traverzoch na skale s bezpečným dopadom ( napr. BA múrik )
Psyché
V drytolingu sa ku strachu z pádu, nanešťastie oprávnene pridáva strach zo zranenia zbraňou alebo mačkou. Tento blok mnohých fyzicky pripravených a potencionálne vysoko výkonných lezcov radí do mnohonásobne odlišnej, nižšej výkonnostnej triedy. Správnym tréningom techniky a niekoľkými bezpečnostnými opatreniami sa však vybitým zubom a štichom na tvári môžete hravo vyvarovať ( napr. ochranný štít alebo obalené hlavy zbraní ) . Nikdy sa však toto riziko nedá vylúčiť a každý by mal s ním pri drytoolingu počítať.
Preto netrénujte s lopatkami!
Podmienky
Miesto kde sa pripravujete je veľmi dôležité. Čím lepšie podmienky, tým lepší a rýchlejší rast výkonnosti. Môžeme to vidieť v mestách, kde je možnosť trénovať na upravených stenách ( BA, TN ). A pritom úprava stien nie je až taká náročná. Stačí podložiť staršie alebo horšie chyty podložkou presahujúcou veľkosť chytu, poprípade navŕtať do chytu dieru alebo pripevniť na stenu gumený chyt a drevo. V najhoršom prípade môžete trénovať, a to kvalitne v lezečkách. Toto je super na bouldrovkách, kde zbrane neničia pri páde podlahu. Na stenách si treba zbrane priviazať o pás repkou a aj keď sa budete trochu motať a prekladanie nôh bude váš najhorší krok, ale lepší tréning si nemôžete želať.
Každopádne netreba hľadať cestu ako sa to nedá ale ako to pôjde.
S podmienkami musíme spomenúť vlastnosti okolia pri tréningu. Drytooling je činnosť vykonávaná v zime a preto by bolo dobré občas vísť na tréning von. Veci, ktoré sa vám podaria na bouldrovke v teple sa nemusia dariť vonku. Zima je večný nepriateľ nášho výkonu ale ani zapotené dlane a litre potu nie sú nič moc. Preto trénujte aj vonku.
Držím vám drahý milovníci zimného lezenia palce pri vašej príprave na ľadové, mixové a iné zveriny. Nezabudnite však, že byť nabušený nie je všetko a skúste pred akciou skontrolovať dáky ten zúbok na šraube a pribaliť do bágla o nejakú tú ponožku navyše! Horám zdar
Andy Kolárik