Peter Čaplický
Minule som v Jamesáku informoval o niektorých možnostiach lezenia v provinciách Gansu a Qinghai. Dnes by som sa chcel viac venovať horstvám provincie Sichuan, ktorá je z hľadiska lezenia skutočne zasľúbenou krajinou.
Svojím reliéfom je podobná Nepálu. Skoro z ničoho tu vyrastajú vysoké hory, ktoré dosahujú už dosť famóznu výšku - viac než 7500 m. Smerom na západ sa krajina mení a veľmi prudko prechádza do tibetskej náhornej plošiny, popretkávanej vysokými horskými chrbátmi a hlbokými riečnymi tiesňavami. Lezecky sú všetky tieto oblasti celkom nepreskúmané a dá sa povedať, že okrem priestupov normálnymi cestami sú štíty nepoznané a mnohé nevylezené.
|
Min Shan
Táto oblasť je pomerne ľahko prístupná autobusom priamo z Chengde, hlavného mesta
provincie Sichuan. Východiskom je mestečko Songpan. Najvyšším štítom tohto pohoria
je Xue Bao Ding s výškou 5588 m. Na tento vrch sme v minulom roku uskutočnili lezeckú
mini expedíciu. Martin Gablík pekným sólovýstupom alpským štýlom dosiahol jeho
vrchol. Okrem hlavného štítu je v jeho blízkosti ďalších päť vrcholov s výškou
nad 5000 m. A pre milovníkov prírodných krás sú vo veľmi blízkom okolí dve
lahôdky: Údolie Jiu Zhai Gou a fantastická oblasť travertínových jazierok Huang
long.
Qionglai Shan
Ďalšou extrémne krásnou a pravdepodobne lezecky veľmi zaujímavou oblasťou je
oblasť pohoria Qionglai Shan s najvyšším vrchom Sigunian Shan. Toto pohorie dosahuje
výšku 6250 m. Štyri vrcholy Siguniang, podľa čínskej legendy štyri sestry, majú
postupne výšku 5355, 5454, 5614 a 6250 m. Najvyšší vrchol je severnej a
západnej strany opancierovaný obrovskými, niekoľko sto metrov vysokými žulovými
stenami, ktoré určite dodnes nie sú prestúpené. Výhodou pohoria je jeho relatívna
blízkosť k Chengdu (zhruba tristo kilometrov a potom ľahký trek na koňoch).
Daxue Shan
V tibetskom jazyku majú názov Najvyššie snežné hory. A skutočne, ich najvyšší
štít Gonnga Shan (7556 m), bol dlho považovaný za vôbec najvyšší štít na svete.
Naozaj je to obrovský vrch a strmí sa z planiny do výšky necelých 1600 m ako
obrovský ľadový kužeľ. V minulom roku sme sa v rámci expedície na Xue Bao Ding
vybrali aj na rekognoskáciu tejto hory, ale videli sme vlastne len časť vstupnej brány
ku jej svahom - jeden z najväčších ľadopádov sveta. Je to viac než kilometer
široký a skoro tisícpäťsto metrov vysoký extrémne strmý ľadový stupeň, ktorý
si v ničom nezadá s ľadopádmi v Himalájach.
Zvyšok masívu zostal v hustej oblačnosti ukrytý pred našimi očami v hustej
oblačnosti. Východiskom do tejto oblasti je dedina Moxi, ležiaca vo výške len niečo
cez 1600 m. Okrem Gonngy sa v oblasti nachádza ďalších 20 vrcholov, presahujúcich
6000 m. Pretože vrch ako skutočný stĺp čnie do neba, je skoro stále obkolesený
hustou oblačnosťou. Vplyvom silného monzúnu sú tu časté veľmi výdatné zrážky,
čo sme skúsili aj na vlastnej koži. Najlepšie obdobie na výstupy je pred monzúnom v
apríli až máji, alebo na jeseň v septembri až novembri. Vzhľadom na skutočne veľmi
extrémne počasie má tento vrch neblahú povesť a nedávno z jeho svahov lavína
zmietla skoro celú japonskú expedíciu.
Pretože Gonnga Shan sa veľmi dlho považoval za najvyšší štít sveta, prvé pokusy o
jeho vylezenie spadajú do obdobia dobývania Himalájí. Prvý výstup sa podaril
Američanom už v roku 1935.
Ostatné štíty však doteraz neboli v centre záujmu horolezcov. Ďalšie pohoria v
tejto najľudnatejšej provincii Číny ležia už hlboko vo vnútrozemí na hranici s
Tibetom. Charakterom patria medzi lezecky veľmi obtiažne a nepreskúmané horstvá.
Svojou výškou všetky presahujú 6000 metrov a sú naozaj výborným tipom pre tých,
ktorí túžia nielen po zážitku pri lezení, ale aj po radosti z objavovania.
|
Shaluli Shan
Pohorie Shaluli Shan vyrastá v oblasti, ktorá svojou severnou stranou zasahuje
Litangskú planinu. Táto severná časť predstavuje rozsiahlu priehlbeninu, zdroj
prítokov obrovských čínskych riek. Samotné pohorie dosahuje najväčšiu výšku
štítom Genyen (6204 m). Okolo neho sa týči množstvo skalných vrcholov a veží s
výškou nad 5000 m. Samotný Genien Feng je však bohato zaľadnený.
Prístup k nemu je po južnej sichuansko-tibetskej magistrále (skoro 800 km) a potom
ešte ďalších 50 km pešo k miestu B.C. O tom, že ide o pohorie, ku ktorému horolezci
prenikli len v poslednom období, svedčí fakt, že prvý výstup na Genien urobili
kórejskí horolezci v auguste 1987.
Chola Shan
Toto pohorie leží neďaleko mestečka Dege, jedného z centier tibetskej vzdelanosti. V
tunajších kláštoroch sú najväčšie zbierky tibetských drevorytov, ktoré sa
využívajú k tlači posvätných kníh. Je to jedno zo žijúcich centier tibetskej
civilizácie.
Oblasť Chola Shan má z horolezeckého hľadiska veľký význam, pretože relatívna
výška medzi úpätím hôr a ich vrcholmi je skoro 3000 metrov. Tiež zaľadnenie tejto
oblasti je mimoriadne bohaté. Ľadovce v pohorí Chola Shan majú tú zvláštnosť, že
nie sú vo svojej podstate ľadovcové rieky, ale ľadovcové jazerá s kruhovým
profilom. Ich povrch je mimoriadne rozorvaný a sú svojím charakterom považované za
jedny z najkrajších ľadovcových formácií na svete. Samotný vrchol Chola Shan (6188
m) bol prvýkrát vylezený v roku 1988 spoločným japonsko-čínskym tímom.
Xianre Ri
Posledným z vrcholov v provincii Sichuan, o ktorom by som vás rád informoval je 6032 m
vysoký vrchol Xianre Ri, ležiaci na rozhraní Tibetu, Sichuanu a Yunnanu. Okrem
vlastného štítu Xianre Ri je v jeho okolí ďalších päť vrcholov s výškou cez
5900 m. Pretože toto pohorie leží v oblasti s mimoriadnou eróziou, celé horstvo sa
vyformovalo do bizarných tvarov. Je popretkávané hlbokými, tesnými údoliami a
strmými zrázmi. Navyše táto oblasť je pod priamym pôsobením dvoch monzúnových
vetiev z južného Pacifiku a východnej časti Indického oceánu.
Aj napriek niekoľkým pokusom čínskych i japonských horolezcov všetky kopce v tejto
oblasti majú zatiaľ charakter panenských vrcholov. V ďalšom pokračovaní o horách v
krajine Stredu by som vás rád informoval o lezeckých možnostiach v provincii Yunnan a
o skalkách v Číne. Ale to hádam až po letnej sezóne, aby toho naraz nebolo veľa.
Aj keď viem, že v poslednom období zaznelo z úst našich lezcov málo slov spokojnosti
so servisom zo strany CMA (Chinese Mountaineering Association) i so spolunažívaním s
čínskymi horolezcami, myslím si, že treba mať na pamäti aspoň dve základné veci.
Prichádzajme do hôr so snahou vážiť si jeden druhého, aj keď máme celkom rozdielnu
reč a kultúru. K tomu len jedna poznámka o tom, čo sa mi veľmi osvedčilo v Nepále,
Tibete i Číne: znalosť niekoľkých základných slov v ich vlastnom, domácom jazyku
robí divy a otvára srdcia. Predtým, ako do týchto hôr pôjdete, skúste sa naučiť
slovíčka, ktoré sa dnes u nás veľmi nenosia - dobrý deň, ďakujem, prosím, do
videnia. Uvidíte, že aj z nevrlých Číňanov sa stanú ľudia, ktorí vám radi a s
úsmevom podajú pohár vody, či hrsť ryže. A ďalšia vec je tá, že hory sú tu na
to, aby nás horolezcov a ľudí čo ich tiež majú radi, vždy zbližovali a nie
rozdeľovali. Potom možno aj v horách Číny nájdete nielen krásne výstupy, ale aj
ľudí, s ktorými sa opäť radi stretnete.