Dvojica Paľo Jackovič – Jozef Skokan si začala tejto zimy popoliezať po severných stenách Vysokých Tatier. Doterajším výsledkom sú tieto tri cesty.

Forsage

25. 11. 1999
Po príchode na Brnčalovu chatu pokračujeme po krátkej prestávke pod Malý Kežmarský. Nastupujeme s hromadou železa pod stenu a ďalej do kotla. Keď začíname liezť prvú dĺžku, je 12.00 hod. Naťahujeme 40 m ľavým ypsilonom a pri menšej jaskynke odbočujeme doprava, čím načíname vlastnú cestu. V ten deň dáme ešte 2 dĺžky kvality VI A1 a pálime dole z tretieho štandu na pivo. Stmieva sa.

26. 11. 1999
Je deväť hodín sme na mieste a pokračujeme ďalej výrazným vinklom (asi za VI), ktorý vidno už od chaty. Ešte jedna dĺžka kútom zakončená vyhliadkovým štandom na nitoch. Hakenmajster vyráža a odbočuje mierne doľava. V našej úrovni naľavo sú kľúčové miesta Pochylého cesty. Po 20 metroch A2 sa stena na okamih položí a o chvíľu naliezame do rozbitého komína, ktorý je spoločný s Pochylým. Šutre uletujú spod rúk aj spod mačiek. Je to nepríjemná zábava. Po prelezení komína-kameňolomu cesta križuje Puškášov výstup. Zaštandujem v jaskynke a zlaňujeme mierne doľava, kde nájdeme miesto pre náš hotel „Slavo“. Vyhrabeme plošinu v snehu, zaliezame do stanu a varíme do úplného dotankovania.

27. 11. 1999, 7:00 hod.
Žumarujeme späť do našej línie po tenkých osmičkách. Začína sa predstavenie A3. Jednička, frend pod škridľu, jednička a ešte jedna. Dostávame sa do krásnych kútov, v ktorých si prídu na svoje naše frendy. Kúty nás po dvoch dĺžkach vyvedú na plošinku, z ktorej sa dá ľahko prejsť na Nemecký rebrík. Tvrdohlavosť nám káže pokračovať priamo na vrchol veže. Posledná dĺžka za VI a sme tam. Je 14.00 hod. Zostupujeme rebríkom a vlečieme za sebou to prasa, ktoré sa pohodlne nechalo ťahať našimi rukami celou stenou. Začíname zlaňovať z vrcholu Sczepanského veže po vlastných zlaňákoch. O hodinu sme pod stenou. Od hladu máme hmlu pred očami. Teraz môže začať proces oživovania pivnými infúziami a výborná zábava na chate s priateľmi do rána.

Tulák

26. 12. 1999
Po neobvykle dlhom spánku sa vymotáme z chaty a valíme sa závejmi pod stenu. Zatúlame sa až pod nástup našej dnešnej prechádzky a môžeme začať. Prvé metre vedú 5 m zostupom do trhliny medzi stenou a nafúkaným snehom. Až teraz môže Paľo začať liezť. Dve dĺžky nám zaberú zbytok dňa. Naše zimné prevedenie – A4.

27. 12. 1999
Ráno traverzujeme veľký snehový kužeľ nafúkaný pod kotlom smerom k nástupu. Keď som na mieste, vidím, odtrh vysoký 3 metra. Paľa nikde. Je mi jasné, že je zle. Dvesto metrov pod sebou dole svahom vidím postavu vyhrabávajúcu sa zo snehu. Valím dole ako sa len dá. Paľo je otrasený a kontroluje sa či je celý. Vyzerá to tak, že mu nič nie je, čomu sa mi stále nechce uveriť. Nasleduje otázka čo s načatými dĺžkami? Ideme liezť! Odpovedá, a terigáme sa späť hore lavíniskom. Je nám jasné, že kvôli lavínam nepolezieme až na vrchol Malého Kežmaráku a meníme plán kvôli možným prúserom pri zostupe. Vyžumarujeme na druhý štand a pokračujeme šestkovým nepríjemným lezením miestami A2 ďalšie 3 dĺžky. Zlaňujeme, aby Paľo svoje otrieskané telo, ktoré začína čoraz viac bolieť mohol uložiť na posteľ.

28. 12. 1999
Keďže sa môj spolulezec zdvihol z pelechu, pokračujeme ďalej a stena nás púšťa do ľahších partií, ktoré prebehneme rýchlo a stojíme pod vrcholovým blokom Bocekovej veže. V jeho ľavej časti kráča náš Tulák. Nad nami je previsnutá stena s trhlinou na frendy, ktorou sa dostávame prekvapivo rýchlo hore na ďalší stupeň kde zriadime štand. Špára pokračuje ďalej k našej obojstrannej spokojnosti a vyvedie nás až do ľahkého terénu, ktorým ešte 2 dĺžky doliezame na vrchol veže. Je tma. Zriaďujeme zlaňák a spúšťame sa potichu dole do Weberovky. Po dvoch hodinách sme pod kotlom v mieste, kde sa odtrhla lavína a je nám fajn.

Zanzibar

14. 1. 2000
Po nočnom výšľape vŕzgajúcim snehom prichádzame na chatku v Bielovodskej doline a rozhajcujeme pec na trenírkovú teplotu. Ráno sa prebúdzame na zimu a po čakaní na svetlo božie vyrážame. Prekonávame potok a derieme sa dvojvaječným snehom hore Mlynárikovým žľabom. Po pol hodine fučania sa otočím späť. Som 50 m nad potokom. Drina! Celé nám to trvá skoro 2 hodiny. Mokrí ako myši sa prezlečieme, naviažeme a naliezame. Je 9 hodín. Márne čakáme na slnečné lúče. Pravá časť steny, v ktorej robíme náš výstup, je stočená na sever. Rozbehovou mixovou dĺžkou za V sa dostávame na prvý výšvih na svah s divokým porastom. Brodíme sa spoločne ďalej asi 100 metrov pomedzi jarabiny, kosovky, smreky a limby a dostávame sa pod veľkú bariéru začínajúcu sa previsnutým pásom. Hľadáme jeho slabé miesto a púšťame sa ďalej 5 metrovým rozbitým kútikom. Jeho problém Paľo vyriešil A3, čo sme zdola nepredpokladali, ale pán Mlynárik si nedá nič zadarmo.
Dostávame sa do kolmých nepríjemných mixov, ktoré nás po 50 metroch hodia do ďalšieho pralesa. Štand na tukovej limbe a pre dnešok musíme končiť. Naliezli sme bez vecí na bivak s vedomím, že to dáme za deň. Optimizmus! Po zlanení na jednej z osmičiek zostupujeme spiacim pralesom k spodnému výšvihu. Tu uväzujeme druhé dvojča a sme dole. Ráno to vyšplháme po tiblockoch, ktoré som vzal len tak pre prípad.
Žumarovanie po 8 mm lane pomocou tiblocku je adrenalínový šport! Pri nevhodnom zaťažení tejto malej hračky strhávam oplet a z lana trčí duša. To isté sa nám stane obom niekoľkokrát. Hore na štande sa obaja zhodujeme: Posledný raz! Pokračujeme ďalej pomedzi limby k previsnutej 50 m vysokej skalnej stene, v ktorej nachádzame slabé miesto – šikmý zárez ubiehajúci sprava doľava. To je náš ďalší smer. Teraz už husto sneží. Po jeho prelezení sme opäť na veľkej plošine, z ktorej už vidíme vrchol a ľahším terénom sa „popásame“ smerom k hrebeňu. Sme hore. Po pohľade do Mlynárikovho žľabu sa vyhýbame kvantám snehu nahromadeným v jeho útrobách a zlaňujeme o limby pod stenu. Po prebrodení potoka sa otočíme späť a pozrieme na neho s patričnou úctou. Je to naša desiata cesta v jeho stene. Vďaka Ti Mlynárik!

Malý Kežmarský štít, Forsage, VI A3, 25. – 27. 11. 1999, prvovýstup, 15 hod.
Malý Kežmarský štít, Tulák z nížin, 26. – 28. 12. 1999, VIII+, prvé zimné prelezenie, VI+ A4, 17 hod.
Mlynárik, Zanzibar, VI A3, 15. – 16. 1. 2000, prvovýstup, 10 hod.