Marek Repčík vo svojom druhom prelezenom 8 céčku v ceste Harakiri v sektore El Recodo.
Foto: Ivan Žila
|
Dve 8 céčka za relatívne krátky čas. Ako si vysvetľuješ takýto úspech?
Po dlhom čase som v zime opäť trochu trénoval - hlavne posilovňa a lezenie v Havířove, vo Vrútkach na bouldrovke a doma. Dva týždne pred Španielskom som ochorel a popri tom som si zrejme celom oddýchol, pretože sa mi liezlo naozaj dobre. Prvýkrát som pôsobil na skalách inak. Doteraz vždy som liezol tréningovo 10 ciest denne a večer odchod s bandaskami. Takto sa pravdaže nič hodnotné vyliezť nedá a výkonnosť ide každým dňom dolu. Pre mňa síce môže mať obrovskú hodnotu 8a-čko, ktoré preleziem na konci tréningu a zabojujem v ňom, celkovo to ale nič neznamená a nik to neocení. Patrilo sa vyliezť niečo tažšie, takže som volil pohodu - ľahké rozcvičenie a 2-3 pokusy denne plus restdays. Tak málo metrov som síce na žiadnej akcii nevyliezol, ale oplatilo sa. No tie metre sme na záver Zeppelinom trochu dohnali.
Čo si myslíš o lezení tu v Chorre? Vyhovoval ti charakter ciest?
Lezenie mi sedelo perfektne. Väčšinou do previsu po oblinách a kvapľoch, dlhé kroky, sem-tam lišta. Teda to, čo trénujem. Väčšina ciest nie je taká vytrvalostná ako by sa pri ich dĺžkach mohlo zdať, čo mi opäť sedelo, lebo s vytrvalosťou som na tom bol dosť priemerne. No a celkové prostredie je úplne fantastické, oblasť má veľkú perspektívu. V klasifikácii je typický španielsky zmätok. Väčšinou v menej lezených cestách. Tie známejšie sú v podstate v poriadku. Ak chce niekto porovnávať výkony, musí poznať každú z vylezených ciest, lebo čísla môžu byť nepresné. Určite by pomohlo, keby do Chorra chodilo viac dobrých lezcov.
Sezónu si začal neuveriteľne. Aké sú tvoje ďalšie plány? Dostanú prednosť skaly pred pretekmi?
V lete by som mal dokončiť školu, ktorá mi zaberá strašne veľa času a rád by
som sa začal naplno venovať lezeniu. Bude to však predovšetkým otázka peňazí.
Momentálna situácia okolo sponzoringu na Slovensku je biedna. Aj môj jediný sponzor
SALTIC je z Čiech. Navyše som mal smolu v lotérii okolo reprezentačného družstva SHS
JAMES. Nedostal som sa medzi siedmich najlepších lezcov na Slovensku s podporou 50.000
Sk, ktoré by mi veľmi pomohli so zabezpečením sezóny. Podľa mňa to bol prehnane
rýchly prechod na nový systém, o ktorom nikto dopredu nevedel. Minuloročné výstupy
by vyzerali určite inak a bude pre mňa problém udržať krok s takto podporovanými
lezcami.
Na skalách chcem určite skúsiť ďalšie ťažké cesty. Z dostupných 8c-éčiek cesty
v Ospe a na jeseň znova Španielsko a cesta Onda Vital 8c+ - veľmi pekné a hlavne
leziteľné. No a samozrejme Višňové, kde mám stále čo liezť. Z pretekov pôjdem na
bouldering do Francúzska a Talianska, celý Slovenský pohár a pravdepodobne dve kolá
sveťáku.
Skús porovnať hodnotu výkonu na pretekoch a na skale. Čo je pre teba cennejšie?
Preteky sú uplne iné. Máš jeden pokus a dosť, za každú chybičku sa platí. Môžeš byť v dobrej forme a dopadneš zle. Na skalách je dosť času, nelezie sa pod takým tlakom. Výkony lezcov sú aj v rovnakých cestách rozdielne a veľmi ťažko objektívne ohodnotiteľné. Doteraz som sa sústredil hlavne na preteky, dobrý výsledok sa mi zdá byť hodnotnejší, najmä z psychickej stránky. Navyše vyladiť formu práve na deň pretekov je podstatne ťažšie jako na skale. Skala má ale úplne iné čaro a hodnotu, záleží ale na štýle akým sa lezie.
Kedy sa dočkáme jedenástky na Slovensku?
Náš projekt vo Višňovom je určite ťažší ako cesty, ktoré sme v Chorre liezli, je ťažší ako Bronx 8c+ aj ako céčka v Ospe. Tento rok ho chce vážnejšie skúšať Pólo Kořán, ktorý tiež tvrdí, že je to najťažšie čo zatial liezol. Ak sa to niekomu podarí, to už nebude krok dopredu, ale dokonca skok. V odhadoch komu som opatrný, je to už o niečom inom. Je veľmi dobre, že tu niečo také vôbec máme.