Ženská záležitosť
(Jamesák 1999/5)

Iveta Svrčeková

Trinásteho apríla tohto roku odlieta 11 žien do Nepálu. Päť nás je zo Žiliny a to naša vedúca expedície A. Čaplická, M. Nováková, V. Michaliková, I. Karchová a ja, z Kysuckého Lieskovca je Ľ. Kečková, z Bratislavy J. Medžová, zo Zvolena M. Gablíková s dcérou, z B. Bystrice M. Meleková a J. Lišaníková.

V Káthmandu si na letisku vybavíme vstupné víza. Naša vedúca Anička Čaplická potom zariadi povolenie na treking, povolenie na kopec, letenku do Lukly, za všetko zaplatíme nemalé poplatky. Odlietame do Lukly, odkiaľ sa už začína náš peší pochod. Prvé dva dni máme osem nosičov, neskôr štyri jaky. Každá z nás si však nesie batoh. Máme nové batohy od firmy Trek Sport a sme s nimi veľmi spokojné. Ideme jedným z najnavštevovanejších údolí Dudh Kosi, trasa vedie pod najvyššiu osemtisícovku sveta Mont Everest. Denne päť až osem hodín chôdze, snažíme sa nenastúpať viac ako odporúčaných 500 výškových metrov denne, kvôli dobrej aklimatizácii. Po každých nastúpaných 1000 - 1300 metroch máme deň odpočinku, aby sa organizmus mohol adaptovať na výšku. Ide s nami nepálsky sprievodca Hila Tashi. Cez horské osady Phagding, Namche Bazar, Tengboche, Periche sa dostávame do Lobuche. Počasie nám praje. Máme jasno, iba k večeru sa občas zatiahne a padne hmla, ale v noci je už obloha plná hviezd. Nakoľko náš finančný rozpočet je značne obmedzený, šetríme, kde sa dá. A tak najskôr z vody, ktorú sme si síce dezinfikovali tabletkami, ja i niekoľko ďalších, dostávame hnačky. Nasadíme si lieky. Až po pár dňoch nás to začína prechádzať, a tak šlapeme tieto dni len na suchých zemiakoch, ryži, čaji. Z Lobuche podnikáme aklimatizačný výstup na 5545-metrový Kala Patar. Vyšlo nás tam desať žien. Nie je to zaľadnený kopec, ale predsa je to výška, s ktorou nemajú všetky z nás skúsenosti. Z vrcholu máme krásny výhľad na Mount Everest, ktorý je od nás vzdialený 10 kilometrov vzdušnou čiarou, ďalej Nuptse, osemtisícovku Lhotse, Pumori.

Z Lobuche sa vrátime späť do osady Periche, odkiaľ už naša cesta vedie do základného tábora pod Imja Tse (nazývaný tiež Island Peak) s nadmorskou výškou 6189 metrov. Štít je jedným z vrcholov, ktoré tvoria južný hrebeň Lhotse Shar a patrí medzi 18 trekingových vrcholov, na ktoré je možné v Nepále vystúpiť. Poplatok za tento kopec je stanovený na 300,- USD a povolenie je potrebné vybaviť ešte v Káthmandu. Cesta, ktorou chceme vystúpiť na vrchol, je hodnotená obtiažnosťou PD (not very hard). Základný tábor sa nachádza v nadmorskej výške 5087 m. Ďalší deň oddychujeme a pripravujeme sa na výstup. Som rozhodnutá, že chcem ísť bez postupového tábora, ktorý si tu veľa skupín stavia. Zo základného tábora vyrazíme o 2.30 hod. v noci - ja, Anička, Ľubica, Irena, Monika, Jana a náš sprievodca. Vlada spala v postupovom tábore. Jena vyrazila o 22. hod. spolu s pár Čechmi. Ostatným nie je v týchto výškach veľmi dobre, a tak ostávajú v základnom tábore. Kráčame za svetla čeloviek.

Terén nie je tažký, najskôr strmo hore chodníkom v suti, neskôr preliezame cez skalné rebrá ťahajúc sa doprava, trasu nám ukazujú skalní mužíci. Na ľadovci sa s nami rozlúčia Irena s Janou, ktoré sa rozhodnú, že už ďalej nejdú. Dávame na seba horolezecké úväzy, na skeletové topánky pripneme stúpacie železá a naväzujeme sa na laná. Ja sa naviažem s Jenou (ktorú sme došli) a s Ľubicou. Za nami idú na druhom lane naviazaná Anka, Monika a Hila Tashi. Ľadovec zatiaľ nie je strmý, sú tam však trhliny, takže musíme dávať pozor. Náš postup sa zastaví pod strmou ľadovou stenou, kde sú natiahnuté fixy, musíme čakať. Zdržíme sa tam aspoň hodinu. Náš sprievodca vraví, že je už dosť neskoro. Skupina pred nami sa vracia, je tvrdý ľad. Naliezame už iba Jena, ja a Ľubica, ktorá sa po pár metroch tiež vráti. Zapnuté jumarom na fix stúpame s Jenou pomaly vyššie. Zrazu vidíme dvojicu, ktorá zostupuje - vodca so svojim klientom. Vodca ruší fixné laná, po ktorých sme chceli prekonať strmú ľadovú stenu. Zlaňujeme tiež dolu. Nemáme so sebou dosť materiálu. Zídeme do základného tábora. Rozhodneme sa, že urobíme ešte jeden pokus. V základnom tábore ostávame ja, Jena, Ľubica, Martina a Mirka. Nechali sme si tu len dva stany. Ostatné ženy zišli dole do Chukungu. Oddychujeme. Večer začne drobno snežiť. Budíček máme o polnoci. Ešte v stane sa poobliekame. Oblečenie od svetoznámej firmy Big Pack, ktoré sme dostali cez slovenskú outdoorovú predajňu Tramtária, máme vel'mi kvalitné, pohodlné a dokonale chrániace proti nepriaznivým poveternostným podmienkam. V batohu mám zbalený horolezecký úväz, stúpacie železá, horolezecký cepín, jumar, karabíny, osmu na zlanovanie, lano, náhradné rukavice, okuliare, čaj v termoske, niečo na zjedenie. 0 1. hodine v noci vyrazíme. Trápi nás zatiahnutá obloha. Bojíme sa, aby sa nepokazilo počasie. Mirka, Ľubica a Maťka nás odprevadia po prvý výškový tábor v 5280 metroch. Ďalej pokračujeme nocou už len ja, Jena a Hila Taschi. Pred nami sú akurát Japonci s dvoma vodcami, potom vidno svetielka až hodne hlboko v tme pod nami. S prvým brieždením sa na posledných skalach obliekame do horolezeckých sedačiek, na skeletové topánky pripíname stúpacie železá. Malé občerstvenie a vyrážame na ľadovec. 0 8.30 hod. sme pod strmou ľadovou stenou, v ktorej skončil náš pokus pred dvoma dňami. Asi 20 metrov ešte lezieme voľne. Potom vodcovia pred nami idúcej skupiny naťahujú fixné laná. Stúpame strmo hore. Ľad je dosť tvrdý, triešti sa pod každým seknutím cepínom. Ale obe s Jenou máme kvalitné stúpacie železá - ja Austria Alpin, Jena Charlety, a tak nemáme problémy vo výstupe. Samozrejme výška robí svoje, a tak často oddychujeme. Strmá ľadová stena zostane za nami a my sa ocitáme na hrebeni, ktorý už v miernom stúpaní vedie až na vrchol. 0 10. hod. stojíme na vrchole Imja Tse (6189 metrov). Po deviatich hodinách stúpania strmo hore a vyše tisíc výškových metroch prevýšenia. Vyčasilo sa, je len menšia oblačnosť. V diaľke vidíme Makalu, Ama Dablan, Nuptse, za nami sa týči vrchol Lhotse a Lhotse Shar a veľa ďalších, mne neznámych štítov. Na vrchole sa zdržíme pol hodiny. Ešte posledný pohľad na vrchol a ide sa späť. Na fixná lano si zapnem zlanovaciu osmu a pomaly sa spúšťam dole, zopárkrát sa poprepínam na ďalší fix, až stojím pod strmou ľadovou stenou. Zostúpime po ľadovci k prvým skalám, kde čosi zjeme. A zostupujeme ďalej strmo dolu, až sme o 14. hodine znova v základnom tábore pri stanoch. Baby, ktoré nás tam čakajú, sú prekvapené, že sme už dole. Majú radosť, že sa nám to podarilo. Ja som pevne rozhodnutá, že idem ešte dolu do Chukungu. Nemám už čo jesť, pol balíčka zemiakovej kaše a čaj - to je všetko, čo mi zostalo. Za hodinu máme základný tábor zbalený. V Chukungu oslávime výstup, baby kúpia dve ťapky nepálskeho rumu, ktorým si prilepšujeme čaj. Lodgiou Island Peak znejú i slovenské ľudové piesne. Cez Dingboche zídeme do Periche, kde každá z nás dostane od nášho sprievodcu biely šál pre šťastie. V najvyššie položenej škole v oblasti ľadovca Solo Khumbu v Pangboche (3700 metrov) rozdáme deťom písanky, pastelky, perá, kriedy, fixky, vitamíny, zdravotné potreby, ktoré sme priniesli zo Slovenska (darovala Slovenská únia žien), Z Lukly odlietame späť do Káthmandu. Tam máme ešte naše plánované stretnutie s nepálskymi ženami.

Z Káthmandu sme mali odletieť 10. mája. Pre poruchu lietadla sa náš let oneskoril, a tak do Frankfurtu priletíme namiesto plánovaného 11. mája až 14. mája.