Horolezecká sezóna 1999
Najvyššie Trango
(Jamesák 2000/1)

Igor Koller

V slovenskom horolezectve bolo roku 1999 určite cítiť oživenie v mnohých oblastiach. V horách bola predovšetkým v zime aktivita veľmi vysoká a som presvedčený, že naozaj len veľmi zlé počasie v Alpách zabránilo vážnym výkonom a aktéri sa museli uspokojiť s dobrými výstupmi v Tatrách. V lete toho bolo menej, no po dlhej dobe sme sa vďaka novej ceste na Trango dočkali vážneho výstupuv Himalájach. Prelom do roku 2000 sa veľmi výrazne prejavil v zmenách v systéme reprezentačných družstiev i hodnotenia najlepších výstupov. Či pomôžu rozvoju nášho športu ukáže budúcnosť, ale boli urobené v najlepšej viere pre túto myšlienku.

Nevelehorské terény

Podrobne spracovaná sezóna v tejto kategórii je náplňou článku Slovenské skalky od Vlada Lineka. Niesla sa v znamení previsnutej a pre klasikov aj dosť kontraverznej oblasti Višňové. Pre slovenské športové lezenie je však Višňové iste prínosom. Vytvorilo výbornú atmosféru, prinieslo pravdepodobne najťažšiu cestu u nás, typ lezenia dlhých silových ciest, aké u nás chýbali. Aj možnosť dôležitej konfrontácie hlavne s českými lezcami. Hoci paradoxne chýba porovnanie s podobnými cestami na východe Slovenska na Turniskách. Kto teda prvý prelomí túto malú izoláciu, Beránkovci či Repčíkovci? Obidvom skupinám by to bolo na osoh. K Višňovému treba povedať, že jedným z hnacích motorov tejto oblasti bol a je Marek Repčík, kde tohto roku urobil prvovýstupy Baskervil 10-/10, Šaman 9+, preliezol Abadžikru 10/10+. Jeho plány na tento rok siahnuť na stupeň 8c a možno i vyššie sú preto celkom reálne.
Pri výbere ocenených výstupov z viacerých kvalitných a čo do obtiažnosti len málo sa líšiacich ciest, to nemala komisia alpinizmu jednoduché. Ale nakoniec sa rozhodla aj po vyjadreniach samotných lezcov udeliť tri čestné uznania. Prvé za výstup Andreja Chrastinu Mr. Checki, 8b+, v Siurane, ktorý bol aj lezcami vysoko hodnotený nielen pre obtiažnosť, ale aj pre rýchly spôsob prelezenia. Ocenené bolo aj prelezenie cesty Akumulátor v Teplických skalách, ktoré si Chrastina cení vyššie ako výstup v Siurane a pokladá ho za kvalitné 8b+. A tretím oceneným je Panter, 10+, Juraja Repčíka, ktoré by malo byť potvrdením najvyššie dosiahnutej obtiažnosti na Slovensku. V hre však boli aj ďalšie prelezy, ktoré sú na veľmi podobnej úrovni a komisia vysoko hodnotí tieto výkony. Ide o prelezy cesty Missink Link, 8b+, v Ospe Marekom Repčíkom a Petrom Cáderom, 1. PP prelezenie cesty Zlodej čas, 10/10+, na Turniskách Dušanom Beránkom a 2. prelezenie Cesty na dno, 11 a/b, v pieskovcovej oblasti Dolní Žleb rovnako Dušanom Beránkom.
K ďalším dobrým výkonom patrí 1. prelezenie Staroby z krku, 10, na Šturci Rasťom Šulíkom. Tento stupeň potvrdil Rasťo už v decembri 1998 prelezením cesty Black Heart, 8b, v Thajsku. Tú istú cestu v marci 1999 zvládol aj Tomáš Stejskal, ktorému sa celkom darilo aj v snahe o Greed, prvého 8c pre nášho lezca. Na inom mieste sa dozviete, že Tomášova snaha o túto hranicu sa premenila na skutočnosť pred pár týždňami v španielskom El Choro. K najlepším ženským výkonom na skalkách patrí Záhada, 9, ktorý na Šturci zdolala Katka Fickuliaková. Po jej návrate z dlhého pobytu v Amerike a Austrálie môžeme dúfať, že zas bude mať kto dvíhať latku obtiažnosti, ktorá je postavená vo svete, ale aj v susedných Čechách oveľa vyššie a aj Katka už v minulosti zvládla 9+.

Vysoké Tatry

Práve v zimných Vysokých Tatrách sa najviac prejavila aktivita našich horolezcov. Napriek nie ideálnej zime je výpočet hodnotných výkonov veľmi dlhý, ako si to môžete podrobne pozrieť v prehľade zimnej sezóny v Jamesáku 3/1999. Lezci mali silnú motiváciu z rôznych dôvodov, príprava na Alpy, snaha o dokončenie prvovýstupov či hľadanie nových štýlov v mixovom lezení a rýchle prelezy dlhých ciest. Myšlienky na Eiger boli hnacím motorom hlavne dvojice Paľo Jackovič a Jozef Skokan, ktorá mala naozaj výbornú bilanciu a perfektnú formu. Na Malom Kežmaráku robili nové cesty a bleskové prelezy vo veľkom tempe a štýle. Najskôr zopakovali cestu "Svobodová - Rybička - Šmíd", klas. V- A4, na Ušatú vežičku, nasledoval prvovýstup "Tibetská cesta", klas. VI A4, Ae za 19 hodín čistého lezenia, potom za 9 hodín prefičali cestou Ondreja Pochylého a spol. v ľavej časti Pavúkovej veže, klas. V+ A3 a posledným výborným výkonom Jackoviča so Skokanom na Malom Kežmaráku bola Direttissima Bocekovej veže, V+ A3, ktorú vyliezli 27. - 28. 2. 1999 za 16 hodín. Komisia alpinizmu čestným uznaním ocenila ich rýchly jednodenný prelez cesty Pankiewicz - Wolf v ľavej časti V steny Mlynárika, klas. VI A3, Ae, keď liezli pôvodný priamy smer, ktorý bol pri 1. zimnom prelezení obídený zľava.
Na mixové lezenie sa zameral Jano Svrček s Vilom Jakubcom, ktorí tiež pôsobili v S stene Malého Kežmarského štítu, kde urobili dva prvovýstupy až do M7+. Ale ich asi najlepším výkonom je nová cesta Temné sily nad nami v SZ stene Pustej veže, klas. VI M7-. Práve ich pokusy o zavedenie klasifikácie mixov, aj keď nemusia byť vždy presné, sú tiež prínosom k tatranskému lezeniu. Tu by bolo dobré vytvoriť určité štandardy podľa známych zimných ciest a skúsiť tiež oklasifikovať staršie extrémy tohto druhu, medzi ktoré patria napríklad komíny Poľskej cesty a Marekov komín na Vežu Železnej brány, ktoré v zime 1981 za jeden deň po zbraniach preliezli Stano Glejdura a Igor Koller a tento výstup nebol doteraz zopakovaný.
Mixy a rýchly štýl boli aj heslom Joža Santusa a jeho spolulezcov pri ich záťahoch v Bielovodskej doline a špeciálne v S stene Veľkého Žabieho štítu. Čestným uznaním bolo ocenené 2. prelezenie cesty Križovcov, V+ A3, či skôr A2, ktoré urobil Santus s Rudom Hajdučikom 23. 1. 1999 za 9 hod. Jožo Santus ako asi najlepší mixový špecialista by mohol prispieť k sprehľadneniu ich klasifikácie a využiť i skúsenosti zo zimného Škótska. Ale pravdaže musel by chcieť a musel by sa viac podeliť so svojimi znalosťami s ostatnými lezcami, najlepšie cez Jamesák. Snáď sa dočkáme túto zimu.
Samostatnou kapitolou tatranskej zimy je pôsobenie Ferka Compela na Malej Ľadovej veži. Výsledkom veľmi tvrdého osobného nasadenia sú dva prvovýstupy, Mai Piu, klas. VI A3, ktorý urobil s Janom Čechom a El Niňo, klas. VII- A2, ľad 90 stupňov, kde veľa úsekov liezol sólo a cestu aj sólo doliezol, ale s použitím fixných lán v najťažšej skalnej galérii. Tomuto výstupu udelila komisia po dlhej diskusii čestné uznanie, ako ocenenie veľkého individuálneho výkonu a nasadenia Compela, aj keď použitie fixných lán v Tatrách bolo tou spornou stránkou výstupu a tento štýl iste nepatrí k progresu ani dnes, ani do budúcnosti. Tento i ďalšie výstupy teda čakajú na súvislé prelezenie a môžu byť typy na najvážnejšie podniky pre túto zimu.
Z ďalších vážnych výkonov tatranskej zimy treba spomenúť výstupy Milana Kučeru a jeho spolulezca Kopolda. V dňoch 29. - 31. 12. 1998 vyliezli Šabľu, VI+ A2, na Malom Kežmarskom štíte. Výborný je jednodňový prelez Michalovej cesty, V A4, vo V stene Lomnického štítu dňa 6. 1. 1999 i prelez Jackovičovej cesty, VI A4, ľavou hranou PP variantu dňa 15. 1. 1999. Ich pokus 20. - 22. 1. 1999 o prelezenie Jackovičovej Direttissimy v SV stene Stredohrotu skončil po prelezení kľúčovej dĺžky pádom Kopolda s jedničkou a jeho zranením. Celkom zaujímavá aktivita.
V tatranských ľadoch sa napriek mnohým výstupom neudialo nič prevratné. Za zmienku stojí sólo Dina Kuráňa Bratislavským ľadom na Rohovom hrebeni, aj keď to nebolo prvé sólo tohto známeho ľadu.

V lete sa toho v Tatrách udialo oveľa menej. Komisia sa zaoberala možnosťou oceniť nonstop prechod hlavného hrebeňa Vysokých Tatier Vladom Plulíkom, ale vzhľadom na technickú obtiažnosť letného hrebeňa sa rozhodla tento zaujímavý výkon nehodnotiť. Zimné sólo hrebeňa bolo oveľa vážnejšou záležitosťou a dostalo sa mu najvyššieho hodnotenia, vyššieho, ako napr. tohtoročnému prvovýstupu na Trango. Chcem tým len zdôrazniť, že nejde ani o mená, ani o kategóriu hôr, ktoré sú dôležité, ale len o úroveň horolezeckého výkonu. Zo zaujímavých výkonov prinášame nasledovný výber. Dino Kuráň s Mirom Stoličným urobil asi len 2. voľné prelezenie Dieškovho komína, 8, na Jastrabej veži, štýlom OS. Dino si cení aj 2. voľný prelez Pochylého cesty, 8, na Pravú vežu vo V stene Kolového štítu, ktoré sa mu zdalo ťažšie, asi za 8+. Maťo Heuger a Ivan Štefanský urobili 28. 8. 1999 1. voľné prelezenie Direttissimy Bocekovej veže, 7/7+, na Malom Kežmaráku, čo je podľa nich celkom vážny alpinizmus. Paľo Jackovič, Jožo Skokan a P. Belicza vyliezli 12. 9. 1999 novú cestu v JZ stene Východného Železného štítu, 7-. Zaujímavé sú i Jackovičove sóla, napr. 2. prelezenie cesty Drlík - Mačák, V A4, v SZ stene Prostrednej Slavkovskej bašty dňa 11. 9. 1999. A v poľskej časti Tatier vyliezol Miro Stoličný štýlom OS Ľavý pilier na Kazalnicu doprevádzaný nestarnúcim Ferim Piačekom.

Stredné veľhory

Zima bola charakterizovaná katastrofálnym počasím, ktoré neumožnilo realizovať žiaden z mnohých smelých alpských plánov. Ani v lezení ľadov sme nepokročili, ak nerátame cenné skúsenosti, ktoré lezci získali v takých centrách ľadového lezenia, ako je Argentiere la Bessee, Chamonix či Val Saverenche v Taliansku. Aj vďaka tomuto cielenému snaženiu sa tento rok podarilo prelomiť bariéru obtiažnosti a zdolať ľady klasifikácie VI/6+! Pri troche šťastia bude tento trend istotne pokračovať aj vo veľkých alpských stenách. V lete bolo aktivity v Alpách menej. Marmoladská dvojica z TREK SPORT tímu Igor Koller a Miro Piala bojovala osamotená v studenej južnej stene. Podaril sa im 5 dĺžkový prvovýstup Milénium v Gorbiho stene, kde Miro voľne preliezol najťažšiu dĺžku za 9, možno i trochu viac. Ich hlavný cieľ Fram sa s prehľadom ubránil zimou a vodou a ostáva malou nočnou morou do budúcnosti. Lepšie počasie bolo v perfektnej skalnej oblasti Rätikon, kde pôsobilo viac družstiev. Voľný prelez niektorej cesty za 9+ zatiaľ odolal, ale všetci sa plánujú vrátiť. Niekoľko výstupov z tejto oblasti: Cesta Galadriel, 8-, 11 dĺžok, OS, Vlado Linek  a Miro Piala. Via Acacia, 9+, 9 dĺžok, AF, tá istá dvojica, Mirovi sa podarilo jednu dĺžku za 9+ vyonsajtovať. Cesta Schwiezerzoo, 8+, 7 dĺžok, OS, tá istá dvojka. Dušan Beránek a Vlado Dzuroška vyliezli Kasamu, 8-, 5 dĺžok, OS a Schatilu, 9, 5 dĺžok, AF.

Yosemity

Sú tak trochu samostatnou kategóriou so silne špecifickým lezením i podmienkami. Výsledky jesenného pôsobenia dvojice Martin Heuger Nosatý a Ivan Štefanský Zubatý máte iste v dobrej pamäti z posledného čísla Jamesáka. Z dvoch vážnych bigwallov má zrejme vyššiu hodnotu nezdevalvovaný a málo lezený The Cosmos, VI 5.8 A4, ako známejšia cesta Lost in America, VI 5.9 A4, ktorá ešte nedávno bola A5. V každom prípade sú to ďaleko najťažšie cesty tohto typu a v tejto oblasti vylezené našimi lezcami, preto dostali obidve čestné uznanie komisie alpinizmu. Pravdaže z medzinárodného hľadiska je takýchto výstupov v Yosemitoch za rok niekoľko desiatok, ale vylezené cesty budú odpichom do ďalších podobných a významnejších záležitostí nielen pre túto dvojicu.

Najvyššie veľhory

Prvovýstup na Great Trango cez Pulpit dostal tohto roku najvyššie ocenenie Výstup roka. Jaro Dutka a českí lezci Ivo Wondráček, Tomáš Rinn, Pavel Weisser a Michal Drašar vyliezli jednu z najlogickejších línií v tejto oblasti, ktorá už odolala predchádzajúcim pokusom. Sústava strmých 2100 metrov vysokých pilierov za VII- A2. Po dlhých rokoch himalájsky výstup, ktorý je jednou z alternatív, ako vyliezť cestu s jasným medzinárodným významom a vysokou športovou hodnotou. Nie, nie je to absolútna svetová špička v tejto oblasti, dnes sa podobné výstupy lezú aj čistejšie či v menších družstvách. Vyliezť takú cestu vo dvojke a čistým alpským štýlom by bola úplna bomba a snáď sa dočkáme aj takéhoto výkonu. Pretože smer i spôsob sú ukázané.

Zmeny vo vrcholovom alpinizme

Spomínal som ich už na začiatku. Tieto zmeny boli dlhšie diskutované, spomeňte si na jarnú manínsku diskusiu. Majú jediný cieľ, pomôcť slovenskému horolezectvu, rozvíriť jeho trochu stojatejšiu hladinu. Výrazom je koncentrácia podpory na menej ľudí so snahou o jej maximálnu efektívnosť i prehľadnosť. Sú to zmeny dosť veľké. Nebudú sa vyhodnocovať výstupy roka, ale udeľovať Strieborná a Zlatá karabína za výnimočné športové výkony. Bude sa vyhodnocovať Horolezec roka so širším než len výkonnostným hľadiskom. Štatúty sú na konci tohto článku a predpokladá sa ich schválenie na VZ nášho spolku. Zmena je aj v systéme výberových družstiev, kde je podpora v podobe dotácie 50 000.- Sk koncentrovaná na členov reprezentačného družstva a družstva juniorov. Juniori budú vyhodnocovaní polročne, reprezentačné družstvo je nominované na celý rok. Kladné i záporné stránky tohto nového systému ukáže budúcnosť a nikde nie je napísané, že sa nebude korigovať pre dobro veci. To má na zreteli tak komisia alpinizmu, ako aj vedenie nášho spolku.

Výstupy roka 1999:

Nevelehorské terény:
- Španielsko, Siurana, Mr. Checki, 8b+, Andrej Chrastina, február 1999, čestné uznanie
- Teplické skaly, Akumulátor, 11b/c (8b+), Andrej Chrastina, 29. 8. 1999, čestné uznanie
- Višňové, Panter, 10+, 2. prelezenie, Juraj Repčík, október 1999, čestné uznanie

Vysoké Tatry:
- Vyšný Žabí štít, S stena, Cesta Križovcov, V+ A2, 23. 1. 1999, Rudo Hajdučik a Jozef Santus, čestné uznanie
- Malá Ľadová veža, S stena, El Nino, VII A3, prvovýstup, dolezené sólo 28. 2. 1999, František Compel, čestné uznanie
- Mlynárik, V stena, 1. zimné prelezenie originálnej cesty Pankiewicz - Wolf, VI A3 Ae, Pavol Jackovič a Jozef Skokan, 13. 3. 1999, čestné uznanie

Stredné veľhory:
- Yosemity, El Capitan, The Cosmos, VI 5.9 A4, 12. - 14. 9. a 17. - 23. 9. 1999, Martin Heuger a Ivan Štefanský, čestné uznanie
- Yosemity, El Capitan, Lost in America, VI 5.9 A4, 5. - 10. 10. 1999, Martin Heuger a Ivan Štefanský, čestné uznanie

Najvyššie veľhory:
- Karakoram, Veľké Trango, prvovýstup cez Pulpit More Czech Less Slovak, VII-, A2, vrchol dosiahnutý 29. 7. 1999, Jaroslav Dutka, Michal Drašar, Tomáš Rinn, Pavel Weisser, Ivo Wondráček, výstup roka

Finančné ceny za výstupy roka 1999:

M. Heuger, I. Štefanský, J. Dutka po 5000.- Sk, A. Chrastina 2000.- Sk, J. Repčík, R. Hajdučik, J. Santus, F. Compel, P. Jackovič, J. Skokan po 1000.- Sk.

Reprezentačné družstvá pre rok 2000

Reprezentačné družstvo: Dutka Jaroslav, HK James Trenčín, Heuger Martin, Slávia Filozof Bratislava a TREK SPORT tím, Chrastina Andrej, Sokol Žilina, Piala Miroslav, Manín Pov. Bystrica a TREK SPORT tím
Reprezentačné juniorske družstvo: Repčík Juraj, HK Exkrement Martin, Stejskal Tomáš, Vertikal Patrónka Bratislava, Štefanský Ivan, Slávia UK Bratislava
Širší výber juniorského reprezentačného družstva: Bucheň Július, Doležaj Peter, Michalko Tomáš, Rác Tomáš, Tomanová Petra
Širší výber reprezentačné družstva: Beránek Dušan, Cáder Peter, Compel František, Dvoršťák Miroslav, Fickuliaková Katarína, Hromádka Tibor, Kmoško Peter, Kuráň Dionýz, Nyeki Richard, Packo Pavol, Repčík Marek, Santus Jozef, Skokan Jozef, Šulík Rastislav