Skialpinizmus pohľadom ochranárov

Text: Peter Bačkor
Mapky: Ing. Roman Bystrický

Na Slovensku sa čoraz väčšmi dostáva do popredia (relatívne) nový druh športu, skialpinizmus. Zjazdové lyžiarske trate sú preplnené lyžiarmi a tak ,,dobrodruhov na lyžiach“ lákajú strmé terény k zjazdu v panenskom snehu. Jedným z pohorí, kde sa tento šport vykonáva, sú Nízke Tatry. Poskytujú výborné podmienky v nenáročnom aj veľmi náročnom teréne a tak ich čoraz viac vyhľadávajú profesionáli aj amatéri, ktorým tento šport učaroval. V tomto článku sa pokúsime vysvetliť, ako je to vôbec so skialpinizmom v Národnom parku Nízke Tatry (ďalej len NAPANT) z pohľadu ochrany prírody. Jednoducho povedané, čo sa smie a čo nie.

Súčasná ochrana prírody na Slovensku vychádza zo zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. Tento zákon nadobudol platnosť 1. 1. 2003. Ochrana prírody sa delí na územnú, druhovú a špeciálnu. Nás v súvislosti so skialpinizmom v NAPANTe bude predovšetkým zaujímať územná ochrana prírody. Územná ochrana má päť stupňov. V národnom parku platí vo všeobecnosti tretí stupeň, v prírodných rezerváciách štvrtý alebo piaty (najvyšší stupeň). Všetky aktivity, ich podmienky a rozsah využitia, ktoré sa v národnom parku môžu vykonávať, či už ide o turistiku, horolezectvo, táborenie a skialpinizmus určuje Návštevný poriadok Národného parku. Tam sú zakotvené výnimky na činnosti, ktoré by sa ináč nedali vykonávať tak, aby sa neporušila platná legislatíva. V návštevnom poriadku je presne popísané, kde sa skialpinizmus môže vykonávať, čo sa premietlo do vymedzenia prírodného prostredia, kde je tzv. ,,skialpinistický areál“. Trochu si ho priblížime. Celý skialpinistický areál zaberá centrálnu časť NAPANT-u. Hranica začína v doline Trangoška, potom pokračuje po zelenom turisticky značenom chodníku (ďalej len TZCH) k chate Milana Rastislava Štefánika. Odtiaľ po zimnom tyčovom značení na hrebeňovú partiu Ďumbiera až ku kóte Krúpova hoľa. Potom schádza zo sedla Pod Krúpovou do Širokej doliny. Ďalej zaberá všetky svahy na severnej strane Nízkych Tatier od Širokej až po dolinu Tri vody. Hranica potom pokračuje z Troch vôd po žltom TZCH do sedla Poľany a odtiaľ po hrebeni na kótu Dereše. Z Derešov hranica schádza na juh po žltom TZCH do sedla Príslop a odtiaľ na Srdiečko a Trangošku. Pohyb na lyžiach resp. vykonávanie skialpinizmu na ostatnom území NAPANT-u je možné len po TZCH a zimnom tyčovom značení. Tak aby sme boli v obraze. Voľný pohyb na lyžiach a zlyžovanie severných žľabov Chopku a Derešov je povolené. Tak isto si môžeš ,,vyšliapať“ a zlyžovať trebárs Halašov žľab. Široké sedlo, ktoré na jar priam láka na zlyžovanie - dovolené. No čo je však zakázané, je lyžovanie v severných stenách Ďumbiera, lyžovanie v masíve Štiavnice. Celá oblasť Skalky, Kotlísk a Chabenca je takisto uzatvorená pre turistov aj skialpinistov. Všetky tieto lokality sa nachádzajú v národných prírodných rezerváciách (Ďumbier a Skalka), kde platí piaty stupeň ochrany prírody a krajiny.

Pýtaš sa prečo? Jedná sa tu predovšetkým o chránené živočíchy, ako je kamzík tatranský, svišť vrchovský, tetrov hlucháň a tetrov hôlniak. Možno sa ti bude zdať banálne, keď napíšeme, že zvuk lyží pri lyžovaní a rýchly pohyb skialpinistov môže vyplašiť kamzíky. Alebo jarná lyžovačka v závere doliny Štiavnica môže vyrušiť práve prebúdzajúce sa svište. Aj také aprílové lyžovanie v južných žľaboch Chabenca môže vyplašiť tetrovy na tokaniskách. Všetky podobné činnosti prispievajú k tomu, že zvieratá sú vyrušované počas ich kritických období. To môže mať za následok pokles početnosti spomínaných živočíchov. Samozrejme, že keď skialpinista bude lyžovať popri kamzíkoch alebo svišťoch, neusmrtí ich to. Prinajmenšom však môžu kamzíky rýchlym útekom do bezpečia stratiť svoju energiu, ktorá je v zime veľmi potrebná, aby prežili v tomto drsnom prostredí. Cieľom tohoto článku nie je písať o tom, ako skialpinisti ohrozujú prírodu. Chceme len poukázať na to, že je potrebné všetky vysokohorské aktivity, skialpinizmus nevynímajúc, vykonávať s rozumom a tak, aby sa neporušovali zákony. Takže záleží na každom z nás, či tu niečo po nás ostane, resp. aby sme mali čo ukázať aj budúcim generáciám. Veď kamzík tatranský žije len na Slovensku a nikde inde na svete ho nenájdete.

Vráťme sa však k popisovanému územiu. Takéto vymedzenie skialpinistického areálu platí dovtedy, pokiaľ sa do platnosti nedostane nový návštevný poriadok, ktorý sa práve pripravuje. Pretože do platnosti vstúpil nový zákon o ochrane prírody a krajiny, musí sa prispôsobiť aj návštevný poriadok. Správa NAPANT však nezabudla pri tvorbe nového návštevného poriadku osloviť aj organizácie, ktoré majú do toho čo ,,kecnúť“. Jednoducho povedané - skupiny ľudí, ktorí svoje športové aktivity sústreďujú práve do Národného parku. Jedná sa o turistov, horolezcov, paraglaidistov, lyžiarov, horských vodcov a ďalších. Samozrejme sme nezabudli ani na skialpinistov. Všetci sa mali možnosť vyjadriť k pripravovanému návštevnému poriadku. Ich požiadavky Správa NAPANT prijala, pokiaľ neboli v rozpore zo záujmami ochrany prírody a pokúsila sa ich zapracovať do pripravovaného návštevného poriadku. A čo členovia JAMESU, alebo horskí vodcovia? Ani oni sa nemôžu svojvoľne pohybovať po území s tretím a vyšším stupňom ochrany, resp. na území, kde to zakazuje Návštevný poriadok NAPANT-u a zákon o ochrane prírody a krajiny. Nezabudli sme však ani na nich a v návštevnom poriadku sa bude na nich pamätať. Nový návštevný poriadok začne platiť podľa odhadov až začiatkom roku 2005. Tak teda ešte vydržme. Možno si budete myslieť, že sú v ňom samé zákazy a obmedzenia, ale opak je pravdou. Snažili sme sa ho vytvoriť s ohľadom na ochranu prírody a pritom dať možnosti aj na športové aktivity v NAPANTe. Nie je to však jednoduché, pretože pri schvaľovaní nového návštevného poriadku veľa závisí od postoja vlastníkov pozemkov, na ktorých sa majú dané športové aktivity vykonávať. Tak napríklad, ak to vlastníci schvália, navrhujeme, aby bol skialpinizmus možný aj v oblasti Kráľovej hole. Bude tam vyčlenený ďalší skialp areál. Mapky obidvoch skialp areálov tak, ako sú navrhnuté v oblasti Chopku a Kráľovej hole sú priložené v tomto článku. Správa NAPANT a ochrana prírody na Slovensku nie sú proti rekreácii (turistika, horolezectvo, skialpinizmus ai.) v národných parkoch, len treba všetko vykonávať tak, aby nedochádzalo k zbytočnému ničeniu prírodného prostredia. Zoberme do úvahy, že my ľudia sme v prírodnom prostredí len návštevníkmi, naproti tomu fauna a flóra má tu svoj domov a podľa toho sa aj správajme. Veď Slovensko je malá krajina s toľkými krásami, ktoré sa oplatí chrániť a tak ich zachovať aj pre ďalších. Napr. aj pre skialpinistov, ktorí si prídu vyšliapať a zlyžovať svoj žľab resp. oddýchnuť si do prekrásneho prostredia Nízkych Tatier.