Saas – Fee, Majstrovstvá sveta v ľadovom lezení 2004

Text a foto: Martin Suchý

Došli sme s Andym za Marošom Zaťkom do Extrému s taktikou, že keď nám už toľko razy helfol, tak ho chalani budú propagovať na Majstrovstvách sveta v ľadovom lezení. Bude popri Telenore a Kaylande tretím vystaveným sponzorom, nech nám dá nejaké nálepky na prilby. Celí žhaví sme ho aj volali na výlet, hoci mne bolo vopred jasné, že ho zase nejaký stroj, alebo ratrak nenahraditeľne prikvačí deň pred odjazdom. No a len tak mimochodom sme mu dali vedieť, že si chceme zobrať jeho firemnú dodávku, ako že keď už je ten sponzor...

Andrej Kolárik.

1. Ines Papert, Nemecko (v strede), 2. Natalia Koulikova, Rusko, 3. Kirsten Buchmann, Nemecko.

1. Harald "Harry" Berger, Rakúsko (v strede) 2. Evgeny Krivošejcev, Ukrajina 3. Samuel Anthamatten, Švajčiarsko.

Taktika zabrala a my sme sa teda pohodlne rozvalili v brutál aute a vyrazili. Po 1200 km dlhej jazde, počas ktorej sme objavili slušnú ľadovú, alebo aj mixovú oblasť pri meste Gabi (len teraz neviem, či sa nachádzaja už vo Švajci, alebo ešte v Taliansku), sme dorazili do mestečka Saas Grund. Začali sme hľadať penzión, ktorý preplácal ďalší sponzor – Telenor Network. A hneď haluz: keď sme sa nejakej tetky v miestnych potravinách pýtali na náš penzión vysvitlo, že sme z 3000 možných Saas Grundčaniek narazili rovno na jeho majiteľku. Na dverách nášho trojizbového bytu bol nalepený uvítací list v nemčine, kde rodina pani majiteľky víta rodinu Grajciara. OK, takže teraz bol Maťo tatko, Silpenka mamina. Andy a ja sme boli ich kinderká. Len Lauro ako významný predstaviteľ komisie ľadového lezenia spolku James – predseda – nemohol byť kinder, tak sme ho dali na deda. To sa zdalo dôstojné, a ukázalo sa že aj trefné, lebo Lauro v noci jediný chrápal.

Ešte v ten deň sme šli na prieskum terénu. Ja asi nikdy nebudem chápať, keď niekto lezie v 10 poschodovej pod aj nadzemnej megagaráži. Ale musím uznať, že 35 metrový umelý ľadopád s piatimi konštrukciami na previsy, z ktorých trčali ľadové kýbliky a umelé chyty a neviem ešte aké ťažkosti navodzujúce útvary sa organizátorom podarilo postaviť skvelo. Nezanedbateľné bolo aj to, že betónová špirála príjazdového valca v tej ( nedá mi to – hnusnej ) garáži poskytovala pohodlné možnosti sledovania pretekov od nultého až po 10. poschodie. Odhadujem, že na finále tam bolo 2000 ľudí.

Nastala prezentácia a my sme s potešením zistili, že na nej môže jesť aj piť celá naša delagácia , nie len pretekári Andy a Maťo. Tak sme si zo slušnosti museli dať všetky chody jedál a nápojov, hlavne bieleho vína. Obzreli sme si konkurenciu, medzi inými všetky fešné Rusky, talianske Skoby (podľa nosov), dvoch nabúchane sa tváriacich Japoncov, aj novú Bubuho frajerku a vyrazili sme spoznávať Saas Fee. Saas Fee treba vidieť! To mestečko určite slúžilo ako predloha tvorcom tej reklamy na čokoládu Orion... Plus vážne hory naokolo, ktorých najvyšší vrch – Doom je vyšší ako neďaleký Matterhorn.

Preteky začínali ráno o 9:00, ale tí najväčší favoriti, Byčkov, Berger, Bubu Bole, Krivošejcev, domáci sopliaci Anthamattenovci a aj Grajciar s Kolárikom si vyžrebovali posledné štartovné čísla, takže sme sa kukli na ukážky prvých borcov a šli sme na dve hodiny do penziónu. Prvý z našich želiezok v ľade šiel tatko Maťo. Jasne nadupaný prešiel cez nástupový previs a tam sa mu hneď odlomil ľad aj so zbraňou, čo ešte udržal na druhej, ale to už bola len labutia pieseň a bol koniec. Ešteže tam mal mamku Silpenku, mohol sa lepšie vyplakať. Zato kinder Andy, v ten deň výnimočne nepovzbudzovaný davom fanyniek šiel dobre a len asi tri kroky pred topom mu vypršal čas. Stačilo to na 15. miesto v open a nepostúpenie do ďalších bojov.

Finále na ďalší deň začal Mauro Bubu Bole. Vôbec si neviem predstaviť, že by niekto mohol na začiatok urobiť lepšiu atmosféru, ako on. Ešte len vchádzal celý vyškerený na nástup a už ho všetci zdravili a oslavovali, aj on všetkých zdravil, a mám pocit, že cestou ešte stihol zbaliť jednu blonďatú Nemku. Potom liezol a popritom všetkých zabával, napríklad si pokecal pod kľúčovým miestom s ďalšou blondínou, ktorá ho očarila asi tak na štvrtom poschodí, Vypýtal si potlesk za jeden atypický krok, zavesený na jednej ruke a päte mával obecenstvu... Prišiel pod najťažšie miesto v druhom strope, kde bolo treba liezť cez ruku bez zbrane. Podľa mňa to bola pre prvého nevýhoda, lebo na to musel prísť, tí ďalší aj keď boli v izolácii to vedeli, lebo Bubu im o tom dole všetkým našepkal – z kolegiality a proti sebe. No a tam Bubu aj skončil, lebo to riešil viac efektne, ako efektívne, a došiel mu čas. Treba ešte poznamenať, že v hluchších chvíľach 14 minútového limitu viditeľne reagoval a pamätal si Laurove povzbudzujúce „nazdravie„ - jedno z našich základných slov, ktoré sme ho naučili večer pred pretekmi v bare...

Potvrdilo sa, že najlepšie je postavená cesta, ktorú prelezie iba víťaz. Krivošejcev síce doliezol až nakoniec, aj bol pozapichovaný pätami a zbraňami v tope, ale necvakol posledný expres. Skončil druhý. Dvaja malí miestni Švajčiarikovia, čo sa tvárili rozzúrene, dopadli ako Maťo deň predtým, jeden odpadol aj s kusom ľadu a dole začal nervačne rozhadzovať všetok výstroj medzi ľudí, a druhému spadla zbraň. Ešte sa síce hojdala na lane meter pod ním, lenže to už bol sopliak v tom Maurovom chyte na ruku a odkväcol za ňou. Stačilo to na tretie miesto.

Harald Berger! Pravý šampión. Elegantne, plynulo, bez zaváhania, s rozumom, 1. krát vyklepával najvyššie zo všetkých, liezol posledný, lebo postúpil ako najlepší z kvalifikácie. Celé to topol, aj sa zapol do poslednej expresky. Dole pritom ani nevyzeral ustatý, len bol zadýchaný, na rozdiel od Krivošejceva, ktorý mi pripadal zrelý tak do rakvy.

Ženy nech nám prepáčia, ale ich súťaže sme nesledovali. Ten čas sme využívali na popoliezanie v 3 500 metroch, kde sme sa nechali vyniesť troma lanovkami a lyžovanie v nádherných horách.

Preteky na rýchlosť tradične povyhrávali Rusi. 35 metrový naozaj kolmý ľad dal víťaz s tými ich hákmi v rukách za 20 sekúnd! Naši chalani si to vymenili, lebo tentokrát vypadol Andy a Maťo s časom nad 1 minútu bol niekde v strede štartového poľa.

Ešte mi nedá nespomenúť cestu späť, keď sa dieťatko Andy uložilo spať počas fujavice v zasneženom priesmyku vo výške 2500 metrov a o hodinu a pol sme ho budili pri nádhernom jazere v Taliansku v krátkych tričkách. Ešte sme aj stihli prepašovať cez Taliansko – Švajčiarsku hranicu jednu stopárku bez pasu, aby sme sa o pol noci už škerili na colníkov v Bergu.

Výsledky
muži obtiažnosť
1. Harald "Harry" Berger, Rakúsko
2. Evgeny Krivošejcev, Ukrajina
3. Samuel Anthamatten, Švajčiarsko
4. Mauro "BUBU" Bole, Taliansko
5. Alexandre Matvejev, Rusko
6. Jack Müller, Švajčiarsko
7. Simon Anthamatten, Švajčiarsko
8. Markus Bendler, Rakúsko
15. Andrej Kolárik, Slovensko
28. Martin Grajciar, Slovensko

ženy obtiažnosť
1. Ines Papert, Nemecko
2. Natalia Koulikova, Rusko
3. Kirsten Buchmann, Nemecko
4. Ksenia Sdobnikova, Rusko
5. Anna Torretta, Taliansko
6. Gundi Kraf, Nemecko
7. Maryam Filippova, Rusko
8. Petra Müller, Švajčiarsko

muži rýchlosť
1. Alexandre Matvejev, Rusko
2. Nikolai Chved, Rusko
3. Igor Fayzullin, Rusko
4. Urs Odermatt, Švajčiarsko
5. Evgeny Krivošejcev, Ukrajina
6. Alexej Ogurcov, Rusko
7. Alexej Dengin, Rusko
8. Marco Müller, Švajčiarsko

ženy rýchlosť
1. Natalia Koulikova, Rusko
2. Maryam Filippova, Rusko
3. Joulia Oleinikova, Rusko
4. Ines Papert, Nemecko
5. Marina Rashitova, Rusko
6. Marina Maslova, Rusko
7. Anna Torretta, Taliansko
8. Stéphanie Maureau, Francúzsko