1. kolo Svetového pohára, 8. – 11. 1 2004, Taliansko, Belluno

Miroslav Leitner

Skialpinizmus je pomerne mladým športom, a tak sa ešte stále vyvíja. V tejto sezóne čaká pretekárov niekoľko noviniek.
Prvým krokom k olympijským kruhom bola organizácia svetového pohára od sezóny 2003/2004. Svetový pohár je rozdelený na dve časti: preteky jednotlivcov a preteky dvojíc. Každý pohár obsahuje 2 kolá a finále. Pretekári, pokiaľ chcú byť klasifikovaní vo svetovom pohári, musia absolvovať minimálne jedny preteky a finále.
Dvojice prvýkrát bojovali v talianskom Bellune začiatkom januára. O mesiac na to sa stretnú vo francúzskom Grand Bornand a na záver sezóny ich po Veľkej noci bude hostiť rodné mestečko Adriana Greca, bývalého talianskeho reprezentanta a súčasného trénera juniorov, Bormio. Tieto posledné preteky sú zároveň aj finále svetového pohára dvojíc. Preteky jednotlivcov začínajú 25. januára vo švajčiarskom Morgins, pokračujú v mestečku Salt Lake City, kde sa aj dozvieme celkového víťaza Svetového pohára.
Prítomnosť všetkých hviezd skialpinistického sveta v Taliansku dáva tušiť, že pretekári berú tento prvý svetový pohár veľmi vážne a sú odhodlaní sa oň poriadne pobiť. Hneď úvodné kolo pretekov takisto ukázalo, že tradičné krajiny, hlavne Taliansko, Francúzsko a Švajčiarsko, majú pred ostatnými členmi ISMC náskok. Pódium si podelili pekne medzi sebou:

Výsledky

ženy
1. Christina Favre-Catherine Mabillard (SUI)
2. Nathalie Bourillon-Veronique Lathuraz (FRA)
3. Glorianna Pelissier-Christiane Nex (ITA)

muži
1. Pierre Gignoux-Stéphane Brosse (FRA)
2. Manfred Reichegger-Dennis Brunod (ITA)
3. Elmer Rico-Damien Farquet (SUI)

Výsledky nastupujúcej generácie skialpinistov tiež stoja za zmienku. Minuloročný víťaz Majstrovstiev Európy v kategórii Espoir, Guido Giacomelli, sa umiestnil spolu so svojím parťákom Mirkom Mezzannotte na 4. mieste. Ďalšia dvojica mladých Talianov, Martin Riz a Matteo Pedergnana, (druhý a tretí z ME 2003) obsadila výborné 6. miesto. Švajčiarski juniori sú tiež vo vynikajúcej forme, keď minuloročný víťaz ME v kategórii kadetov Richard Alain a tretí Pierre Bruchez dobehli na 12. mieste.

Ešte jeden citát legendy skialpinistického sveta Adriana Greca na povzbudenie pre tých, ktorým sa v úvodných pretekoch až tak moc nedarilo: “Pokiaľ si pretekár chystá formu na Majstrovstvá sveta, nemôže byť jeho januárový výkon optimálny”.

Preteky tiež preverili rozhodnutia technickej komisie ISMC. Na svojom novembrom zasadnutí v Barcelone sa technickí delegáti zhodli na potrebe pritvrdenia dodržiavania pravidiel ohľadne povinného výstroja. Problematické sa zdajú hlavne lyžiarky a pätka viazania. Pretekári sa snažia čo najviac odľahčiť svoj výstroj vlastnými vynálezmi. Veľmi obľúbené sú predierkované lyžiarky so zrezanou podrážkou.
V Taliansku si komisia posvietila na lyžiarky. Tie, ktoré nemali povinných 4mm v zárezoch typu vibram, by sme na najbližších pretekoch už vidieť nemali. Najväčší záujem vzbudzovali lyžiarky Pierra Gignoux a Stephana Brossa, vyvinuté Pierrom, z karbonu a so špeciálnou ľahkou gumou tvarovanou ako vibram. Tento vynález im umožnil odľahčiť výstroj až o takých 600 až 800 gramov, čo vôbec nie je zanedbateľné. Vzhľadom na to, že tento vynález zvýhodňuje zatiaľ len jednu dvojicu a Taliani k nemu už majú výhrady, možno už o rok uvidime v pravidlách minimálnu predpísanú váhu pre materiál. Ďalšou vážnou novinkou, ktorou vyšla tentokrát komisia v ústrety pretekárom, je možnosť vymeniť si na kontrolnom stanovišti zlomenú paličku.

Na najbližších pretekoch svetového pohára jednotlivcov bude Slovensko reprezentovať už tradične Miroslav Leitner a Peter Svätojánsky, a naši úspešní kadeti Zuzka Dobošová a Michal Jokl.

Skialpinistické zapisky Mira Leitnera:

Belluno, 8. – 11. 1 2004
Tak ako býva zvykom, pocestovali sme do dejiska pretekov s dvojdňovým predstihom. Cestovala s nami aj predsedkyňa komisie Katka Belicová a Zuzana Rychlíková, obe ako členky ISMC – vykonného výboru a technickej komisie.
Cesta prebehla celkom rýchlo a bol som rád, že nemusíme neustále cestovať 1500 a viac km na preteky ako doteraz. Takže po necelých 10 hodinách sme sa ubytovali v hoteli a tešili sa na nasledujúci deň, kedy sme si chceli obzrieť trať. V okolí hotela sa nachádzala len malá vrstva snehu a trochu v napätí som očakával, koľko snehu bude na kopci.
Štart sa nachádzal asi o 200 výškových metrov vyššie, ale už na prvý pohľad bolo zrejmé, že snehová perina tento rok Taliansku túto časť Álp mimoriadne obdarila. Išli sme si obzrieť prvý výšľap s takmer 1100 m prevýšením. Už po pár metroch mi bolo jasné, že moja forma je akási zvláštna a to som len trochu trénoval. Necítil som v sebe zvyčajnú energiu, ale bolo to len akési podvedomé chodenie po kopci. Prechladnutie pred pár dňami nebolo síce u mňa veľmi výrazné, ale nečakal som to. Energia ktorú som mal ešte na pretekoch na Štrbskom bola niekde v nenávratne. Radšej som to zabalil a počkal som na Petra, ktorý si vyšiel takmer celý kopec.
Nakoniec ho zdolali len dievčatá, ktoré všetko skontrolovali a hodnotili samozrejme aj z technického hľadiska, či organizačne (musím sa priznať a pochváliť ich, ide im to).
Večer bola prezentácia a zistili sme, že vôbec prvým pretekom prvého svetového pohára dávajú všetci veľkú dôležitosť. Boli tu úplne všetci. V porovnaní s minulosťou sa konkurencia dá porovnať snáď len s Majstrovstvami sveta v roku 2002. Zbežne som si uvedomil, že aspoň takých 15 družstiev nás už niekedy porazilo, a tak na umiestnenie v popredí treba naozaj vrcholný výkon.

Deň štartu

Ráno sme vstali v pohode, lebo štart bol plánovaný až na 9.15 hod. V skutočnosti bol až o 10.00 a z toho dlhého čakania sme takmer vyhladli. Cítil som sa už lepšie a tak som dúfal, že predchádzajúci deň bol len predzvesťou formy. Bohužiaľ, prvé metre ukázali, že som sa podobal viac na slimáka ako na niečo veľmi rýchle. Peter bol predo mnou, ja za ním, ale hlavne francúzska dvojica Bross, Gignoux išla veľmi rýchlo a ťahala celé pole. Roztiahnutí do pekného hada sme boli okolo 7. až 8. miesta. Terén bol spočiatku relatívne rovný, ale postupne začínal stúpať.
Kopec s takým prevýšením som už dávno nešiel. Slovenské kopce sú viac bez snehu ako s ním. Približne v polovici mi bolo jasné, že tempo neudržím a povolil som. Moje dýchanie bolo strašne povrchné a nadýchnuť sa poriadne mi akosi vôbec nešlo. Ako keby mi neviazal kyslík alebo len na také minimum a nohy mi statočne oťaželi. Hovoril som si, že asi to nie je kopec na Táľoch, kde jedine môžem v blízkosti trénovať. Postupne ma obiehalo jedno družstvo za druhým a Peter sa vzďaľoval a bolo mu jasné, že dnes nebude veľmi veselý deň.
Bojoval som ako sa dalo a horko ťažko som sa dostal na vrchol, cez množstvo otočiek. Prachový sneh, ktorý sa prepadával podo mnou a silný vietor, ktorý mi občas nedovolil nadýchnuť sa, mi brali sily.
Potom nás čakal beh po úzkom hrebeni, pomyslel som si, že to je pekné miesto na fotenie a nasledoval zjazd. Lyžovačka bola relatívne ťažká, ale našťastie nás čakali už len dva 400 m výšľapy, a teda aj zjazdy v úplne panenskom teréne. Výšľapy boli tentokrát okorenené o fixy a mačky. Nebol som celkom presvedčený o ich potrebe, aj keď terén je relatívne exponovaný a na fotografiách vyzeral úchvatne. Myslím si, že na takej Pierra Mente by sa s tým ani netrápili, možno by natiahli nejaký mini fix len tak pre istotu a bez povinného cvaknutia.
Môj výkon sa nijako nezlepšil, hoci sme predbehli asi tri družstvá a ani povzbudenie našich dievčat veľmi nepomáhalo. Bolo tak trochu iróniou, že jednou z obídených dvojíc bola aj dvojica Blanc, Sbalbi - medailisti z MS a vítazi Pierra Menty z vlaňajška. Záverečný dlhý zjazd, už našťastie rozlyžovaný, už pre nás nič nerozhodol. Je z toho len 13. miesto a sklamaní sme obaja. Viem, že je to mojou vinou, ale taký je už šport vo dvojici. Raz jeden, raz druhý. Nasledujú preteky o dva týždne vo Švajčiarsku, a to pre jednotlivcov, a opäť to bude niečo iné. Pevne verím, že aj výsledky a pocity z pretekov budú mať pozitívnejší nádych.
Na záver ešte jedna technická perlička: dvojica Brosse-Gignoux vyhrala v unikátnych topánkach vyrobených z grafitu. Sú až neskutočne ľahké, možno 200 až 300 g na topánku a iste im pomohli k víťazstvu. Podotýkam, že k tomu treba aj nohy a hlavu.