Horolezecká sezóna 2003

Igor Koller

Sínusoida horolezeckých sezón bola minulý rok, jemne povedané, skôr na strane klesajúcej časti. V športovom lezení na skalkách boli potvrdené viacerými lezcami najvyššie dosiahnuté stupne obtiažnosti, u mužov a čiastočne aj u žien. Pomerne vysoká aktivita bola vo Vysokých Tatrách, miestami aj vyššia úroveň, ale bez výrazného vrcholu. Vo svetových terénoch dva dobré prvovýstupy ocenené Striebornou karabínou, ale v najvyšších kopcoch oveľa menej expedícií ako rok predtým. Najslabšia bola sezóna v stredných horách, kde chýbajú ťažšie výstupy a aj aktivita bola slabá, pričom táto kategória je pre rozvoj horolezectva stále najdôležitejšia.

Nevelehorské terény

Sezóna v športovom lezení na skalkách bola v roku 2003 celkom veselá. Neprekonali sa síce najvyššie dosiahnuté stupne obtiažnosti ani u mužov, ani u žien, ale k našej hornej hranici sa dostalo viacero lezcov, čo je veľmi dobrý základ na útok na 9a. Ale všetko je relatívne, niekedy sa to otočí naozaj na jednom kroku. Keby sa bol Ďurovi Repčíkovi v projekte snov vo Višnovom podaril, všetko by bolo inak a inde. Aj názov článku, aj skalky, aj Ďuro… Napriek tomu, alebo aj práve preto, bol Juraj Repčík mužskou jednotkou v športovom lezení. V španielskom Rodellari si pripísal svoje ďalšie 8c, Pata Negra, v Ospe Mr. Big Hand za 8b+/8c, ďalšie 8b/b+ v Rodellari, dvakrát 8b vo Višňovom, Abadžikru a Haremheb, tretie 8b Ľahka noč Irena v Ospe a pridal štyri 8a OS v rôznych oblastiach. To je bilancia, akou sa nemôže pochváliť žiadny iný lezec. Ale aj ďalší dvaja mladí borci si zdvihli latku výkonnosti pekne vysoko a zaslúžia si uznanie. Najskôr Peter Doležaj a potom Marek Leitman vyliezli svoje prvé cesty za 8c. Boulderista Peťo sa prezentoval na krátkej, ale krutej 8c Welcome to Tijuana hneď začiatkom roku v Rodellari. Okrem toho má na svojom konte aj Maialedeh, 8b, v Sperlonge, Fuego, 8b, v Arcu, vo Višňovom pridal Pantera, 8b+ a Skalu, 8b. Hlavným tromfom Mareka Leitmana je tretí prelez Los Brňos, 8c, vo Višňovom. Marek väčšinu roka strávil v Brne, kde trénoval pod dohľadom Tufiho Tefelnera, takže ďaľšie dobré výstupy sú z tejto oblasti, Kašpárkův hrobeček, 8b, Evoluce, 8b, Glutaman, 8b+, v Cerede Anima Mundi, 8b/b+, Dies Irae, 8b, na druhý pokus, keď ku fleshu chýbalo málo. Obidvaja títo chlapci majú veľký potenciál, ale k fyzickým schopnostiam ešte treba dospieť s hlavou, skúsenosťami, jasnými cieľmi. Z ďalších dobrých výkonov našich lezcov možno spomenúť prvé prelezenie Ružových okuliarov, 8b+ na Turniskách, Duškom Beránkom, Rišo Nyéki urobil prvé prelezenie Evolution, 8b, na Kalvárii v Nitre, Slávo Mitro zopakoval v El Choro Cous, Cous, ktoré bolo kedysi našim prvým 8c, ale zrejme trochu mäkším, lebo podľa Sláva je to len 8b. Stále ešte mladý Ondro Švub tiež nezaháľal, k mnohým 8 áčkam pridal aj tri cesty za 8a+ a najlepším Humpyho výkonom je Fuego, 8b, v Arcu. Z mladších lezcov sa na skalkách stále zlepšuje Tomáš Fides, ktorý sa sústredil hlavne na Višňové, Kumm Ombo, 8b, Maratón, 8a+.

Peter Doležaj, oblasť Rodellar v Španielsku, cesta Welcome to Tijuana, 8c. Foto: Vlado Linek.

Juraj Repčík, oblasť Rodellar v Španielsku, cesta Pata Negra, 8c. Foto: Vlado Linek.

Dievčatám sa tiež darilo. Výbornú bilanciu má Zuzka Bušfyová, ktorá už dávno nie je len lezkyňa zo Súľovských skál, aj keď stále trochu uzavretá. Z troch ciest za 8a vyliezla dve, Argo a El Sepes, na výjazde do Rodellaru, ďalšie 8a, cestu Meverik, pridala v auguste na Súľove. Z ďalších prelezov treba spomenúť cesty Jumanji a Skarabeus, obidve za 7c+, a Huga, 7c/c+, v Ospe. Nezaostávali sestry Čintalové, kde na vyššie obrátky zapla po predchádzajúcej slabšej sezóne Zuzka. V Rodellari vyliezla Argo a El Sepes, 8a, jedným z najlepších babských výkonov na tomto výjazde bol flash cesty Bilboquet, 7c/c+, na Alternatívnej stene padol Ochcaný kapesník, 8a, v Mišej Peči cesta Corto, 7c+/8a. Katka Čintalová má na svojom konte podobné výstupy, El Sepes v Rodellari, Argo vyliezla už rok predtým, na Alternatívke vyliezla Kapesník, 8a, v Arcu Super Attico, 7c+. Pri Kapesníku ale treba povedať, že ako prvá ho preliezla Katka Fickuliaková, ktorá sa naň vraj pripravovala obsluhovaním v bare Cafe Stena, no všetka česť. Z aktivity trochu ubrala Lenka Mičicová, ktorá po prudkom raste výkonnosti v roku 2002, keď preliezla Baskervila, 8a+, vo Višňovom, minulý rok mala maximum v ceste Hugo, 7c/c+, v Ospe, v Porúbke vyliezla ešte Monzún, 9, a vo Višňovom Genézu, 9.
Ak sa tohto roku bude športovým lezcom na skalkách dariť, ich méty by mali byť jasné, prvé 9a u mužov a prvé 8b či 8b+ u žien. Širší potenciál minulého roku dáva predpoklady, aby sa premenil na novú kvalitu.

Vysoké Tatry

Ako zvyčajne začneme zimou a hneď treba povedať, že aktivita bola oveľa nižšia ako v tatranskom lete. Hovorí o tom aj veľavravný nadpis Doktorovho článku “Opäť útlm” v Jamesáku 3/2003, kde je tatranská zima podrobne zdokumentovaná. Žiaľ, ťažších ciest, či dokonca aspoň pokusov, ktoré by boli ďalej ako hodinu od chaty, bolo minimum. Spomeniem aspoň prvé súvislé jednodňové prelezenie cesty Old Scaut, 5+, na Prostredný Ľadový hrb z Čiernej Javorovej doliny dvojicou Dodo Kopold a Martin Kmeťo. Na vedľajšiu Malú Snehovú vežu zvládli Stanislawského cestu, 5, Jožo Santus a Ivan Žila, obidve dvojky s alpským nástupom z Javoriny. Na Prostrednom Javorovom štíte zabojovali Paľo Packo a Dušan Spevák pri OS prelezení cesty “Růžička – Vítek”, klas. 6. Pokus o vážny alpinizmus dali Maťo Heuger, Dodo Kopold a Paľo Packo vo V stene Rumanovho štítu, keď nastúpili do Šustrovho Dlhého kútu, ale po pár dĺžkach odbočili na klasický Ľavý pilier, ktorým s bivakom doliezli na vrchol. Pekné vychádzky boli aj dve prelezenia cesty “Gálfy – Urbanovič”, klas. 5, v dlhej V stene Gerlachu Doktorom a Santusom a neskôr aj Dinom Kuráňom a Petrom Motlom.

Veľká Javorová veža, Deviata vlna, lezie Vlado Valach. Foto: Dino Kuráň.

Prostredná Slavkovská bašta, Južná Amerika, 8+, lezie Dino Kuráň. Foto: archív Dino Kuráň.

Ďalšie výstupy boli síce niekedy aj ťažké, aj zaujímavé, ale ako som spomínal, bližšie k chatám poskytujúcim väčší pocit bezpečnosti. Dino Kuráň s Doktorovov asistenciou vyliezol voľne Glejdurovu cestu, 5+, ľad 80 stupňov, na Vesterovu kopu, a komentár bol jasný, mnohé šestky sú ľahšie... Dino zabojoval aj na Čertovej veži, keď tam s Jarom Zábojníkom onsajtol Cukrárske blues 6+/7-, pôvodne 5, A1. Ako vždy najveselšie bolo na Malom Kežmaráku. Domáci pán Paľo Jackovič vyliezol s Mirom Mravom novú cestu Prestige, 6, A1, neskôr za dva dni aj “Rybička – Šmíd”, 5, A4, na Bocekovu vežu. Kopold istiac najťažšiu dĺžku vysóloval Ruskú ruletu, M6. Pribudli ďalšie nové cesty, niektoré, ako hovorí Jaco, hlavne pre neznalosť starých ciest. Pekná a samostatná vyzerá byť La Šarapata, M5, A1, na Ušatú vežičku z dielne Vila Jakubca a Jana Mierku. Jackovič s Mravom vyliezli novú cestu Eurománia, 6, A1, na Prednú Javorovú stráž. Takže zima nepriniesla nič svetaborné. Podmienky neboli najlepšie, ale počasie na druhej strane miestami celkom dobré, len bolo treba liezť.
No a poďme na leto. Tu bola situácia trochu radostnejšia, aspoň čo do kvantity, prezentovania sa nových či novších tvárí, ale novej kvality sme sa nedočkali, ani vážnejších skalných výstupov niekde na severe. Asi jedinou výnimkou je prvé opakovanie Deviatej vlny, 8, PP, na Veľkú Javorovú vežu v auguste 2003 dvojicou Dino Kuráň a Vlado Valach, 13 hodín. Dino hovoril o ťažkom lezení a snáď jednej z najvydarenejších ciest bratov Coubalovcov so zodpovedajúcou klasifikáciou. Inak sa liezlo na prístupných stenách, najviac to už tradične schytala Ostrva. Vďačná stienka s peknou skalou, ale s výškou a nástupom pripomínajúcim skôr skalkárske terény. S obtiažnosťou sa tu cesty a prelezy dostali až k 9. stupňu. Medzi najaktívnejších patrili v Tatrách Kuráň a Paľo Packo a domáci tatranci. Okolo Paľa Jackoviča vyrastá nová generácia lezcov snažiacich sa aj o voľné lezenie vyšších stupňov, hlavne Braňo Turček a spol. Ale aj tu treba zbierať skúsenosti z moderného lezenia a prestať s izolovaním, nebáť sa vystaviť konfrontácii, pri ktorej sa dá zlepšovať. Nebudem bližšie rozoberať jednotlivé výstupy, je ich hodne, ale väčšinu vypíšem bez veľkej časovej či inej chronológie, čiastočne podľa lezcov, čiastočne podľa stien a kopcov.

- Veľká Lomnická veža, JZ stena, Hrana P.S., 8+, prvovýstup a 1. RP, Rado Staruch a spol., apríl 2003, Paľo Packo, Jaro Pšenčík, RP, 20. 9. 2003
- Kupola, V stena, Orolínova cesta, 7+, 0S, 1. voľné prelezenie, jún 2003, Dino Kuráň, Jožo Santus
- Kupola, SV stena, Nebeskí jazdci, 7+/8-, OS, 14. 6. 2003, Paľo Packo, Ivan Žila
- Prostredná Slavkovská bašta, Južná Amerika, 8+, PP, august 2003, Dino Kuráň, Paľo Packo
- Lomnický štít, Z stena, Žlté plamene, 7, OS, august 2003, Dino Kuráň, Paľo Packo, podľa nich 7+
- Kežmarský štít, J stena, Cesta do hôr, 8-, prvovýstup, 18. 9. 2003, Maťo Baláž, Ivan Minčík
- Ostrý štít, J stena, Ostrá realita, 8-, prvovýstup, 27. 5. 2003, Paľo Jackovič, Braňo Turček
- Veža Veľkého kostola, SV stena, Diagonálne previsy, 8, A2, A3, prvovýstup, 10. 8. 2003, Paľo Jackovič, Miro Mrava
- Prostredná Slavkovská bašta, SV stena, Utópia, 7, prvovýstup, 27. 9. 2003, Paľo Jackovič, sólo (nákres bol uverejnený v Jamesáku 6/2003 s chybným názvom Prostredná Slavkovská „veža“, znalci Tatier na to iste prišli, pre ostatných táto oprava)
- Jastrabia veža, JZ stena, Sunset Boulevard, 9-/9, PP, 26. 7. 2003, Paľo Packo, Jožo Lovás
- Jastrabia veža, JZ stena, Pavúci lezú do neba, 8-/8, 0S, 27. 7. 2003, Paľo Packo, Jožo Lovás
- Slavkovská stráž, S stena, cesta „Zavacký – Lukáčik“, 7+/8-, 1. AF prelezenie, 4. 6. 2003, Braňo Turček, Miro Mrava (Braňo uvádza tento výstup ako 1. voľné prelezenie, pre ktoré ale dnes platí, že to musí byť štýlom RP alebo PP, ale aj voľne prelezená cesta s oddychovaním je zaujímavý výkon, preto ho tu uvádzam)
- Veľký Kostol – Ďadky, SV stena, Poľská cesta, 8-, 1. AF prelezenie, 5. 6. 2003, Braňo Turček, Miro Medvedz
- Nižná Slavkovská bašta, S stena, cesta „Jackovič – Pšenek“, 7-, OS, 1. voľné prelezenie, 16. 6. 2003, Braňo Turček, Miro Mrava
- Žltá stena, Bellevue, 7+, 1. AF prelezenie, 23. 6. 2003, Braňo Turček, Michal Pipta
- Nižná Slavkovská bašta, Fatamorgána, 8/8+, 1. AF prelezenie a 1. opakovanie po 14 rokoch, 17. 8. 2003, Braňo Turček, Miro Medvedz
- Ostrva, Akoriabe, 8/8+, OS, 28. 6. 2003, Paľo Packo, Peter Lovič
- Ostrva, Pietní, 8-, OS, 12. 7. 2003, Paľo Packo, Peter Zingor, OS v júli Vlasto Pšenko a Ivan Žila
- Ostrva, Direttissima Pravej veže, 9-/9, PP, 1. voľné prelezenie, 25. 7. 2003, Paľo Packo, Jožo Lovás
- Ostrva, Superstok, 8-, RP, prvovýstup, 23. 9. 2003, Paľo Jackovič, Braňo Turček
- Ostrva, Extáza, 8-, A2, A4, prvovýstup, 31. 5. 2003, Paľo Jackovič, Miro Mrava, 1. opakovanie, čiastočne voľne (8, A0), 26. 8. 2003, Braňo Turček, Miro Medvedz, Tomáš Vaverčák
- Ostrva, Žltý kút, 8/8+, 1. PP, 22. 8. 2003, Paľo Packo, Peter Lovič, 2. PP, sept. 2003, Dino Kuráň, Maťo Heuger
- Ostrva, Kororo, 9-, prvovýstup, 1. AF, 21. 8. 2003, Vlado Dzuroška, Luky Lukáč, 1. RP, 9, 26. 8. 2003, V. Dzuroška, 2. PP, sept. 2003, Dino Kuráň, Jožo Santus, podľa Dina za 8+

Stredné veľhory

Ťažko povedať, kedy viac vystúpila na povrch bieda slovenského alpinizmu, v zime alebo v lete. Pre môj osobný pocit asi v zime. Plány boli ako vždy veľké. Hneď v januári sme zrušili tradičný výjazd na ľady do Argentiere le Bessee pre biedne podmienky. Štyria alpinisti odišli hneď na to do Chamonix, podmienky boli dosť tvrdé, Nitrančania zabojovali, druhým sa darilo menej. Ďalší sa dostali pod Mont Blanc až v apríli, počasie bolo zlé. Medzitým však vo februári a v marci udrela nezvyčajná tlaková výš, aká býva raz za pár rokov. Sedel som na Jamese smutný, že nie som mladší, zdravší a nechápal, že sa na celom Slovensku nenájdu dvaja lezci schopní sadnúť do auta a liezť, keď je nad slnko jasnejšie, že ešte najmenej týždeň bude plech a super podmienky. V tom čase si Patrick Berhault so spolulezcami preliezol všetky Freneyské a Brouillardské piliere a kuloáre, čo celé slovenské horolezectvo nezvládne za ďalších desať rokov. Poliaci urobili novú cestu na Dru, Christoph Heinz sa za 4 a pol hodiny prebehol Eigerom, atď., atď. My sme zatiaľ nadávali na zlé podmienky v Tatrách. Bŕŕŕ. Snáď sa to už nebude opakovať.
 

Indické Himaláje, Miyar Valley, Mount Mahindra.

Dodo Kopold a Ivan Štefanský. Foto: archív Dodo Kopold.

Tak poďme bilancovať. V januári sa v Chamonix celkom zadarilo Dušanovi Myslivcovi s Martinom Kmeťom. Vo veľkej zime dali najskôr 13. 1. 2003 Malý Rubáš, IV, 4+, 600 m, na Grandes Jorasses. Potom si pripravili reťazovku v závere doliny Argentiere. V jednom 20 hodinovom záťahu vyliezli 17. 1. 2003 cestu Petit Viking, III, 4, 500 m, ľad do 80 stupňov, na Bréche du Domino a cestu “Charlet – Ghilini”, III, 5, 500 m, ľad do 90 stupňov, na Pre de Bar. To už bola dobrá lezba, skala až 6+, mixy a odlez do kolmých ľadov. Pôvodne chceli ešte niečo pridať, ale nestihli. V tom čase dali Maťo Heuger s Dodom Kopoldom pokus na Crozovom pilieri na Jorassoch, ale podmienky neboli ideálne, boli pomalí, tak po 15 dĺžkach zlanili. Šesť dní superpočasia začiatkom marca využili ľadoví pretekári Maťo Grajciar a Andrej Kolárik a vyliezli si Superkuloár, IV, 5+, na Mont Blanc du Tacul až na vrchol a kuloár Modica – Noury, III/5+. A bolo po alpskej zime…
Leto bolo o trošku veselšie, ale vážna vec žiadna. Najhoršie sme to pocítili na plánovanom výjazde v júli do Chamonix. Napísalo sa o tom v Jamesáku už dosť. Dva týždne plechu, dvaja reprezentanti a možno dva o niečo lepšie výstupy. V Alpách boli najaktívnejší Heuger s Kopoldom, výjazd na Qualido a Tre Cime, kde krátko pôsobili aj Packovci. Ešte nejaké to pohodové Badile a končíme. Zubatý sa na Miyar Valley pripravoval v obchode a na Korzike, Jaco celé leto zháňal nejaký plech na zatočenie s Drúkom, potom sa na jeseň vybehol na vlastné oči presvedčiť pod Triglav, že prší, a bolo po alpskom lete…
Prebehnime aspoň stručne výstupy. Dodo Kopold a Maťo Heuger boli na Qualide vo Val di Mello už v máji. Dobrý nápad na rozlezenie sa. Dali Magic Line, 9-, AF a Artemisiu, 9, AF. Keby to nebolo AF, tak by to nebolo ani celkom rozliezanie. Ako píše Dodo: “Osemdesiat stupňov, deti moje! Naučte sa liezť na skale…”. Sakramentská pravda. Podobne to bolo v auguste na Cime Ovest, Pilier veveričiek, 8-, AF a Švajčiarska direttissima, 8+/9-, AF. Ako by to malo prebiehať ukázal Paľo Packo, ktorý s bratom Milanom vyliezol 6. 8. 2003 na Cima Grande cestu ISO 2000, klas. 8+, štýlom OS a 8. 8. 2003 “SZ kút Schrott – Abram”, 8+, PP. Na Piz Badile si boli zaliezť Jožo Santus s Rudom Hajdučikom a onsajtli tam Another day in paradise, 7, a Cestu bielym pásom, 6+, ktorá vraj bola ťažšia. Letné Chamonix už nebudem rozoberať, za zmienku stojí rýchlovka Kopolda s Kmeťom na Petit Dru cestou Hemming – Robbins, 6c, za jeden deň hore – dolu, opäť škoda, že AF. Najťažšou cestou Dina Kuráňa s Doktorom boli “Guliverove cesty”, ED+, 15 dĺžok za 7a+, PP, na Grand Capucin. Chcelo to istotne niečo viac.
Potešujúcou novinkou v slovenskom alpinizme je niekoľko mladých lezcov, ktorí majú záujem liezť v horách. Už som spomínal tatrancov Braňa Turčeka, Mira Mravu a spol. Z Duceho stajne je Gabo Čmárik, ktorý je už teraz veľmi dobrý v skale, na skalkách má hornú hranicu na 10-, v Paklenici vyliezol za deň cesty Albatrosa, Klin, Velebitaški, Mosoraški, Ljubljanski, v Tatrách dal free sólo Paráka, 6, a isteným sólom Cagašíka, 6+, A1 na Žltej stene. Z Jamesu Trenčín je aj Fero Šimko, ktorý má za sebou pekné OS prelezy tatranských ciest, napr. Pavúci lezú do neba, 8-/8 na Jastrabke, Obrovský kút, 6+, na Veľkom Kežmaráku, Hokejku, 6+, Stredom Ypsilonu, 6+, na Malom Kežmarskom štíte. V Maníne Považská Bystrica sa vykľuvalo horolezecké mláďa Janko Šofránko. Hoci bude mať v lete len 17 rokov, vďaka príkladnej starostlivosti a vlastnému veľkému záujmu, má už na svojom konte kopec ciest na skalkách, kde bežne onsajtuje cesty až do stupňa 8, sekol si aj do tatranských ľadov a v lete v Chamonix s Jožom Zigom vyliezol Joe´s Garage, 6b/c, na Mont Blanc du Tacul, Východný pilier, 6b/c, na Aig. du Moine a 400 metrov z cesty Anok, 6b+, na Petit Jorasses. Pre všetkých týchto borcov je jedno spoločné, že majú obrovskú chuť do lezenia, plány, a že sa ešte musia veľa učiť, lebo hory nie sú vyistené skalky a najdôležitejšie je v zdraví prežiť. Šanca na nových dobrých alpinistov tu však je, a to je dôležité.

Mimoeurópske oblasti a najvyššie hory

O dvoch úspešných výpravách, na Sfingu v Peru a do Miyar Valley v Indii, sme podrobne písali v predchádzajúcich Jamesákoch. Obidva výstupy, nová cesta na Sfingu a nová cesta na Mount Mahindru, boli ocenené Striebornými karabínami, podrobnosti pozri nižšie. Dôvody ocenenia týchto výstupov boli trochu odlišné. Pri Sfinge ide o klasický yosemitský bigwall vylezený v relatívne stabilných podmienkach, a aj keď to bolo vo výške 5 000 metrov, nešlo o nejaký vážny alpinismus. Výsledkom je však moderná ťažká cesta celá vylezená voľne, ktorá bude mať svoje dobré miesto vo svete. U prvovýstupu v Miyar Valley išlo naopak hlavne o čistý alpský štýl, nový kopec, aj keď skutočne ťažkého lezenia nebolo v tejto ceste až tak veľa. Ale toto je cesta do budúcnosti, takéto a ťažšie cesty, vo dvojke a naľahko, by sa na podobné kopce mali liezť.

Zľava Rado Staruch, Vlado Linek a Dušan Beránek, v pozadí Sfinga, 5325 m, Cordillera Blanca, Peru. Foto: Vlado Linek.

Vlado Linek v 9. dĺžke cesty Vitajte v platniach Koricanchi, 9/9+. Foto: Dušan Beránek.

V Peru je dobrým výkonom aj prelezenie Original Route, V, 5.11, na Sfingu, ktoré sa 23. 6. 2003 podarilo Rasťovi Križanovi a Jurajovi Hýrošovi. Okrem toho liezla táto dvojica v J stene Artesonraju (6025 m), kde skončili sto metrov od vrcholu. Križan s Rasťom Šimkom dosiahli vrchol Pisca (5752 m) západným rebrom, ktoré Križan aj zlyžoval. Na Alpamayo (5947 m) vyliezol JZ stenou osamotený Miro Černo. Všetko sú to zvyčajné výstupové cesty na populárne vrcholy Ánd a iste ich bolo viac, ako je tu spomenutých.
Naša aktivita v Himalájach a na osemtisícovkách bola minulý rok slabšia. Cieľom výpravy Žilinského vysokohorského klubu pod vedením Jozefa Zábojníka bola v pomonzúnovom období Šiša Pangma (8046 m) zo severu. Pre choroby jej účastníkov a zlé podmienky, ktoré sú tam skoro vždy, dosiahli len výšku 7600 m. A to bola jediná slovenská expedícia na osemtisícovku v roku 2003. Snáď ich bude tohto roku viac, ale hlavne viac skutočne hodnotných výstupov od skaliek až po Himaláje.

Ocenené výstupy horolezeckej sezóny 2003

- Strieborná karabína – Peru, Cordillera Blanca, Sfinga (5325 m), V stena, prvovýstup „Vitajte v platniach Koricanchi“, klas. 9/9+, Dušan Beránek, Vladimír Linek a Rado Staruch, 9. – 18. 6. 2003. Veľmi ťažký prvovýstup v známej stene a následne prvé voľné prelezenie tejto cesty.

- Strieborná karabína – India, Himaláje, Miyar Valley, Mt. Mahindra (5845 m), J stena, prvovýstup „The Last Minute Journey“, klas. ED, ľad 90 stupňov, Jozef Kopold – Ivan Štefanský, 1. 9. 2003. Prvovýstup čistým alpským štýlom na doteraz nevylezený štít, ktorý odolal pokusom niekoľkých expedícií.

Reprezentačné družstvá na rok 2004

Reprezentačné A družstvo
- Kopold Jozef, Vertikal Patrónka Bratislava
- Kuráň Dionýz, Manín Považská Bystrica
- Packo Pavol, ŽP Šport Podbrezová
- Repčík Juraj, Extrém Žilina

Reprezentačné B družstvo
- Bušfyová Zuzana, Súľov
- Čintalová Zuzana, MKŠK Modra
- Doležaj Peter, CCC Bocianik Banská Bystrica
- Jackovič Pavol, Lokomotíva Štart Poprad
- Leitman Marek, HK Filozof Bratislava

Reprezentačné družstvo juniorov
- Čintalová Katarína, MKŠK Modra
- Čmárik Gabriel, James Trenčín
- Švub Ondrej, CCC Bocianik Banská Bystrica
- Turček Branislav, Poprad